#4

Zpět na obsah / Back to content

Vplyv tanečného umenia na vytváranie ľudských hodnôt

The Impact of Dance Art on the Development of Human Values

Zuzana Hubinská

Abstrakt: Predkladaný príspevok sa zaoberá vplyvom tanca na vytváranie hodnôt človeka, vychádzajúc z teoretických aj praktických pedagogických skúseností a informácií. Náš pohľad sa zameriava na žiakov, ktorí navštevujú základné umelecké školy, centrá voľného času, tanečné krúžky a podobné inštitúcie. V takomto prostredí si žiaci budujú fyzické a psychické dispozície potrebné na amatérsky aj profesionálny tanečný prejav. V príspevku popisujeme jednotlivé pohybové a tanečné činnosti s potenciálom pozitívne pôsobiť na vytváranie ľudských hodnôt so zameraním na inštrumentálne hodnoty, ktoré pomáhajú pri dosahovaní cieľových hodnôt a ovplyvňujú celkový stav jedinca. V dnešnej dobe sú mladí ľudia vystavení vplyvu sociálnych sietí, je preto nevyhnutné vychovávať generáciu schopnú nadväzovať aj v reálnom svete primerané sociálne vzťahy a budovať ich. Platformou pre tento spôsob života sa stáva napríklad interakcia študenta s vlastnou osobnosťou, ale aj s osobnosťami v skupine v kontexte rôznych (nielen improvizačných) úloh. Uvedeným spôsobom sa žiaci učia pracovať a poznávať samých seba, akceptovať a rešpektovať ostatné individuality, vytvárajú si vzťah k umeniu ako takému a v neposlednom rade poznávajú variabilitu vzorcov správania sa v rozmanitých životných situáciách.

Kľúčové slová: Umenie, hudba, tanec, pohybové činnosti, ľudské hodnoty.

Abstract: The article deals with the impact of dance on the development of human values on the basis of theoretical but also practical educational experience and information. We focus on students who attend elementary art schools, leisure centres, dance clubs and similar institutions. Students in such environment develop both physical and mental dispositions necessary for the amateur and professional dance performance. We describe individual movement and dance activities which can have a positive impact on the development of human values, focusing on artistic, social and emotional values and approaches. We believe that nowadays, when young people are exposed to social media, it is necessary to raise a generation able to build and foster appropriate social relationships also in the real world. The platform for this way of life is, for example, the interaction of the student with his/her own personality, but also with other people´s personalities in the group in the context of various, not only improvisational, tasks. In this way, students learn to work and get to know themselves, and also to accept and respect other individualities, they build certain relationship to art as such and, last but not least, they familiarize themselves with various behaviour patterns in certain life situations.

Keywords: Art, music, dance, movement activities, human values .

Úvod

Pohyb je všade okolo nás. Nachádza sa vo vesmíre a v rôznych sprievodných prírodných javoch – vnímame ho v pohybe planét, prúdení oblakov na oblohe, v toku vody a v iných biosférických fenoménoch. Pohyb sa stal neoddeliteľnou súčasťou života človeka. S prvými pohybovými prejavmi sa stretávame už v prenatálnom období. Ide o jednoduché pohyby, konkrétne o flexiu (ohnutie) a extenziu (natiahnutie). Základnými pohybovými prejavmi každého človeka, ktoré ho sprevádzajú od narodenia, sú nevedomé biologické procesy tela, napríklad dýchanie, trávenie a aktivita nervovej sústavy (Sedláčková, 2013). Po narodení sa človek ďalej vyvíja. Vývoj je proces plynulých a celistvých, navzájom súvisiacich a podmieňujúcich sa zmien, ktoré sú úmerné jednotlivým časovým obdobiam v priebehu života. Zmeny závisia od rastu svalovej sústavy a od zrelosti nervovej sústavy, ktorá zabezpečuje zložitú pohybovú koordináciu (Harineková, 1986).

Pohyb sa nespája len s predstavou fyzickej aktivity, ale ovplyvňuje aj psychický rozvoj a charakter osobnosti. Pri zameraní sa konkrétne na tanečné umenie ako špecifický pohybový prejav nemožno opomenúť hudbu. Pre tanec je totiž charakteristické aj jeho spojenie s hudobným umením. Spojenie má za cieľ vytvárať umelecký zážitok, ktorý nie je len vecou zmyslového a rozumového vnímania (Kresánek, 2000). Na základe rôznych výskumov, odborných článkov a názorov psychológov sa stotožňujeme s tvrdením, že hudba a pohyb sú v živote človeka veľmi potrebné a pomáhajú mu rozvíjať osobnosť vo viacerých oblastiach (Tomanová, 2015). Tanec ako reprezentatívne umelecké dielo má aj svoju technickú stránku, čo znamená, že tanečník ako interpret musí ovládať základné pravidlá konkrétneho tanečného štýlu, prostredníctvom ktorých sa vyjadruje smerom k divákom. Ak chce interpret dosiahnuť profesionálnu interpretačnú úroveň, je potrebné tanec nielen precítiť a prežívať, ale aj ovládať jeho techniku (Podhrázská, Medvecká, 1988). Na základe vlastných interpretačných aj pedagogických skúseností môžeme konštatovať, že jednotlivé tanečné techniky – klasický tanec, jazzový tanec, moderný tanec, respektíve tanečné štýly – hip-hop, contemporary, spoločenské tance – rozvíjajú rozmanité stránky osobnosti, zároveň otvárajú priestor na spoznávanie spektra hodnôt, teda na vytvorenie hodnotovej orientácie mladých ľudí, ktorí navštevujú záujmové krúžky.

1. Umenie a hodnoty

Hodnotová orientácia je v dnešnom viac konzumne orientovanom spôsobe života mládeže aktuálna téma. Prostredníctvom tanečného umenia, ktoré je zakomponované do vyučovacieho procesu v rôznych edukačných inštitúciách, sa otvára priestor na formovanie hodnotovej orientácie nastupujúcej generácie. Prvotným zámerom je naučiť žiakov základné technické aspekty tanečných štýlov, ale zároveň ich prostredníctvom zadaní a úloh aj tvorbou tanečných celkov formovať a vychovávať k hodnotám. Katarína Čižmáriková (2015, s. 47) sa v článku Hodnotová orientácia študentov etickej výchovy vyjadrila, že ,,cieľom etickej výchovy na školách je vychovať morálne zrelú osobnosť, ktorá sa vyznačuje komunikatívnosťou, zdravým sebavedomím, pozitívnym hodnoteným iných, kreativitou a iniciatívnosťou.“

Tieto ciele transponujeme aj do tanečného umenia a vzdelávania. Na tanečných hodinách pri plnení úloh a zadaní v rámci zážitkového a praktického vyučovania žiaci pracujú samostatne aj vo väčších skupinách. Učia sa napríklad spolu komunikovať (aj na neverbálnej úrovni), porovnávať individualizované preferencie s potrebami druhých, rešpektovať osobnosti spolužiakov. Práve cez takúto interakciu spoznávajú rôzne vzorce správania sa, ktoré sa môžu premietnuť do bežných životných situácií aj mimo tanečnej sály.

Hodnoty predstavujú v dnešnej dobe značne ovplyvnenej sociálnymi sieťami veľmi aktuálnu tému a každý autor sa nimi zaoberá a prezentuje ich podľa vlastného uváženia. Za základné delenie môžeme považovať hodnoty pozitívne, negatívne a neutrálne. Primárnym meradlom tohto delenia sú emócie, ktoré jednotlivé hodnoty v ľuďoch vytvárajú a formujú (Děd, 2016). Ďalšie delenie sa orientuje na to, čo človek potrebuje, vychádza teda zo spojitosti potrieb s tým, čo ich uspokojuje. Napríklad tanečné predstavenie, ktoré na prvý pohľad nepredstavuje hodnotu, sa v súvislosti so vzťahom k sebavzdelávaniu môže stať prostriedkom uspokojenia špecifických potrieb a tým činiteľom formovania hodnôt (Gál, Alan, 1987). Výber prostriedkov uspokojenia rozličných potrieb ovplyvňuje následne aj správanie. S tým súvisí delenie hodnôt podľa M. Rokeacha na inštrumentálne – prejavy správania sa a cieľové – odzrkadľujú konečný stav jedinca. Inštrumentálne hodnoty v podstate pomáhajú pri dosahovaní cieľových hodnôt. Patria medzi ne ambície, tolerancia, kompetencie (schopnosť), radosť, čistota (poriadkumilovnosť), odvaha, zhovievavosť, pomoc (snaha starať sa aj o prospech druhých), čestnosť, fantázia (tvorivosť), nezávislosť (sebadôvera), intelekt, logickosť (racionalita), láska, poslušnosť, zdvorilosť, zodpovednosť, ovládanie sa (zdržanlivosť). Medzi cieľové hodnoty patrí pohodlný – prosperujúci život, vzrušujúci – aktívny život, slobodný – nezávislý život, príjemný – slasti plný život, pocit dosiahnutia niečoho, svet bez konfliktov, rovnosť a šanca pre každého, istota pre rodinu, šťastie, vnútorná harmónia, zrelá láska, národná istota, sebaúcta, spoločenské uznanie, pravé priateľstvo, múdrosť – porozumenie životu (Kohoutek, 2008). V spojitosti s umením sa uvádza delenie hodnôt do dimenzií, ktoré spomína vo svojej publikácii S. Kučerová (1994): prvá dimenzia zahŕňa prírodné hodnoty, ktoré sa delia na vitálne – základné podmienky existencie človeka (život a zdravie) a sociálne – vzťah človeka k ostatným a chápanie samého seba v spoločnosti, v druhej dimenzii sa ocitajú civilizačné hodnoty zabezpečujúce nezávislosť a vznik materiálnej kultúry a tretia dimenzia obsahuje duchovné hodnoty – vnútorné naplnenie človeka, vzdelanie, sebavyjadrenie, etika, estetické hodnoty.

Práve estetické (duchovné) hodnoty naberajú v spojitosti s tanečným umením na dôležitosti, pretože ,,pozitívne ovplyvňujú kvalitu života, vzťahov medzi ľuďmi a sú podmienkami zachovania a rozvíjania kultúry a pochopenia iných kultúr“ (Kročková, 2007, s 323).

Pri práci s odbornou literatúrou, ktorá sa zaoberá nastolenou problematikou, sme si zvolili z nášho pohľadu dôležitý element, a to mravné hodnoty. Pozornosť sa teda sústreďuje na to, akým spôsobom môže tanečné umenie a z neho vyplývajúce pohybové aktivity vplývať na ľudskú podstatu a formovať ju (Göbelová, 2006). S hodnotami sa neodmysliteľne spája pojem hodnotová orientácia, čo je v podstate komplex viacerých hodnôt usporiadaných do jedinečného, hierarchicky usporiadaného rebríčka (Kraus, 2006).

2. Tanec, hudba, hodnoty

V tomto kontexte sa pozornosť sústreďuje na pohybové aktivity vo vybraných tanečných technikách, na ich spojenie s hudbou a na dosah týchto činností na hodnoty žiakov, ktoré sú súčasťou ich hodnotovej orientácie a vplývajú na budúcu kvalitu života. Každý tanečný štýl má špecifickú kvalitu pohybu určenú spôsobom, akým sa pohyb vykonáva. Pri rozoznávaní jednotlivých techník sa preto nepozeráme na to, ako pohyb vyzerá, ale ako sa vykonáva (Kovářová, 2013). V typickej forme tanečného tréningu je hudba pre pohyb partnerom. Jej správny výber podporuje špecifický pohybový prejav aj interpreta pri výkone. Je dôležité, aby sa pedagóg vedel orientovať v hudobnom repertoári, cez ktorý približuje svoje predstavy a ktorý zároveň sekundárne vplýva na psychiku študentov, teda aj na vytváranie hodnotovej orientácie. Vhodne vybrané skladby nielenže podporujú a rozvíjajú rytmickú aj dynamickú stránku pohybu, ale zároveň vytvárajú cit a vzťah k hudbe a k tancu (Polzerová, 1995). V súčasnej populárnej hudbe často existujú skladby, ktoré tvorí niekoľko jednoduchých akordov, texty piesní v značnej miere obsahujú vulgarizmy, odkrývajú sexuálne témy, prípadne iné negatívne oblasti spoločenského života. Preto je žiaduce viesť študentov aj k iným hudobným žánrom a k poznávaniu autorov, ktorí ich komponovali. Naučia sa tak rozoznávať hudbu, ktorá ich obohatí, od hudby, ktorá im vo svojej podstate veľa nepovie (Scott, 2017). Umenie vo všeobecnosti smeruje k zážitkovému učeniu založenému na osobnej skúsenosti. Tento prístup vnímania, precítenia alebo tvorby umeleckého diela (tanečná kombinácia/choreografia) pomáha napríklad čeliť strachu z vystupovania pred ľuďmi. V rámci niektorých pohybových aktivít sa dokonca otvára priestor na premenu problémov na výzvy (improvizačné zadania) a v neposlednom rade na rozvoj nadania a talentu žiakov (Zlatarits, 2018). Skúsenosti z vyučovacích hodín alebo z predstavení môžu žiaci transformovať aj do osobného života. Práve preto si myslíme, že tí, ktorí navštevujú hodiny tanca v rôznych vzdelávacích inštitúciách (základné umelecké školy, centrá voľného času a tanečné kluby), si cez spojenie hudby a tanca vytvárajú vzťah k umeniu a tým budujú sociálne, morálne aj duchovné hodnoty. Náš názor potvrdzuje aj výskum realizovaný v roku 2006 autorkou Naďou Lohynovou pod názvom Kultúrno-umelecká edukácia a formovanie hodnotovej orientácie mládeže. Zaoberala sa vplyvom neformálnej kultúrno-umeleckej edukácie na formovanie hodnotovej orientácie mládeže. Porovnávala postoj k estetickým, ekonomickým, mravným, sociálnym a vzdelávacím hodnotám medzi študentmi gymnázií, ktorí navštevujú umelecké výchovno-vzdelávacie inštitúcie, a tými, ktorí ich vo voľnom čase nenavštevujú. Vo výsledkoch uvádza, že „kultúrno-umelecká edukácia výrazne vplýva na formovanie hodnotovej orientácie mládeže“ a že ,,je potrebné vytvárať viac príležitostí pre kultúrno-umeleckú edukáciu mládeže vo voľnom čase a vo väčšej miere motivovať mládež k jej účasti“ (Lohynová, 2008, s. 318).

2.1 Tanečné techniky

Tanečný tréning jednotlivých techník popisujeme na základe osobných pedagogických a interpretačných skúseností, súbežne s uvedením predpokladu, na aké hodnoty sa dá prostredníctvom tanca a hudby pôsobiť. Zdrojom pri pomenúvaní hodnôt je autor M. Rokeach so zameraním na inštrumentálne hodnoty, ktoré majú vplyv na cieľové hodnoty, a teda na konečný stav jedinca a jeho život.

• klasický tanec. Tréning klasického tanca sa vyznačuje technickou náročnosťou pohybov a nutnosťou dokázať sa plne sústrediť. Väčšinou mladší študenti zaujímajú k tejto technike negatívny postoj, pretože neponúka voľnosť v prejavení osobnosti. Má pevne stanovené pravidlá, ktoré je nutné dodržiavať; práve to má vplyv na psychiku študentov. Jednotlivé tanečné kombinácie sú sústredené najmä na prehĺbenie fyzických dispozícií s pevne stanovenou štruktúrou. Aj napriek tomu si však myslíme, že správnym vedením študentov už od útleho veku sa dá prostredníctvom tejto tanečnej techniky pôsobiť na disciplínu aj ambíciu (Kohoutek, 2008). Takéto nastavenie im ďalej môže pomôcť v osobnom živote pri plnení rôznych úloh a povinností (či už v školskom prostredí alebo neskôr v pracovnej sfére). Hnacím motorom osvojenia si týchto hodnôt môžu byť návštevy baletných vystúpení. Žiaci majú v pozitívnom umeleckom prostredí príležitosť konfrontovať svoje snaženie s dosiahnutými výsledkami profesionálnych tanečníkov. Zároveň vzniká priestor na vytvorenie si vzťahu k umeniu, čo sa premieta aj do dimenzie duchovných hodnôt, konkrétne v rovine estetických hodnôt. Žiaci tak spoznávajú samých seba, vlastné záujmy a umelecké preferencie. Ďalším elementom vplývajúcim na hodnotovú orientáciu mládeže je klasická hudba, ktorá tvorí súčasť tréningu alebo vystúpení klasického tanca. Podľa viacerých odborných názorov podporuje emocionálnu stránku človeka, rozvíja jeho fantáziu, motoriku, pamäť a logické uvažovanie, podporuje jeho tvorivé vlastnosti a koordináciu jednotlivých fyzických činností. Vo viacerých tvrdeniach nachádzame aj jej pozitívny vplyv na vývoj mozgovej činnosti (Tomanová, 2015).
• ľudový tanec. Tréning ľudového tanca je zameraný na osvojenie si špecifických pohybových motívov jednotlivých tanečných oblastí (napríklad Zemplínska tanečná oblasť, Šarišská tanečná oblasť, Myjavská tanečná oblasť). Tieto motívy následne pedagóg alebo choreograf spája do náročnejších tanečných kombinácií. Na vyučovacích hodinách využíva aj improvizáciu, v rámci ktorej žiaci prepájajú základné motívy do dlhších tanečných celkov. Môžu tancovať samostatne (rozkazovačky), v pároch (čardáš, krucena) – učia sa spolupracovať, navzájom sa počúvať a rešpektovať, vo väčších skupinách (karičky) – učia sa vnímať svoj pohyb, ale aj pohyb skupiny, pretože všetci spoločne vytvárajú ucelený tanečný výstup. Vzhľadom na to možno povedať, že ľudový tanec pozitívne podporuje toleranciu najmä v párovom a skupinovom tanci. V tejto forme je nutné nemyslieť len na seba, ale rešpektovať a počúvať partnera (cez pohybové impulzy) alebo ostatných v skupine, aby nedošlo k nežiaducej kolízii. Ďalej rozvíja tvorivosť najmä v samostatnom tancovaní, v ktorom žiaci základné pohybové motívy sebe vlastným jedinečným spôsobom spájajú do výsledného tanečného celku. Na hodinách sa vytvára priestor na vyjadrenie radosti, pretože žiaci spievajú v materinskom jazyku, rozumejú textom piesní a môžu sa slobodne prejaviť. Na hodinách ľudového tanca sa ako sprievod používa spev a nástrojová hudba (korepetítor, väčší/menší počet hudobníkov podľa priestorových možností a materiálneho zabezpečenia umeleckej inštitúcie) alebo autentické hudobné nahrávky. Prostredníctvom tejto sféry žiaci spoznávajú kultúru predkov a tým zintenzívňujú svoje národné povedomie.
• jazzový tanec. Dôležitým faktorom v tréningu jazzového tanca je podpora a vyzdvihnutie individuality pohybového štýlu v rámci jednotného štýlu skupiny. Žiaci sa na hodinách učia používať základné pohybové prejavy jazzového tanca (špecifické postavenie tela a pohyb v priestore, držanie horných končatín, svalové napätie a pod.) práve s dôrazom na tanečnosť a výraz. Zámerom je motivovať študentov k nadobudnutiu schopnosti využiť individuálny tanečný prejav pri dodržaní technických princípov realizácie pohybov a zároveň vnímať hudbu ako partnera a pomocníka. Týmto spôsobom pracuje pedagóg so sebadôverou – študent musí byť presvedčivý vo výraze a musí si byť istý tým, čo robí, pretože inak tanec pôsobí strnulo a nezáživne. S tým súvisí aj vplyv na jeho odvahu, keďže by sa nemal báť prezentovať svoj osobitý štýl, stáť vpredu v rámci priestorovej kresby tanečnej variácie a podobne. Neznamená to, že žiak, ktorý sa bojí stáť vpredu, sa nestane dobrým tanečníkom, alebo že z neho vyrastie hanblivý a nepriebojný človek. Ale práve cez tanečné umenie a správny pedagogický prístup je možné objaviť v ňom sebadôveru a pracovať s ňou. V jazzovom tanci sa využívajú rôzne hudobné zdroje: nahrávky typickej jazzovej hudby – James Brown, Aretha Franklin, Ray Charles a iní), ale aj populárne hudobné žánre – R&B, rap či pop (Cayou, 1971). Túto hudobnú oblasť žiaci vnímajú ako atraktívnu, pretože je moderná, väčšinou má zábavný a veselý charakter, mnohé skladby poznajú a práve to ich motivuje k tancu.
• súčasný tanec. Hlavným princípom, ktorý tvorí z časového hľadiska väčšinu vyučovacej hodiny aj tréningového procesu, je improvizácia. Práve prostredníctvom tejto metódy sa odhaľuje pravá osobnosť človeka a jeho schopnosti, nielen tanečné. Každý študent je individuálna osobnosť a je zaujímavé pozorovať pri improvizácii napríklad aj hudobné preferencie. Citlivejší študenti preferujú pomalé lyrické piesne, teda legatový pohyb. Toto favorizovanie sa objavuje aj u žiakov, ktorí si v tanci neveria, nevedia sa presadiť v skupine a volia pomalšie skladby. Takíto žiaci majú pravdepodobne aj v bežnom živote problém so sebadôverou a chýba im odvaha. Práve cez improvizáciu (v duchu premisy všetko, čo spravíš, je správne) získavajú možnosť naplno využiť svoj pohybový potenciál a nájsť potrebnú odvahu. Naopak, študent, ktorý sa nebojí presadiť, volí skôr rýchlejšie, dynamicky výraznejšie skladby, pracuje s častými rytmickými zmenami, staccatovým pohybom a podobne. Improvizácie tak vplýva na viaceré inštrumentálne hodnoty, napríklad na odvahu, tvorivosť, nezávislosť, zodpovednosť (spoľahnutie sa na svoje schopnosti), poslušnosť v zmysle načúvania a rešpektovania tela a jeho schopností. Ak sa na hodinách pracuje s princípom kontaktnej improvizácie (duo, trio, skupina), v rámci pohybových aktivít (ovládanie partnera, zrkadlenie a tieňovanie aktivít) je možné vplývať aj na rozvoj ďalších hodnôt, ktorými sú tolerancia a poslušnosť. V snahe zabrániť zraneniu pri kontaktnej improvizácii musia žiaci pracovať s inštrumentálnymi hodnotami, ako sú spoľahlivosť (nenechám partnera padnúť), s ňou úzko súvisiaca dôvera (môj partner je mi oporou) a ovládanie sa v zmysle nepresadzovať si za každú cenu svoj názor (chcem ísť na zem, musíš ísť aj ty).

Záver

Uvedené pohybové činnosti (tanečné variácie, choreografie či improvizácia) sú súčasťou zážitkového vyučovania na jednotlivých stupňoch umeleckého vzdelávania v rôznych inštitúciách (základné umelecké školy, centrá voľného času, tanečné kluby a pod.). Na vyučovacích hodinách majú žiaci možnosť v pozitívnom prostredí konfrontovať svoje umelecké, sociálne a emocionálne hodnoty s preferenciami spolužiakov v triede. Ponúknutie konštruktívneho priestoru na takýto stret vplýva na hodnotovú orientáciu mládeže a do istej miery ju formuje.

Hodnoty predstavujú dôležitú stránku osobnosti. Spolu s potrebami, záujmami a postojmi vytvárajú podnety na konanie človeka a určujú smer tohto konania. Na základe osobných teoretických, interpretačných a pedagogických skúseností môžeme konštatovať, že u žiakov, ktorí navštevujú tanečné hodiny, existuje predpoklad na vytvorenie pozitívneho vzťahu k umeniu a jeho jednotlivým sféram. Táto spojitosť má značný dosah na ich estetické preferencie, respektíve hodnoty, ktoré ovplyvňujú aj ich osobný život a správanie sa. Na hodinách rôznych tanečných techník a štýlov si študenti posilňujú fyzické schopnosti aj psychické vlastnosti, teda svoju osobnosť a charakter. Práve v rámci vyučovacieho procesu prichádzajú do kontaktu s inými osobnosťami. Prostredníctvom jednotlivých pohybových aktivít sa učia rešpektovať ľudí okolo seba a komunikovať spolu aj na neverbálnej úrovni; v neposlednom rade dostávajú priestor na vytvorenie ďalších nových sociálnych vzťahov (mimo tried na základných/stredných školách a na sociálnych sieťach). Všetky spomínané skutočnosti sú určitým spôsobom súčasťou hodnotového systému mladých ľudí a práve tieto hodnoty v porovnaní s názormi a postojmi predstavujú relatívne stabilnejšie vzťahy jednotlivca k skutočnosti. Žiaci sa prostredníctvom pohybového prejavu učia spoznávať samých seba, svoje schopnosti a je na nich, či ich budú ďalej rozvíjať. Tanečný odbor v rôznych vzdelávacích inštitúciách neponúka len vyučovacie predmety, ale otvára aj priestor na tvorivú realizáciu osobnosti, nabáda žiakov na prirodzené objavovanie a skúšanie všetkého nového, čím nadobúdajú nový pohľad na poznané veci a zážitky a nachádzajú nové riešenia problémov. Tvorivosť je nástroj, ktorý treba rozvíjať nielen preto, aby žiak či študent dokázal riešiť problémy súvisiace s obsahom vyučovania, ale aj preto, aby dokázal vhodnými riešeniami čeliť problémom bežne sa vyskytujúcim v reálnom živote.

Literatúra

[1] CAYOU, D. Modern jazz dance. California: Mayfield Publishing Company, 1971. ISBN 0-87484-139-9. 

[2] ČIŽMÁRIKOVÁ, K. Hodnotová orientácia študentov etickej výchovy. Edukácia. 2015, 2. S. 47-56. ISSN 1339-8725. 

[3] DĚD, M. Hodnoty a ich klasifikácia. Revue spoločenských a humanitných vied.  [online], [Citované 2021-01-29] 2016, 4,  1-2. ISSN 1339-259X. Dostupné na www: <https://revue.vsdanubius.sk/rocnik_4_cislo_1-2_2016 >.

[4] DOBROVOLSKÁ, D. - DUPLINSKÝ, J. Hodnotová orientace vysokoškoláka z hlediska současné koncepce hodnot. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1981. ISSN 14-351-82. 

[5] GÁL, F. - ALAN, J. Spoločnosť vo svetle sociológie. Bratislava: Smena, 1987. 

[6] GÖBELOVÁ, T. Axiologická dimenze ve výchově a vzdělávání. Ostrava: Ostravská univerzita, 2006. ISBN 80-7368-240-0. 

[7] HARINEKOVÁ, M. Všeobecná a vývinová psychológia. Nitra: Pedagogická fakulta, 1986. 

[8] KOHOUTEK, R. Dějiny psychologie pro pedagog. Brno: Masarykova univerzita, 2008. ISBN 978-80-210-4540-8. 

[9] KOVÁŘOVÁ, M. Technika José Limóna. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2013. ISBN 978-80-89439-42-3. 

[10] KRAUS, B. Středoškolská mládež a její svět na přelomu století. Brno: Paido, 2006. ISBN 80-7315-125-1. 

[11] KRESÁNEK, J. Hudba a človek. Bratislava: Hudobné centrum, 2000. ISBN 80-88884-18-7. 

[12] KROČKOVÁ, Š. Konkretizácia hodnôt v obsahu vzdelávania. In ŠIMONÍK, O. - HORKÁ, H. - STŘELEC, S. eds. Hodnoty a výchova: sborník referátů z vědecké konference. Brno: MSD, 2007. S. 320-325. ISBN 978-80-8663-378-7. 

[13] KUČEROVÁ, S. Úvod do pedagogické antropologie a axiologie. Brno: Vydavatelství Masarykovy university, 1994. ISBN 80-210-0141-0. 

[14] LOHYNOVÁ, N. Kultúrno-umelecká edukácia ako činiteľ formovania hodnotovej orientácie mládeže. In Pedagogika voľného času - teória a prax: zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou 2007. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, 2008. S. 312-318. ISBN 978-80-8082-171-5. 

[15] PODHRÁZSKÁ, Z. - MEDVECKÁ, E. Odznak odbornosti Tanečník: rady a návody na plnenie a získanie odznaku odbornosti Tanečník. Bratislava: Smena, 1988. 

[16] POLZEROVÁ, E. Pohybová průprava jako součást dramatické výchovy. Praha: IPOS, 1995. ISBN 80-7068-068-7. 

[17] SCOTT, L. Jennifer. Classical Music for Your Children: It's IMPORTANT. The Daily Connoisseur.  [online], [Citované 2018-07-26] 2017-09, , .  s. ISSN . Dostupné na www: <https://dailyconnoisseur.blogspot.com/2017/09/classical-music-for-your-children-its.html>.

[18] SEDLÁČKOVÁ, A. Vývin pohybu v systéme Body-Mind Centering: základné neurologické vzorce a ich využitie v procese tanečného vzdelávania. Bratislava: Vysoká škola múzických umení, 2013. ISBN 978-80-8943-950-8. 

[19] TOMANOVÁ, M. Hudba rozvíjí - aneb veďte děti k hudbě, učení jim půjde lépe. Capard.  [online], [Citované 2018-07-26] Aug 9. Dostupné na www: <http://www.capard.cz/?p=448>.

[20] ZLATARITS, A. Ako pomáha umenie rozvíjať osobnosť. Epale – Elektronická platforma vzdelávania dospelých v Európe.  [online], [Citované 2021-01-29] Dec 21, 2018. Dostupné na www: <https://epale.ec.europa.eu/sk/content/ako-pomaha-umenie-rozvijat-osobnost>.

Kontaktní informace / Contact informations

Mgr. art. Zuzana Hubinská, PhD.

Katedra hudby, Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Dražovská cesta 4

949 74 Nitra

Slovenská republika

z.hubinska@hotmail.sk