| Ročník: 2021 | Volume: 2021 |
| Číslo: 2 | Issue: 2 |
| Vyšlo: 7. února 2023 | Published: Feb 7th, 2023 |
| Slováček, Matej.
Implicitné jazykové znalosti dieťaťa.
Paidagogos, [Aktualizované |
#8
Zpět na obsah / Back to content
Implicitné jazykové znalosti dieťaťa
Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sa na Slovensku rozbehol systematický výskum rôznych stránok detskej reči. Napriek tomu, že dnes máme k dispozícii viacero štúdii i prác monografického charakteru (Slančová Ed., 2018, 2008; Vužňáková, 2020, 2012; Liptáková, Vužňáková, 2009; Horňáková a kol., 2005; Kesselová, 2003 a iné) sa tieto poznatky v malej miere premietajú do didaktickej praxe predprimárneho a primárneho vzdelávania (Vužňáková, 2013). Slovenské školstvo sa pravidelne ocitá vo víre zmien a reformných ambícií a snáh. Aj v súčasnosti predstavitelia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky deklarujú prípravu zmien s cieľom zvýšenia kvality školstva a výchovno-vzdelávacieho procesu na Slovensku. Posledná revízia štátnych vzdelávacích programov pre predprimárne (2016) a primárne (2015) vzdelávanie nie vždy a v každej oblasti reflektuje dnes aktuálne poznanie lingvistiky a psycholingvistiky. Do súčasného vedeckého poznania detskej reči prispel aj autorský kolektív Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Autori Martin Klimovič, Marta Kopčíková, Ľudmila Liptáková a Katarína Vužňáková publikovali v roku 2020 výsledky svojich výskumov vo vedeckej monografii Implicitné jazykové znalosti dieťaťa. Monografia na svojich 328 stranách oboznamuje odbornú verejnosť s výstupmi riešenia grantového projektu VEGA 1/0353/18 Implicitné jazykové znalosti dieťaťa mladšieho školského veku. Závery výskumov publikované v predmetnej monografii sú zaujímavé aj pre učiteľov predprimárneho a primárneho vzdelávania. Recenzovaná monografia má potenciál obohatiť nielen lingvistiku a psycholingvistiku slovensky hovoriaceho dieťaťa, ale aj stať sa teoretickou bázou pre didaktické spracovanie a aktualizáciu poznatkov lingvodidaktiky prvého (slovenského) a cudzieho jazyka.
Autori monografie opísali znalosti dieťaťa o jazyku na začiatku mladšieho školského veku v oblasti narácie (Klimovič), lexikálnej kategorizácie (Vužňáková), slovotvorby (Liptáková) a osvojovania si cudzieho jazyka (Kopčíková). V úvode výskumného projektu aj recenzovanej vedeckej monografie si autori kládli otázky Zaujímajú nás v realite školského jazykového vzdelávania subjektívne jazykové interpretácie dieťaťa? Čo vieme o implicitných jazykových znalostiach žiaka na začiatku školskej dochádzky? Zohľadňuje sa spontánne jazykové vedomie pri formovaní poučeného jazykového vedomia? Vieme, čo sa vlastne žiak potrebuje učiť o svojom materinskom jazyku? Zamýšľame sa nad tým, aký by mal byť vzťah vyučovania materinského a cudzieho jazyka? (s. 7) Odpovede na tieto otázky nachádzame v jednotlivých kapitolách.
Kapitola Naratívne znalosti M. Klimoviča reaguje na výzvu významnej svetovej naratologičky Nicolopoulou (1997) brať vo väčšej miere do úvahy vo výskume naratívnych znalostí detí ich myslenie a skúsenosti. Autor hľadá odpovede na výskumnú otázku (s. 32) Akými naratívnymi znalosťami oplývajú deti ešte pred formálnym vzdelávaním v oblasti naratívneho textového modelu, ktoré v kurikule slovenského jazyka predkladá prvé poznatky o rozprávacom slohovom postupe žiakom na konci 2. ročníka základnej školy? Pre potreby vlastného výskumu trvajúceho 9 mesiacov (od mája 2019 do februára 2020) boli použité viaceré výskumné metódy a nástroje, konkrétne interview, test rozpoznávania naratívneho textu, obsahová analýza, verbálno-manipulačná úloha a priama elicitácia (písomná produkcia príbehu). Výskumný súbor tvorili žiaci 1. ročníka základných škôl v meste Prešov, s ktorými výskumník pracoval od mája 2019 do februára 2020. V priebehu výskumu teda vybraní žiaci postúpili do 2. ročníka. Celkovo na výskume participovalo 69 detí (z toho 40 dievčat a 29 chlapcov) vo veku 6 – 7 rokov (vek na začiatku výskumu) z 3 prešovských škôl. Na základe vyhodnotenia a interpretácie výskumných zistení autor záverom konštatuje, že pojem príbeh je priemerne u 3 z 5 detí vo výskumnom súbore asociovaný s rozprávkou, u ostatných sa vyskytuje vysvetľovanie cez recepčné činnosti (príbeh je to, čo sa číta/čo nám čítajú). U detí skúmaného veku sa procedurálne znalosti o narácii ukázali viac v úlohe, v ktorej má respondent opisovať činnosti dieťaťa v obrázkovej sérii. Priame otázky na respondenta, ako vzniká príbeh a ako príbeh tvorí on, neprinášajú toľko relevantných zistení. Dieťa pri práci s obrázkovými sériami prezentuje svoje predstavy o myšlienkovej činnosti autora príbehového textu, ktoré sa dajú usúvzťažniť s etapami textotvorby (pred písaním, počas písania, po napísaní) a s kognitívnymi procesmi pri písaní (plánovanie, zapisovanie, revidovanie). Evokovanie znalostí o narácii použitými obrázkovými sériami má významný edukačný potenciál, odpovede detí naznačujú, že už v tomto veku je možné diskutovať o procesových záležitostiach textotvorby (s. 95). Autor závery dopĺňa o poznatky a myšlienky autorov Bereiter a Scardamalia, Harčaríková, Hayes, Náhlíková, Pinto et al., Zajacová. Za zoznamom bibliografických odkazov, v ktorom sa nachádza väčšina zahraničných zdrojov, autor uvádza štyri prílohy, ktoré čitateľovi doplnia znalosti o realizácii výskumu.
Druhá kapitola od K. Vužňákovej sa venuje znalostiam lexikálnej kategorizácie. Predmetom tejto kapitoly je opis (s. 110) implicitných znalostí detí na začiatku mladšieho školského veku. No predpokladom opisu jazykových prekonceptov v období prvého roka školskej dochádzky je aj poznanie stavu pred týmto obdobím. Vývinovolingvistický výskum tohto javu pred vstupom do školy na Slovensku zatiaľ nemáme. Preto sa najprv autorka venuje aj spôsobu jazykovej kategorizácie vo veku od 3 do 6 rokov. V teoretických úvodoch a východiskách sa autorka opiera o autority domáceho (Dolník, Klindová, Králik, Maršálová, Petříček, Slančová, Vaňková a iní) a zahraničného (Bloom, Clark, Foucault, Husserl, Rosch & Mervis, Wierzbicka a iní) prostredia v oblasti lingvistiky a psycholingvistiky. Autorka vychádza z interakčno-integračnej teórie osvojovania si významov slov. Metodologická časť kapitoly stojí aj na teoreticky spracovanom prehľade doterajších poznatkov o lexikálnej sémantike v slovnej zásobe slovensky hovoriacich detí, ktorým sa venovala a venuje, okrem vyššie spomenutých autorít, aj autorka kapitoly K. Vužňáková v štúdii Teoreticko-metodologické východiská skúmania osvojovania si významov slov (2018). Výskumná otázka bola formulovaná takto: Aké sú implicitné znalosti dieťaťa v predškolskom veku o lexikálnej kategorizácii? Výsledky pozorovania vníma autorka ako bázu pre budúci výskum lexikálnej sémantiky v uvedenom období i ako dôležité východisko na skúmanie implicitných znalostí dieťaťa v mladšom školskom veku. Následný výskum implicitných znalostí o jazyku v mladom školskom veku autorka rovnako zakladá na vzťahu reči a myslenia, preto sa aj tu vychádza z psycholingvistických prístupov. Hlavným výskumným problémom je otázka Aké sú implicitné znalosti o lexikálnej kategorizácii na začiatku mladšieho školského veku? Výskumnú vzorku tvorili respondenti z troch základných škôl (A, B, C). V závere (s. 190 – 191) autorka konštatuje, že „vekom a narastajúcimi skúsenosťami s jazykom u detí možno viac odkrývať vzťah medzi jazykom a myslením i jazykom a svetom. Pozorovanie ukazuje, že jazykový obraz sveta dieťaťa mladšieho školského veku je ovplyvnený osobnou skúsenosťou, percepčnosťou a nekonvenčnosťou. Uvedomovanie si z pozície učiteľa, že môj jazykový obraz sveta nie je jazykovým obrazom sveta dieťaťa, je rozhodujúce pre osvojovanie si učiva z akejkoľvek oblasti. V tomto zmysle môže ovplyvniť vzdelávanie v oveľa širšom rámci ako len v oblasti vyučovania či osvojovania si jazyka a vývinu kognície“. Kapitola je doplnená tabuľkami a grafmi, ktoré robia kvalitatívne aj kvantitatívne robustný text prehľadným, najmä vo vzťahu k zisteniam výskumu.
Tretia kapitola Slovotvorné znalosti od Ľ. Liptákovej predstavuje výskum implicitných slovotvorných znalostí dieťaťa na začiatku školskej dochádzky. V teoretickej časti kapitoly autorka vychádza z hľadiska teoretickej a aplikovanej derivatológie. V rámci ontologicko-epistemologických východísk konštrukcionizmu a fenomenológie je zámerom autorky porozumieť tomu, ako dieťa na začiatku školskej dochádzky premýšľa o slovotvorbe a ako sú jeho implicitné znalosti slovotvorby štruktúrované (s. 210). Autorka vo výskume venuje pozornosť implicitným znalostiam sufixálnej derivácie, prefixálnej derivácie a implicitným znalostiam slovotvorných formantov. Na výskumnú otázku Aké sú implicitné znalosti dieťaťa na začiatku školskej dochádzky o sémantike a tvorbe a forme slovotvorného vzťahu? hľadá autorka odpovede štyrmi položkami výskumného nástroja: (1) lexikálne asociácie a slovotvorné hniezdo, (2) sufixálne tvorenie slov, (3) prefixálne tvorenie slov a (4) pozícia slovotvorných formantov. Na základe empirických zistení autorka v závere konštatuje: „S našimi zisteniami ostro kontrastuje to, že so slovotvorbou ako s explicitným jazykovým učivom sa deti prvýkrát stretávajú až vo štvrtom ročníku. Na základe toho, čo nám ukázal výskum slovotvornej vybavenosti žiaka prvého ročníka, považujeme absenciu explicitnej práce so slovotvorným materiálom za nevyužitie znalostného potenciálu a za premeškanie príležitosti využiť slovotvorné dispozície žiaka pri celkovom rozvíjaní jeho jazykových schopností“ (s. 278). Príležitosť k zmene kurikula vyučovania jazyka a didaktickej aplikácii zistených poznatkov vidíme v pripravovanej reforme kurikula primárneho vzdelávania. Text, výskum a jeho interpretácia sú doplnené šiestimi prílohami, tabuľkami a grafmi.
Posledná kapitola M. Kopčíkovej nesie názov Jazykové znalosti dieťaťa a osvojovanie si cudzieho jazyka. Autorka kapitoly vychádza z bibliografických odkazov zväčša zahraničného prostredia, iba dva zdroje sú domáce, čo hodnotíme nadmieru pozitívne vo vzťahu k slovenskému (českému) čitateľovi, ktorý sa má možnosť dozvedieť o zahraničných teóriách a porovnať ich s tunajším prístupmi v oblasti psycholingvistiky a lingvodidaktiky. Autorka začína kapitolu troma podkapitolami teoretického charakteru, venujúcimi sa filozofickým východiskám, vymedzeniu jazykových znalostí detí v cudzojazyčnom kontexte, rozhraniu implicitných a explicitných znalostí. Teoretickým výskumom autorka oboznamuje čitateľa s výsledkami a zisteniami skúmania zahraničných autorov v oblasti jazykových znalostí v cudzom jazyku. To môže byť inšpiráciou a východiskom skúmania cudzojazyčných znalostí u slovensky hovoriacich detí.
Monografia dopĺňa medzery v poznaní v oblasti jazykových znalostí dieťaťa na začiatku školskej dochádzky. Ku kvalite vedeckej monografie prispeli aj názory a postrehy odborných recenzentiek prof. Daniely Slančovej, prof. Zuzany Kováčovej a prof. Ivety Kovalčíkovej. V závere našej recenzie uvedieme výrok jednej z menovaných recenzentiek, prof. Kovalčíkovej (s. 326) „Zámerom vedeckej monografie bolo poskytnúť čiastkový obraz o status quo v analyzovaných oblastiach implicitných jazykových znalostí dieťaťa na začiatku mladšieho školského veku. ... Autori vychádzajú z vlastného vedeckého výskumu, tematika je autormi spracovaná do potrebnej hĺbky originálnym spôsobom“. Vedecká monografia Implicitné jazykové znalosti dieťaťa má široké uplatnenie. Je dobrým východiskom (1) pre ďalšie skúmanie jazyka a jeho osvojovanie si a explicitné učenie sa o ňom, (2) pri príprave reforiem v školskom kurikule, (3) po didaktickom spracovaní vyskúmaných zistení môže obohatiť aj didaktiku slovenského i cudzieho jazyka.
Literatúra
[1] KLIMOVIČ, M. - KOPČÍKOVÁ, M. - LIPTÁKOVÁ, Ľ. - VUŽŇÁKOVÁ, K. Implicitné jazykové znalosti dieťaťa. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2020. ISBN 978-80-555-2639-3.
[2] HORŇÁKOVÁ, K. a kol. Kniha o detskej reči. Bratislava: Vydavateľstvo Slniečko, 2005. ISBN 80-969074-3-3.
[3] KESSELOVÁ, J. Morfológia v komunikácii detí. Prešov: Vydavateľstvo Anna Nagyová, 2003. ISBN 80-967845-5-2.
[4] LIPTÁKOVÁ, Ľ. - VUŽŇÁKOVÁ, K. Dieťa a slovotvorba. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2009. ISBN 978-80-555-0072-0.
[5] SLANČOVÁ, D. ed. Štúdie o detskej reči. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2008. ISBN 978-80-8068-701-4.
[6] SLANČOVÁ, D., ed. Desať štúdií o detskej reči. Lexika – Gramatika – Pragmatika. Bratislava: Veda a Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2018. ISBN 978-80 224-1638-2.
[7] VUŽŇÁKOVÁ, K. Kompozitá v slovenčine. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2012. ISBN 978-80-555-0721-7.
[8] VUŽŇÁKOVÁ, K. Rozvoj jazykovo-komunikačnej a literárnej kompetencie v predprimárnom vzdelávaní. In Miňová, M. (Ed.) Predprimárne vzdelávanie v kontexte súčasných zmien. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, Slovenský výbor Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu, 2013. 146–170 s.
[9] VUŽŇÁKOVÁ, K. Teoreticko-metodologické východiská skúmania osvojovania si významov slov. O dieťati, jazyku, literatúre. 2018, 6, 1. 6–28 s. ISSN 2729-8639.
[10] VUŽŇÁKOVÁ, K. Kategorizácia a význam lexikálnych jednotiek v ontogenéze reči. O dieťati, jazyku, literatúre. 2020, 8, 2. 43–65 s. ISSN 2729-8639.
Zpět na obsah / Back to content