Ročník: 2014 | Volume: 2014 |
Číslo: 2 | Issue: 2 |
Vyšlo: 31.prosince 2014 | Published: December 31st, 2014 |
Tomšik, Robert.
Rozdiely v sebahodnotení študentov v európskej dimenzii.
Paidagogos, [Aktualizované |
#3
Zpět na obsah / Back to content
Rozdiely v sebahodnotení študentov v európskej dimenzii
Differences in Self-esteem among Adolescents in the European Dimension
Abstrakt: Naša práca je teoreticko výskumného typu. V teoretickej časti sme sa zamerali na sebahodnotenie, zadefinovali sme sebahodnotenie ako také, hlavné aspekty sebahodnotenia a jeho vzniku. Pozornosť sme zamerali na Rosenbergovu škálu sebahodnotenia a výskum D. Schmitta. Vo výskumnej časti sme sa pokúsili zistiť súčasný stav vybraných Európskych krajín v miere sebahodnotenia.
Kľúčové slová: Rosenbergova škála sebahodnotenia, sebahodnotenie, výchova a vzdelávanie, David Schmitt, sebapoňatie, sebaobraz.
Abstract: Our work is theoretical-research type. In the theoretical part, we focused on self-esteem, we define self-esteem and the main aspects of it. In this work we are focused on Rosenberg self-esteem scale and research D. Schmitt. In the research area, we tried to find out current status of selected European countries in the extent of self-esteem.
Keywords: Rosenberg self-esteem scale, self-assessment, education and training, David Schmitt, self-concept, self-image.
ÚVOD
Ústrednou témou našej práce je sebahodnotenie (self-esteem). Sebahodnotenie je neoddeliteľnou súčasťou sebapojatia (self-concept). Sebapojatie je v najširšom zmysle definované ako percepcia seba samého alebo mentálna reprezentácia seba. Samotné slovo "hodnotenie" súvislí s kvalitou, veľkosťou, hodnotou, hodnotením niekoho, obdivovaním niekoho – v tomto prípade, predovšetkým seba. Existujú ľudia, ktorí majú vysokú dôveru v seba, sú hrdí na seba, ale majú nízke sebahodnotenie (Tomšik, 2014). V posledných rokoch sa čoraz častejšie realizujú výskumy ohľadom sebahodnotenia, ktoré porovnávajú jedincov v sebahodnotení z rôznych pohľadov. Výskumy porovnávali jedincov v sebahodnotení podľa pohlavia, veku, školskej úspešnosti atď. V našej práci sme sa odvolali na výskum D. Schmitta (2005) a porovnali sme krajiny podľa miery sebahodnotenia. Aj keď bol podobný výskum uskutočnení v roku 2005, zaujíma nás súčasný stav Česka a Slovenska v sebahodnotení po uplynutí skoro celej decénií.
1. SEBAHODNOTENIE
Sebapojatie (self-concept) chápeme ako hypotetický konštrukt, ktorým sa jedinec snaží popísať obsah svojho vedomia vzťahovaný k vlastnému Ja. Sebapojatie zahŕňa predstavy a hodnotiace súdy, ktoré o sebe jedinec má ako aj komplexný vzťah k sebe samému (Blatný, Plháková, 2003; Smékal, 2004). Sebapojatie sa vytvára kontinuálne v priebehu celej ontogenézy jedinca (Macek, 2003). Vychádza z vlastnej skúsenosti jedinca s vnímaním samého seba. Taktiež, sebapojatie sa utvára aj s posudzovaním jedinca inými jedincami. Čiže, mohli by sme povedať, že sebapojatie je akýmsi subjektívnym obrazom vlastnej osoby (Fialová, 2001). Sebahodnotenie je, ako mentálna reprezentácia emočného vzťahu k sebe a je jadrom sebapojatia (Blatný, Plháková, 2002; Smékal, 2004).
Sebahodnotenie (anlg. self-esteem) prvýkrát definoval William James vo svojej knihe, ktorá je mnohými považovaná za prvú americkú učebnicu psychológie (Mruk, 2006). Odvtedy sa sebahodnotením zaoberalo tisíce odborných psychologických článkov (Rosenberg et al., 1995) a práve preto je zaujímavé, že ešte stále neexistuje jednotná definícia pojmu sebahodnotenie.
Český autor Macek (2008) poníma sebahodnotenie ako zložkou sebasystému. Sebasystém (angl. self-system) sa používa na označenie všetkých aspektov obsahu sebareflexie. „V zjednodušenej podobe môžeme sebahodnotenie považovať za prevažne emočný aspekt sebasystému (i keď v skutočnosti vieme, že pocity a prežitky od obsahu sebapojatia nejdú nikdy úplne oddeliť,“ (Macek, 2008, s.93). Rovnako ako Macek (2008) aj Kohoutek (2000) poníma sebahodnotenie ako jednu zo zložiek sebepoňatia a utvára sa výsledkom sociálneho zrovnávania a sebaposudzovania. Sebaposudzovanie je uskutočňované na základe pozorovania svojej vlastnej činnosti a samozrejme je výsledku. Jednotlivec výsledky svojej činnosti a jej priebeh môže hodnotiť rôzne. V extrémnych situáciách hodnotí činnosť príliš pozitívne alebo príliš negatívne. Vtedy hovoríme o zvýšenom alebo zníženom sebahodnotení. Ak je sebahodnotenie znížené, ono je základným problémom pri neurózach a porúch chovania. Cieľom nápravy v tomto prípade je ovplyvnenie človeka natoľko, aby sa vyrovnal so sebou samým, aby prispôsobil svoje chovanie. Ide o zmenu vnímania samého seba tak, aby bol jednotlivec schopný seba primerane hodnotiť a akceptovať (Kohoutek, 2000).
Pozitívne sebahodnotenie patrí medzi vlastnosti človeka, ktoré sa podieľajú na dynamike osobnosti, na jej hodnotovom a motivačnom systéme. Zahŕňa v sebe emočne hodnotiacu dimenziu sebaponímania. Je výsledkom pozitívneho sebaprežívania a sebahodnotenia a vyjadruje mieru spokojnosti s vlastným Ja. Regulačná funkcia sebahodnotenia výrazne zasahuje do správania a konania jedinca. Od úrovne sebahodnotenia sa odvíja vzťah k sebe, ale aj k iným ľuďom. Ovplyvňuje postoje k životu a schopnosť riešiť životné situácie (Chmelíkova, 2003).
Ako bolo už spomenuté vyššie, existujú kritéria podľa ktorých hodnotíme samých seba. Kritériá sú nasledovné:
Sebahodnotenie má rôzne aspekty. Podľa Blatného (2003) je to pozitivita, negativita a stabilita. Pozitivita alebo negativita sa prejavuje vysokým alebo nízkym sebahodnotením, ktorým sa budeme venovať v nasledovnej kapitole. Sebahodnotenie je u nás, ale aj v zahraničnej literatúre pomerne často spomínané. Na československej pôde sa sebahodnotením zaoberajú odborníci ako Blatný, Osecká, Macek, Kohoutek a ďalší. Medzi najvýznamnejších autorov v zahraničí patrí hlavne Rosenberg s jeho škála sebahodnotenia, ktorej sa budeme podrobnejšie venovať v nasledujúcich kapitolách, ďalej sú to Campbell, Krueger, Vohs a iný.
1.1 NÍZKE A VYSOKÉ SEBAHODNOTENIE
Nízke sebahodnotenie je spojené s nedostatkom sebadôvery a pocitom menejcennosti. Dnes sa často stretávame s ľuďmi, ktorí nemajú o sebe pozitívny názor. Problémy, ktoré prináša dnešný spôsob života výrazne ovplyvňujú sebahodnotenie ľudí a ich život. "Nízke sebavedomie prispieva vzniku problémov, potom problémy, len ďalej zhoršujú sebahodnotenie." (Miljković, Rijavec, 1996).
Marx (1989) tvrdí, že najdôležitejšími faktormi v rozvoji a vzdelávaní dieťaťa, ako aj vo vývoji sebahodnotenia sú rodičia a učitelia. V podstate, zdravé a vysoké sebahodnotenie záleží od nich a bez nich by sa dieťa nemohlo normálne vyvíjať. Aby sa k tomu prispelo, dieťa by malo mať stanovené jasné pravidlá, alebo ešte lepšie, mali by ich vytvoriť spolu. Dieťa by malo vedieť, aké sú následky, pokiaľ pravidlá nebudú dodržané, ale neprejavovanie lásky by nemala byť jedna z pokút za nedodržanie pravidiel. Marx (1989) píše, že dieťa by sme mali naučiť bojovať za svoje práva, aby vedelo konať podľa svojich potrieb, ale aj rešpektovať potreby iných.
Miljković a Rijavec (1996) vo svojej publikácii Rozhovor so zrkadlom (pôvodne: Razgovori sa zrcalom), považujú vysoké sebahodnotenie za veľmi dôležitý aspekt, od ktorého do značnej miery závisí aj naše duševné zdravie a prispôsobivosť. Jednotlivci, ktorí majú vysoké sebahodnotenie nemyslia si o sebe, že sú dokonalí, perfektní alebo najlepší, ale naopak sú si vedomí svojich nedostatkov, svojich chýb pri konaní a usilujú sa ich zmeniť. Samozrejme okrem toho majú o sebe pozitívne myslenie.
Pozitívne sebahodnotenie jedinca je zvyčajne spojené so štruktúrovaným a jasne vymedzeným sebapojatím, ktoré je relatívne stabilné a vnútorne konzistentné (Kernis, Goldman, 2003). Ľudia, ktorí majú nižšie sebahodnotenie, majú menej komplexnú štruktúru sebapojatia a vyznačujú sa menšou flexibilitou ako jedinci s vysokým sebahodnotením.
Miljković a Rijavec (1996) zdôrazňujú dôležitosť výchovy v rozvoji pozitívneho sebahodnotenia. Zvyčajne deti majú vysoké sebahodnotenie vtedy, keď ho majú aj ich rodičia. Rodičia deťom slúžia ako vzor, model, ktorý deti nasledujú. Vysoké sebahodnotenie majú deti, ktorých rodičia:
1.2. KORELÁTY SEBAHODNOTENIA
Pozitívne hodnotenie seba samého patrí k hlavným predpokladom životnej spokojnosti Vzťah životnej spokojnosti a pozitívneho sebahodnotenie je zvlášť výrazná pre západnú kultúru, kde je pozitívne hodnotenie seba samého veľmi dôležité a často spájané s rozvíjaním vlastného ega, rozvíjaním autonómie, sebapresadzovaním a úspechom. Sebahodnotenie sa odvodzuje predovšetkým od všeobecnej schopnosti vyrovnávať sa so životom a od výkonovej stránky správania (Diener, Diener, 1995).
Vysoké sebahodnotenie súvisí s dobrým zdravím, pozitívnym sociálnym správaním, úspechom, spokojnosťou a je predpokladom subjektívneho pocitu pohody. Nízke sebahodnotenie je spojené s rizikovým zdravotným správaním a sociálnymi problémami ako je depresia, úzkosť, poruchy príjmu potravy a suicidálne tendencie (Fialová, 2001).
Rad výskumov sa zaoberali vzťahom sebahodnotenia a zdravia jedinca. Nízke sebahodnotenie sa často spája so sociálnou úzkosťou (De Jong, 2012) a v niektorých štúdiách aj so depresiou (Jordan, 2013) a stresom (Dolan, 2007). Jordan (2013) vo svojom výskume tvrdí, že osoby s vysokým sebahodnotením, sú menej náchylnejší k depresívnym symptómom ako osoby s nízkym sebahodnotením.
Nízke sebahodnotenie sa prejavuje aj vo správaní a výkone jedinca. Mnohé štúdie sa zaoberali aj faktom, aký majú výkon osoby s nízkym a vysokým sebahodnotením v práci. Kuster (2013) na základe teórii Learyho a Baumeistera (2000) vykonal výskum kde sledoval 600 pracovníkov vo veku od 22 do 65 rokov. Autor zistil, že osoby s vysokým sebahodnotením sú viac zdvorilejšie a majú väčšie uspokojenie z práce. Taktiež sa u osôb s vysokým sebahodnotením neprejavuje deviantné správanie tak často ako u osôb s nízkym sebahodnotením. Kuster (2013) naznačuje, že spoločnosti a organizácie by mali usilovať o zlepšenie sebahodnotenia zamestnancov pomocou vhodných psychologických intervencií. Zlepšovaniu sebahodnotenia zamestnancov môže prospieť organizácii ako celku ale aj jednotlivcovi (Kuster, 2013).
1.3 ROSENBERGOVA ŠKÁLA SEBAHODNOTENIA
Sebakoncepcia adolescentov je zvyčajne determinovaná širokým spektrom vplyvov. Rosenberg (1965) ich analýzou týchto vplyvov identifikoval sebahodnotenie ako výsledok interpersonálneho a sociálneho porovnávania. Zároveň ako výsledok sebaposudzovania na základe pozorovania vlastnej činnosti. Sebahodnotenie nie je len hodnotenie svojej osobnosti jedincom ale „je aj čiastočne konsekvenciou individuálneho porovnávania seba samých s inými a následne vytvorenie pozitívneho alebo negatívneho sebapoňatia“ (Hughes, Demo, 1989).
Rosenberg (1995) pristupoval k sebahodnoteniu ako k jednodimenzionálnej charakteristike osobnosti, čo sa odzrkadlilo v konštrukcii jeho škály RŠS (Rosenbergova škála sebahodnotenia), ktorá meria globálne sebahodnotenie. Globálne sebahodnotenie chápeme ako pozitívny či negatívny postoj k sebe samému ako celku (globálu).
Škála bola pôvodne vytvorená pre adolescentov, avšak dnes sa používa na meranie sebahodnotenia na celej populácii bez ohľadu na vek. Z obsahujúcich desať položiek, zvyčajne päť položiek je pozitívne formulovaných a päť negatívne formulovaných (Obrázok 1). Počet pozitívne a negatívne formulovaných otázok závisí od jazyka, do ktorého je škála preložená (napr. Fragebogen zum Selbstwertgefühl – nemecká verzia škály obsahuje 4 negatívne formulované otázky a 6 pozitívne formulovaných). Škála bola na základe Guttman scale koncipovaná ako jednodimenzionálna a ako jednodimenzionálna bola používaná mnohými súdobými výskumníkmi (Fischer, 1972; Lee, 1972; Lieberman, Yalom, Miles, 1972; Marsland, Perry 1972; Miller, 1973; Stang, 1972; Tessler, Schwarz, 1972; Williams, Stockton, 1973; Schmitt, 2005) (Machanová, 2009).
GSE – globálne sebahodnotenie; POS – pozitívne formulované položky; NEG – negatívne formulované položky.
Otázka dimenzionality Rosenbergovej škály sebahodnotenia nie je riešená dodnes. Výskumy nasvedčujú, že škála je vnútorne konzistentná a stabilná v čase (Flemming, Courtney, 1984). Navyše skóre pozitívne koreluje so skóre, ktoré bolo merané inými nástrojmi na sebahodnotenie, konkrétne s Lernerovou škálou sebahodnotenia (The Lerner Self-esteem Scale) (Savin-Williams, Jaquish, 1981) a Coopersmithovým sebahodnotiacim dotazníkom (The Coopersmith Self-esteem Inventory) (Demo, 1985), negatívne koreluje s úzkosťou a depresiou (Flemming, Courtney, 1984).
Faktorová analýza Rosenbergovej škály sebahodnotenia prináša tvrdenie, že škála je dvojdimenzionálna, najčastejšie pozitívne formulované položky tvoria jeden faktor a negatívne formulované položky tvorí druhý faktor (Goldsmith, 1986). Carmines a Zeller (1979) označili tieto dva faktory ako pozitívne a negatívne sebahodnotenie. Podľa Blascoviche a Tomaky (1991, in: Machanová, 2009) je Rosenbergova škála sebahodnotenia užívaná zo všetkých škál sebahodnotenia najčastejšie, ako v zahraničí tak aj v Česku a na Slovensku.
1.4 VÝSKUM DAVIDA SHMITTA
Pod vedením Davida Schmitta bol realizovaný medzinárodný výskum sebahodnotenia 27. septembra, roku 2005. Autor výskumu je profesorom a vedúcim katedry psychológie na Bradley University v Peoria, Illinois. Výsledky výskumu boli objavené v časopise Journal of Personality and Social Psychology. Výskum bol realizovaný v 53 krajinách a počet respondentov presahoval 17 000. Ako nástoj na meranie sebahodnotenia bola použitá Rosenbergova Škála sebahodnotenia (Rosenberg Self-esteem scale), ktorá bola preložená do 28 jazykov. Tento výskum umiestnil na prvé miesto Srbsko, ako krajinu s najvyšším skóre sebahodnotenia a Japonsko bolo umiestnené na poslednom mieste (Tomšik, 2014).
Vnútorná konzistencia škály bola skúmaná aj v tejto štúdii (Schmitt, 2005). V Slovenskej vzorke vyšla Cronbachova alfa 0,83 rovnako aj na vzorke českých respondentov a Guttmannova split-half reliabilita 0,76. Vo výskume, Schmitt a Allika (2005), zisťovali sebahodnotenie adolescentov pomocou dát zozbieraných pri príležitosti výskumného projektu medzinárodného popisu sexuality (International Sexuality Description Project) (Tatarková, 2011).
Aj keď najnižšie možné dosiahnuté skóre je 10 a najvyššie 40, logický priemer je 25. Avšak, priemerné skóre všetkými národnosťami bolo 30,85 (SD = 4,82). Najvyššie priemerné skóre dosiahla vzorka zo Srbska (M=33,59), na druhom mieste sa umiestnilo Čile (M=33.12) a na treťom Izrael (M=33.03) (Tabuľka 1). Národy s nižším priemerom väčšinou patrili ku kultúram s vyššou mierou kolektivizmu (Tatarková, 2011). Najnižší priemer sebahodnotenia dosiahlo Japonsko (M=25,50) a predchádzali ho ďalšie ázijské krajiny. V Európe najnižšia priemerná miera sebahodnotenia bola nameraná v Českej republike (M=28,47), ďalej v Slovenskej republike (M=28,94), vyššie sa umiestnilo Švajčiarsko (M=29,16), Francúzsko (M=29,86), Belgicko (M=29,66) a ďalšie. Vo výskume Schmitta (2005), niektoré významné krajiny boli vynechané zo vzorky respondentov, ako napríklad Nórsko, Maďarsko a Rusko. Dáta pre český súbor zozbieral Peter Weiss, pre slovenský Gabriel Bianchi, Zuzana Hradileková, Ivan Lukšík, Miroslav Popper a Marianna Šupeková (Tatarková, 2011).
Pozoruhodný je aj výskum, ktorý bol realizovaný E. Deinerom a M. Deinerovou roku 1995. V ich práci Cross-cultural correlates of life satisfaction and self-esteem, autori skúmali sebahodnotenie v 31 rôznych krajinách sveta. Počet respondentov presahoval 13.000, avšak Česko a Slovensko do tohto výskumu neboli zaradené.
2. VÝSKUM
2.1 Cieľ práce
V teoretickej časti sme sa snažili objasniť koncept sebahodnotenia, zadefinovať pojmy a aspekty. Problematika sebahodnotenia je v súčasnosti veľmi aktuálna. Stovky štúdií a výskumov u nás a v zahraničí sa zaoberali problematiku sebahodnotenia, avšak ani jeden z výskumov nebol taký rozsiahli ako výskum D. Schmitta, ktorý porovnával 53 krajiny z celého sveta v miere sebahodnotenia. Cieľom nášho výskumu bolo zistiť, súčasný stav miery sebahodnotenia Česka a Slovenka v porovnaní s inými krajinami Európy, ako aj zistiť stav miery sebahodnotenia krajín, ktoré v pôvodnom výskume neboli zaradené (Maďarsko, Nórsko).
Výskumný problém
Vo výskumnom probléme hľadáme odpovede či existuje rozdiel medzi českými a slovenskými študentmi v miere sebahodnotenia. Ďalej sme hľadali odpoveď, či sa tieto dva štáty štatistický líšia od iných štátoch Európy v miere sebahodnotenia. Zároveň, sme sa snažili vytvoriť nový rebríček skúmaných štátoch podľa miery sebahodnotenia študentov.
Hypotézy
H1: Predpokladáme, že študenti zo Slovenskej republiky budú mať vyššiu mieru sebahodnotenia ako študenti z Českej republiky.
H2: Predpokladáme, že sa študenti zo Slovenskej a Českej republiky budú štatistický význame líšiť v miere sebahodnotenia od študentov z iných krajín z výskumnej vzorky.
K hypotéze 1 a 2 sme dospeli na základe výskumu D. Schmitta (2005), ktorý svojim výskumom zistil, že priemer miery sebahodnotenia u slovenských študentov vyšší ako u českých. Schmitt zostavil rebríček 53 krajín podľa sebahodnotenia, kde sa Slovensko a Česko umiestnili ako posledné z Európskych krajín. Tým pádom predpokladáme, že sú tieto rozdiely štatisticky významné.
2.2 Výskumná vzorka
Výskumnú vzorku tvorilo 854 respondentov, ktorými boli stredoškoláci a vysokoškoláci vo veku od 16 do 27 rokov (M=22.78) (Tabuľka 2). Z celkového počtu respondentov bolo 616 dievčat a 238 chlapcov. Vo výskume sa zúčastnili študenti z Nórska (N=66), Česka (N=125), Francúzka (N=110), Holandska (N=63), Maďarska (N=89), Nemecka (N=111), Slovenska (N=101), Srbska (N=100) a Španielska (N=91). Výskum bol realizovaný bola v dňoch od 6. júna do 20. júla, roku 2014.
m - muži; ž - ženy; n - počet; Min - minimálny vek respondenta vo vzorke; Max - maximálny vek respondenta vo vzorke; M - priemer veku; SD - štandardná odchýlka.
2.3 Metóda skúmania
Rosenbergova škála sebahodnotenia – Rosenberg Self Esteem Scale
Rosenbergova Škála sebahodnotenia je najpoužívanejšou metódou na meranie globálneho sebahodnotenia. Škála pozostáva z 10 deklaratívnych viet, ku ktorým sa osoba vyjadruje vzhľadom na jej súhlas, či nesúhlas na 4-bodovej (alebo 5-bodovej) stupnici Likertovej škály (Tomšik, 2014). Maximálny počet bodov, ktorý osoba môže získať je 40 (najvyššie sebahodnotenie), minimálny počet bodov je 10 (najnižšie sebahodnotenie). Podľa Rosenberga, človek s vysokým sebahodnotením má k sebe vysokú úctu, oceňuje svoje prednosti, ale tiež pozná svoje chyby (Halama, Biščad, 2006). V našom výskume vo všetkých verziách škály sa Cronbachova Alfa javí ako vysoká, kým Guttman split-half reliabilita sa javí ako dostatočná až vysoká (Tabuľka č. 3).
Štatistické spracovanie
Výsledky výskumu sme spracovávali štatistickým programom SPSS ver. 20 (Statistical Package for Social Sciences). Na opis vzorky sme použili deskriptívnu štatistiku. Pri štatistickom spracovaní údajov sme použili nasledovné metódy:
Študentov T-test pre dva nezávislé výbery, ktorý slúži na porovnávanie dvoch populácií podľa úrovne kvantitatívnej premennej, kde úroveň je identifikovaná priemerom - M (Sofrwareový program SPSS ver. 20). Túto metódu sme použili na porovnanie študentov z Českej a Slovenskej republiky v miere sebahodnotenia.
Analýza rozptylu (anglicky Analysis of variance - ANOVA) je metódou matematickej štatistiky, ktorá umožňuje overiť, či na hodnotu náhodnej veličiny pre určitého jedinca má štatisticky významný vplyv hodnota niektorého znaku, ktorý sa u jedinca dá pozorovať (Softwareový program SPSS ver. 20). Pomocou tejto metódy sme zisťovali štatistické rozdiely medzi jednotlivými krajinami v miere sebahodnotenia.
3. VÝSLEDKY
Hypotéza č. 1
V prvej časti nášho výskumu sme sa zamerali na rozdiely v sebahodnotení medzi Slovenskými a Českými študentmi. Výskumnú vzorku tvorilo 225 respondentov, ktorými boli stredoškoláci a vysokoškoláci vo veku od 17 do 26 rokov. Išlo o študentov slovenských a českých stredných a vysokých škôl (Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra; Univerzita Komenského, Bratislava; Slovenská technická univerzita, Bratislava; Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica; Masarykova univerzita, Brno; Karlova univerzita, Praha; Ostravská univerzita, Ostrava a iné.) Podľa výskumu D. Schmitta (2005) predpokladali sme, že študenti zo Slovenskej republiky budú mať vyššiu mieru sebahodnotenia ako študenti z Českej republiky.
RŠS - Rosenbergova škála sebahodnotenia; CZ - Česko; SK - Slovensko; N - počet respondentov; M - priemer odpovedí; SD - štandardná deviácia; df- stupne voľnosti; t - t-test; p - hladina štatistickej významnosti.
Priemer sebahodnotenia, ktorý sme merali Rosenbergovou škálou sebahodnotenia u slovenských študentov vynáša M=23.68 a u českých 23.87 (Tabuľka č. 4). Pomocou štatistickej analýzy sme zistili, že rozdiel medzi jednotlivými skupinami študentov nie je štatisticky významný (t=0.214; p=0.415).
Hypotéza č. 2
V druhej časti nášho výskumu sme sa zamerali na rozdiely v sebahodnotení medzi česko-slovenskými študentmi a študentmi zo Francúzska, Španielska, Nórska, Nemecka, Maďarska, Srbska a Holandska. Výskumnú vzorku tvorilo 854 respondentov, ktorými boli stredoškoláci a vysokoškoláci vo veku od 16 do 27 rokov (Tabuľka č. 2). Pomocou analýzy rozptylu (ANOVA) sme zisťovali štatistické rozdiely medzi jednotlivými štátmi (Tabuľka č. 6; Tabuľka č. 7).
FR - Francúzsko; ES - Španielsko; GE - Nemecko; HU - Maďarsko; CZ - Česko; SK - Slovensko; HOL - Holandsko; NOR - Nórsko; SRB - Srbsko; p - hladina štatistickej významnosti; Tot. - celá vzorka; N - počet; M - priemer odpovedí; SD - štandardná deviácia; Min - minimum; Max - maximum.
df - stupne voľnosti; F - ANOVA; p - hladina štatistickej významnosti.
FR - Francúzsko; ES - Španielsko; GE - Nemecko; HU - Maďarsko; CZ - Česko; SK - Slovensko; HOL - Holandsko; NOR - Nórsko; SRB - Srbsko; p - hladina štatistickej významnosti; MD - priemerný rozdiel.
Prostredníctvom tabuľky č. 7, môžeme vidieť rozdiely v sebahodnotení podľa jednotlivých krajín. Krajiny s najnižším skóre sebahodnotenia sú Slovensko (M=23.68), Česko (M=23.87) a Španielsko (M=24.05), ktoré sa medzi sebou štatistický nelíšia. Avšak, rozdiel medzi týmito tromi krajinami a ostatnými krajinami z výskumnej vzorky je signifikantný (Tabuľka č. 7).
4. DISKUSIA
V hypotéze číslo jeden sme hľadali odpoveď na otázku, či existuje rozdiel v miere sebahodnotenia medzi študentmi z Česka a Slovenska. Odvolávali sme sa na výskum D. Schmitta (2005), ktorý síce zostavil rebríček krajín podľa mieri sebahodnotenia študentov. Priemer sebahodnotenia, ktorý sme merali Rosenbergovou škálou sebahodnotenia u slovenských študentov vynáša M=23.68 a u českých M=23.87. Aj keď rozdiely sú minimálne, pomocou Studentovho t-testu sme potvrdili, že rozdiel medzi skupinami študentov z jednotlivých krajín nie je štatisticky významný (t=0.214; p=0.415). Rozdiel medzi jednotlivými skupinami je minimálny čo sme v zásade mohli očakávať vzhľadom na viac – menej rovnaké etnické podnebie týchto štátoch. Tým pádom táto hypotéza nebola podporená.
V hypotéze číslo 2 sme sa zamerali na Európsku dimenziu sebahodnotenia. Zaujímalo nás, či existujú rozdiely v miere sebahodnotenia medzi Českom a Slovenskom a ostatnými krajinami z výskumnej vzorky. Podľa možností, okrem pre nás primárnych krajín, do našej výskumnej vzorky sme zaradili nasledovné krajiny: Srbsko, Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko z dôvodu rozličného umiestnenia na rebríčku vo výskume Schmitta (2005). Našu vzorku sme dopili o dve krajiny: Nórsko a Maďarsko. Pôvodne sme mali záujem do vzorky zaradiť aj Rusko, avšak nepodarilo sa nám zaobstarať ruskú verziu Rosenbergovej škály sebahodnotenia. Pomocou štatistickej analýzy ANOVA sme zistili, že medzi Českom a Slovenskom a ostatnými krajinami vzorky existuje štatistický významný rozdiel v miere sebahodnotenia (Tabuľka č. 7), okrem Španielska (Česko (p=0.869); Slovensko (p=-0.375)). Zásadná otázka znie: Prečo je sebahodnotenie v Česku a Slovensku iné ako v iných európskych krajinách? Deiner a Deiner (1995) tento fakt vysvetľujú ako medzikultúrne (cross-cultural) rozdiely v psychike obyvateľstva jednotlivých krajín. Tým pádom ho môžeme chápať ako črtu národa. Rozvoj sebahodnotenia je dlhodobí a pomalí proces a ťažko meniteľní. Je pravda, že ho môžeme ovplyvniť vzdelávaním v škole ale predovšetkým závisí od výchove v rodine. Tým pádom táto hypotéza bola podporená.
ZÁVER
V teoretickej časti sme sa snažili objasniť čo je sebahodnotenie, zadefinovať pojmy a aspekty. Problematika sebahodnotenia je v súčasnosti veľmi aktuálna a stovky štúdií a výskumov u nás a v zahraničí sa zaoberali problematiku sebahodnotenia. Vo výskumnej časti našej práci sme hľadali odpoveď na otázku, či existuje rozdiel v miere sebahodnotenia medzi Českom a Slovenkom a zároveň či existuje rozdiel medzi týmito dvomi krajinami v porovnaní s inými krajinami Európy. Výskumom sme zistili, že Slovensko a Česko sa nelíšia mierou sebahodnotenia, ale signifikantný rozdiel sme zaznamenali v komparácii s ostatnými krajinami.
Rebríček krajín podľa sebahodnotenia po uplynutí skoro celej decénií zostal viac menej nezmenení, samozrejme hovoríme o krajinách, ktoré boli vybrané v našej výskumnej vzorke. V našej vzorke poradie na rebríčku bolo viac – menej podobné (Tabuľka 3). Na prvom mieste sa umiestnilo Srbsko (M=35.91) a nasledovalo ho Nemecko (M=35.23), rovnako ako aj vo výskume z roku 2005. Priemer sebahodnotenia v oboch krajinách sa zvýšil. Vo vzorke ostatných krajín je zaznamenaný regres. V takýchto podmienkach Holandsko (M=30.23) zostalo v rovnakej pozícii, pred nim sa umiestnilo Francúzsko (M=33.34) a za nim Španielsko (M=24.05), nepočítajúc krajiny, ktoré neboli vo vzorke výskumu D. Schmitta (2005). Maďarsko sa v našom výskume umiestnilo na treťom mieste (M=35.12), kým Nórsko malo priemerné skóre jemne nad priemer (M=28.55). Slovensko a Česko sa umiestili na poslednom a predposlednom mieste. Obe krajiny významne klesli s priemerom sebahodnotenia, avšak v našej vzorke si vymenili miesta na rozdiel od výskumu D. Schmitta. Česko s priemerom 23.87 sa umiestnilo na predposlednom mieste a Slovensko s priemerom 23.68 na poslednom mieste. Je otázne ako sú na tom zvyšné krajiny, ktoré boli zaradené do výskumu a krajiny, ktoré vo výskume D. Schmitta (2005) zaradené neboli. Tieto rozdiely sa vysvetľujú črtami národa. Pre potvrdenie tejto teórii by bolo vhodné realizovať výskum, v ktorom by sa sebahodnotenie meralo medzi národmi s rovnakým ,,etnickým podnebím“ ako je napríklad Česko a Slovensko, Srbsko a Chorvátsko alebo Belgicko a Holandsko. Tým pádom by sa tento fakt potvrdil. Bolo by vhodné aktualizovať informácie a realizovať celoeurópsky výskum, navýšiť respondentov vo výskumnej vzorke aby vnútorná validita výskumu nebola narušená.
Literatúra
[1] BLATNÝ, M. - PLHÁKOVÁ, A Temperament, inteligence, sebepojetí. Nové pohledy na tradiční témata psychologického výzkumu. Brno: Psychologický ústav Akademie věd ČR, 2003.
[2] CARMINES, E. G. - ZELLER, R. A. Reliability and validity assessment: Sage University Paper Series on Quantitative Applications in the Social Sciences. Press Beverly Hills: CA, 1979.
[3] CHMELÍKOVÁ, M. Hodnotenie, sebahodnotenie, autoevalvácia v školách. Pedagogické rozhľady. 2003, 4.
[4] DE JONG, P. J. et al. Co-occurrence of social anxiety and depression symptoms in adolescence: differential links with implicit and explicit self-esteem?. Psychological Medicine. 2012, 42, 3. 475 – 484 s.
[5] DEMO, D. H. The measurement of self-esteem: refining our methods. Journal of Personality and Social Psychology. 1985, 48. 1490 – 1502 s.
[6] DIENER, E. - DIENER, M. Cross-cultural correlates of life satisfaction and self-esteem. Journal of Personality and Social Psychology. 1995, 68. S. 653-663.
[7] DOLAN, S.L. Stress Self-Esteem, Health and Work. Palgrave Macmillan, 2007. ISBN 978-0-230-59790-7.
[8] FIALOVÁ, L. Body image jako součást sebepojatí člověka. Praha: Karlova univerzita Praha, 2001.
[9] FLEMMING, J. S. - COURTNEY, B. E. The dimensionality of self-esteem: hierarchical facet model for revised measurement scales. Journal of Personality and Social Psychology. 1984, 46. 404 – 421 s.
[10] GOLDSMITH, R. E. Dimensionality of the Roseberg Self-esteem Scale. Journal of Social Behaviour and Personality. 1986, 1. 253 – 264 s.
[11] HALAMA, P. - BIEŠČAD, M. Psychometrická analýza Rosenbergovej škály sebahodnotenia s použitím metód klasickej teorie testov (CTT) a teorie odpovede na položku (IRT). Československá psychologie. 2006, 6. 569 – 583 s.
[12] HALL, C. - LINDZEY, G. Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN, 2002.
[13] HUGHES, M. - DEMO, D. Self-Perceptions of Black Americans: Self-Esteem And Personal Efficacy. American Journal of Sociology. 1989, 95, 1. 132 –159 s.
[14] JORDAN, C. H. et al. Responsive Low self-esteem: Low explicit self-esteem, implicit self-esteem, and reactions to performance outcomes. Journal of Social and Clinical Psychology. 2013, 32, 7. S. 703-732.
[15] KERNIS, M. H. - GOLDMAN, B. M. Stability and variability in the self-concept and self-esteem. In Leary, M. R. Handbook of self and identity. New York: Guilford Press, 2003. S. 106-127.
[16] KOHOUTEK, R. Základy psychologie osobnosti. Brno: CERM, 2000. ISBN 80-7204-156-8.
[17] KUSTER, F. High Self-Esteem Prospectively Predicts Better Work Conditions and Outcomes. Social Psychological and Personality Science. 2013, 4, 6. S. 668-675.
[18] LEARY, M. R. - BAUMEISTER R. F. The nature and function of self-esteem: Sociometer theory. Advances in experimental social psychology. San Diego: Academic Press, 2000, 32, . S. 1-62.
[19] MACEK, P. Sebesystém, vztah k vlastnímu já. In Výrost, J. Sociální psychologie. Praha: Grada Publishing, 2008. S. 89-109.
[20] MACHANOVÁ, M. Fenomén sebehodnocení:Psychometrická analýza dotazníku SLCS-R. Brno: Masarykova univerzita. Filozofická fakulta, Diplomová práca, 2009. 87 s.
[21] MARX, K. - ENGELS, F. Rani radovi. Zagreb: Naprijed, 1989. 246 s.
[22] MILJKOVIĆ, D. - RIJAVEC, M. Razgovori sa zrcalom - psihologija samopouzdanja. Zagreb: IEP, 1996. 250 s. ISBN 978-953-7057-21-3.
[23] MRUK, C. J. Self-Esteem Research, Theory, and Practise: Toward a Positive Psychology of Self-Esteem. New York: Springer Publishing, 2006.
[24] ROSENBERG, M. Global Self-Esteem and Specific Self-Esteem: Different Concepts, Different Outcomes. American Sociological Review. 1995, 60, 1. S. 141-156.
[25] SAVIN-WILLIAMS, R. C. - JAQUISH, G. A. The assessment of adolescent self-esteem: A comparison of methods. Journal of Personality. 1981, 49. S. 324-336.
[26] SCHMITT, D. Simultaneous Administration of the Rosenberg Self-Esteem Scale in 53 Nations: Exploring the Universal and Culture-Specific Features of Global Self-Esteem. Journal of Personality and Social Psychologyk. 2005, 89. S. 623-642. ISSN 0022-3514.
[27] SMÉKAL, V. Pozvání do psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno: Barrister & Principal, 2004.
[28] TATARKOVÁ, T. Interpersonálne súvislosti telesného sebapoňatia. Brno: Masarykova univerzita. Filozofická fakulta, Psychologický ústav, Diplomová práca, 2011. 74 s.
[29] TOMŠIK, R. Rozdiely v sebahodnotení dospievajúcich. Prohuman. [online], [Citované 2014-05-09] 25.aug.2014. ISSN 1338-1415. Dostupné na www: <http://www.prohuman.sk/psycho logia/rozdiely-v-sebahodnoteni-dospievajucich >.
Zpět na obsah / Back to content