| Ročník: 2022 | Volume: 2022 |
| Číslo: 1-2 | Issue: 1-2 |
| Vyšlo: 30. listopadu 2023 | Published: Nov 30th, 2023 |
| Novák, Jaromír.
Priblíženie prípravy budúcich učiteľov ekonómie pedagogickej praxi prostredníctvom prípadových štúdií.
Paidagogos, [Aktualizované |
#6
Zpět na obsah / Back to content
Priblíženie prípravy budúcich učiteľov ekonómie pedagogickej praxi prostredníctvom prípadových štúdií
Making Future Economics Teacher Training Closer to Pedagogical Practice through Case Studies
Abstrakt: V tomto článku analyzujeme a zhŕňame hlavné zistenia z experimentálneho využitia prípadových štúdií z pedagogickej praxe v rámci kvalifikačného vzdelávania budúcich učiteľov ekonomických predmetov na stredných školách. Na účel nášho experimentu sme vytvorili šesť didakticky zameraných prípadových štúdií, ktoré sme testovali v príprave budúcich učiteľov ekonómov na vzorke 89 aktuálne študujúcich študentov doplňujúceho pedagogického štúdia. Z nich sa 81 zúčastnilo dotazníkového prieskumu v závere semestra, aby pomohli zhodnotiť pripravené prípadové štúdie a vhodnosť ich využitia na tejto forme štúdia. Výrazná väčšina respondentov (93,8 %) odporučila využívať túto vyučovaciu metódu v príprave budúcich učiteľov aspoň v overovanej miere (takmer polovica z nich dokonca vo väčšom rozsahu).
Kľúčové slová: Prípadová štúdia, kvalifikačné vzdelávanie učiteľov, pedagogická prax, sekundárne ekonomické vzdelávanie, učiteľ strednej školy.
Abstract: In this article, we analyse and summarize the main findings from the experimental use of case studies from pedagogical practice in the training of future teachers of economic subjects at secondary schools. For the purpose of our experiment, we created six didactically focused case studies, which we tested in the preparation of future teachers of economics on a sample of 89 currently studying students of supplementary pedagogical study. Out of these, 81 participated in a questionnaire survey at the end of the semester to help evaluate the prepared case studies and the suitability of their use in this form of study. The vast majority of respondents (93.8 %) recommended using this teaching method in the training of future teachers at least to the used extent (almost half of them even to a greater extent).
Keywords: Case study, teacher training, pedagogical practice, secondary economic education, secondary school teacher.
Úvod
Prípadové štúdie opisujú situácie zo skutočného života a využívajú ich zväčša na vzdelávacie alebo výskumné účely. Vo viacerých predchádzajúcich článkoch a príspevkoch sme skúmali využívanie tejto metódy vo vyučovacom procese ekonomických predmetov na stredných školách (napr. Novák 2019a; Novák 2019b; Novák 2020), a to aj v prepojení s inými vyučovacími metódami (Novák 2017). Ukázalo sa, že ide o pomerne účinnú vyučovaciu metódu, ktorá je pri správnom využití na naplnenie vhodných vyučovacích cieľov dobrou pomôckou na priblíženie preberaného učiva (ekonomickej teórie) hospodárskej praxi, čo pomáha zvýšiť záujem žiakov stredných škôl o štúdium ekonómie a ich motiváciu učiť sa. Zároveň to prispieva k lepšiemu porozumeniu učivu a rozvoju schopnosti jeho aplikácie na riešenie reálnych ekonomických problémov.
Napriek uvedenému mnohí stredoškolskí učitelia identifikovali vo svojej pedagogickej praxi viaceré úskalia využitia tejto metódy a priznali sa k jej nie veľmi častému až žiadnemu využívaniu. Jedným z ich argumentov bola aj malá vlastná skúsenosť s prácou s prípadovými štúdiami v rámci ich štúdia na jednotlivých stupňoch školskej sústavy v minulosti (Novák, 2020). Preto sme sa rozhodli cielene zapojiť riešenie prípadových štúdií už do základnej formy kvalifikačného vzdelávania učiteľov strednej školy, aby s nimi noví učitelia mali viac vlastných skúseností a vedeli si tak ich využitie vo výučbe lepšie predstaviť. Na tento účel sme v rámci riešeného projektu KEGA s názvom Riešenie problémových výchovných situácií na stredných školách prostredníctvom prípadových štúdií pripravili viaceré sady rozlične tematicky zameraných prípadových štúdií na ich využitie v rôznych predmetoch (moduloch) doplňujúceho pedagogického štúdia na Katedre pedagogiky Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. V tomto článku sa zameriavame iba na časť z nich a analyzujeme, ako sa osvedčilo využitie sady šiestich prípadových štúdií, ktoré sa obsahovo orientovali na vybrané didaktické problémy súvisiace s výučbou ekonomických predmetov na stredných školách. Tieto sme počas akademického roka 2020/2021 použili pri výučbe aktuálnej vzorky študentov oboch ročníkov doplňujúceho pedagogického štúdia.
1. Charakteristika spôsobu zostavenia použitých prípadových štúdií
Autori odborných pedagogicko-didaktických publikácií zväčša vnímajú prípadovú štúdiu ako situačnú vyučovaciu metódu (pozri napr. Orbánová 2014; Kalhous – Obst 2009 a i.), resp. ako podklad na jej realizáciu (Podlahová a kol., 2012). Základ zadania prípadovej štúdie tvorí opis určitej situácie (prípadu) z reálneho života, ktorá môže byť z didaktických dôvodov aj modifikovaná. Opis situácie by však nemal obsahovať žiadny komentár zo strany učiteľa, aby samotné zadanie neovplyvňovalo možnosť študentov urobiť si na situáciu vlastný názor (Turek, 2014). Forma zadania nemusí byť len písomná, ale môže ísť aj o zvukový záznam, fotografiu, video a pod., prípadne o ich kombináciu. Prípadové štúdie sa na didaktické účely využívajú najmä na rozvíjanie analytického myslenia študentov, ich schopnosti myslieť v súvislostiach, vyhodnocovať fakty, posudzovať javy či navrhovať riešenia (Šeben Zaťková – Černáková, 2018). Azda najčastejším variantom situačnej metódy, ktorý sme využili pri príprave prípadových štúdií aj v našom experimente, je využitie prípadovej štúdie na rozbor situácie, pri ktorom sa na základe analýzy problému a jeho posúdenia z rôznych hľadísk navrhujú a hodnotia možné varianty riešenia. Podľa Vališovej a Kovaříkovej (2021) je však možné prípadové štúdie využiť aj na realizáciu metódy konfliktnej situácie či na postupné zoznamovanie sa s prípadom a i.
Pri využití prípadových štúdií v doplňujúcom pedagogickom štúdiu ako jednom z druhov kvalifikačného vzdelávania učiteľov strednej školy by malo ísť o situáciu z pedagogickej praxe stredných škôl, ktorá sa určitým spôsobom týka učiva preberaného v príslušnom module (predmete) doplňujúceho pedagogického štúdia a súvisí so stanovenými vyučovacími cieľmi a očakávanými výstupmi vzdelávania preberanej tematiky. Veľmi dôležitá je samotná príprava prípadových štúdií a voľba vhodného spôsobu ich začlenenia do výučby. Preto sme starostlivo zvažovali formuláciu nastolených problémov a na ne nadväzujúcich úloh, ako aj zaradenie každej prípadovej štúdie v rámci tém zvolených didaktických modulov doplňujúceho pedagogického štúdia v oboch jeho ročníkoch. Kvôli lepšej porovnateľnosti sme volili pri rôznych témach rovnakú formu zadania prípadových štúdií – písomný text opisujúci problémovú situáciu sprevádzaný otázkami a úlohami na diskusiu a riešenie.
Prípadovými štúdiami sa zvyčajne usilujeme prepojiť preberanú teóriu s praxou, ako aj motivovať študentov k využitiu osvojených vedomostí a ich aplikácii pri analýze určitého praktického problému. Je dôležité, aby opísaná situácia študentov zaujala, stimulovala v nich vnútorný konflikt a aktivizovala tak ich vzdelávacie potreby. Malo by ísť o situácie, ktoré na základe svojich vedomostí a skúseností sú schopní pochopiť, vžiť sa do nich, pričom majú skutočný záujem spoznať odpovede na otázky, ktoré vyvolávajú. S cieľom vytvoriť atraktívne a z hľadiska vyučovacieho procesu funkčné prípadové štúdie sme sa usilovali formulovať ich zadania tak, aby rešpektovali čo najviac požiadaviek na dobrú prípadovú štúdiu. Vychádzali sme z požiadaviek uvedených v článku F. C. Herreida (1997), ktorý je síce staršieho dáta, ale dodnes je v tomto kontexte často citovaným prameňom. Každá zostavená prípadová štúdia bola vytvorená ako rozprávanie príbehu so zaujímavou zápletkou. Využívali sme v nich citácie a postavy sme volili tak, aby sa študenti doplňujúceho pedagogického štúdia v oboch jeho formách vedeli do ich situácie čo najlepšie vcítiť. Opísané situácie sme volili tak, aby riešený problém bol z pohľadu študentov relevantný, aby vzniknutý konflikt vyžadoval prijať rozhodnutie, a zároveň aby bolo možné na didaktické účely následne urobiť zovšeobecnenia vo vzťahu k vyučovacím cieľom a učivu na príslušnej vyučovacej hodine.
Rozsah každej prípadovej štúdie bol približne jedna strana textu vrátane záverečných otázok a námetov na diskusiu. Tá bola dôležitou súčasťou výučby po preštudovaní prípadovej štúdie, keďže túto metódu vnímame zároveň ako jednu z participatívnych vyučovacích metód. Využitie prípadovej štúdie vo výučbe býva v mnohých prípadoch kombinované aj s inými vyučovacími metódami či dokonca stáva sa len jednou zo súčastí ucelenej koncepcie vyučovania (Berková – Novák – Pasiar, 2018). Keďže problémy nastolené v prípadových štúdiách sú prevažne koncipované tak, aby viedli k rozvoju divergentného myslenia, po preštudovaní zadania študentmi je podľa Maňáka a Šveca (2003) vhodné pokračovať diskusiou v skupinách či frontálne, alebo nadviazať metódou hrania rolí či ďalšími metódami. V našom prípade sme pri analýze a hľadaní riešení situácií využívali najmä diskusiu, príp. riadený rozhovor, pričom pozornosť bola neustále sústredená na prácu so zadaním prípadovej štúdie, aby situačná metóda bola dominantnou vyučovacou metódu v rámci celého experimentu. Bližší opis samotných prípadových štúdií a konkrétnych cieľov ich využitia sme už uviedli v osobitných príspevkoch (pozri Novák 2021a; Novák 2021b), preto ich na tomto miesto viac nekonkretizujeme, ale zostávame v rovine všeobecných kritérií, na základe ktorých boli vytvorené.
Realizáciu výučby pomocou zostavených prípadových štúdií podľa pôvodného zámeru mierne skomplikovala skutočnosť, že výučba sa vzhľadom na epidemickú situáciu v spojitosti s pandémiou vírusu COVID-19 realizovala výlučne online. To skomplikovalo pôvodne plánovanú prácu vo dvojiciach či skupinové diskusie pri riešení vybraných otázok.
2. Zistenia z experimentálneho využitia prípadových štúdií
2.1 Metodika realizovaného dotazníkového prieskumu a vzorka respondentov
Nášho experimentu sa zúčastnilo spolu 89 študentov doplňujúceho pedagogického štúdia v jeho oboch ročníkoch, čo umožnil didaktický charakter situácií v prípadových štúdiách – v prípade prvákov sme prípadové štúdie začlenili do odborovodidaktického modulu doplňujúceho pedagogického štúdia a v prípade druhákov do predmetovodidaktického modulu. Prípadové štúdie sme rozložili viac-menej rovnomerne počas semestra a priradili sme ich k čo najviac súvisiacim aktuálne preberaným témam tak, aby ich využitie vo výučbe bolo funkčné a nadväzovalo na vyučovacie ciele príslušného modulu výučby.
Keďže prípadové štúdie neboli riešené všetky na jednej hodine, mohlo sa stať, že niektorí študenti neboli prítomní pri riešení úplne všetkých prípadových štúdií – každý sa však zúčastnil na riešení aspoň niektorých z nich (zároveň boli všetky dostupné minimálne na samoštúdium pre každého študenta). V poslednom týždni semestra sme priamo na poslednej hodine požiadali prítomných študentov o vyplnenie hodnotiaceho dotazníka, v ktorom sa najskôr v prvej časti vyjadrili k tomu, ako boli riešené prípadové štúdie zostavené, a následne hodnotili spôsob ich využitia na hodinách a mali tiež možnosť vyjadriť svoje pripomienky k tomuto spôsobu práce. Dotazníky boli študentom sprístupnené prostredníctvom zaslaného linku na formulár v MS Forms, ktorý študenti vypĺňali samostatne na diaľku. Bola však pritom možnosť klásť otázky v prípade nejasností, pretože po celý čas boli všetci pripojení v tíme v MS Teams. Túto možnosť nikto nevyužil, preto predpokladáme, že otázky boli formulované zrozumiteľne. Dotazníkového prieskumu sa zúčastnilo 81 respondentov, čo znamená cca 91 % študentov, ktorí absolvovali výučbu cielene obohatenú o riešenie prípadových štúdií. Takúto návratnosť dotazníkov pri online výučbe považujeme za veľmi vysokú, navyše za predpokladu, že v poslednom týždni výučby neboli pripojení úplne všetci študenti (len 84), a teda iba 3 študenti nevyužili túto možnosť anonymne sa vyjadriť k realizovaným prípadovým štúdiám. Preto výsledky zistené dotazníkovou metódou považujeme za relevantné vo vzťahu k prípadovým štúdiám, ktoré boli predmetom hodnotenia.
Zaujímalo nás aj to, či sa názory študentov na využitie tejto metódy budú líšiť v závislosti od ročníka štúdia, a teda podľa miery ich poznatkov z oblasti didaktiky ekonomických predmetov (prieskumu sa zúčastnilo 57 študentov 1. ročníka doplňujúceho pedagogického štúdia, ktorí riešili prípadové štúdie v rámci odborovodidaktického modulu, a 24 študentov 2. ročníka, ktorí riešili prípadové štúdie v rámci nadväzujúceho predmetovodidaktického modulu). Keďže v externej forme tohto štúdia sa vzhľadom na nižšiu časovú výmeru neriešili všetky prípadové štúdie, resp. sa pozornosť venovala len vybraným aspektom jednotlivých situácií, na prieskum sme oslovili študentov dennej formy, ktorí doplňujúce pedagogické štúdium študujú popri inžinierskom štúdiu. Išlo teda o relatívne homogénnu vzorku respondentov z hľadiska ich veku, ako aj z hľadiska prípadných vlastných skúseností s výučbou na stredných školách, keďže títo študenti ešte neučia na stredných školách, resp. majú len minimálnu skúsenosť s výučbou stredoškolákov v rámci pedagogickej praxe ako súčasti doplňujúceho pedagogického štúdia na cvičných školách. Ukázalo sa však, že výsledky podľa ročníkov štúdia boli veľmi podobné, s výnimkou dvoch otázok. V ďalšej časti tejto kapitoly preto zhrnieme odpovede respondentov za celú skupinu respondentov spoločne a len v prípade týchto dvoch otázok uvedieme odlišnosť medzi začínajúcimi a pokročilejšími študentmi tohto dvojročného kvalifikačného vzdelávania.
Prvá časť otázok v dotazníku skúmala, do akej miery sa podarilo zostaviť prípadové štúdie vhodné pre danú cieľovú skupinu – a to z hľadiska ich zaujímavosti, náročnosti, rozsahu, zrozumiteľnosti a i. Len v prípade vhodne zostavených prípadových štúdií totiž malo zmysel ďalej skúmať, ako študenti vnímali a hodnotili ich využitie na hodinách. Tým sa zaoberala druhá časť otázok o tom, či riešené štúdie boli podľa respondentov napr. vhodné na rozprúdenie diskusie, použiteľné aj pri domácej príprave, či prispeli k pochopeniu učiva, zvýšeniu záujmu o preberanú problematiku atď. V oboch týchto skupinách otázok respondenti vyjadrovali svoje postoje pomocou škály od 1 do 6 (pri každom hodnotenom aspekte sa museli aspoň mierne prikloniť na jednu stranu škály). Odpoveď 1 v dotazníku znamenala absolútny nesúhlas a odpoveď 6 absolútny súhlas s daným výrokom. V týchto otázkach sme pri celkovom zhodnotení vychádzali z aritmetického priemeru hodnôt uvádzaných v odpovediach jednotlivých respondentov. Posledná časť dotazníka dala možnosť študentom voľnejšie sa vyjadriť k tomu, či odporúčajú využívať túto vyučovaciu metódu na rovnaký účel aj v ďalších rokoch, príp. aké odporúčania majú na zlepšenie priebehu výučby s využitím prípadových štúdií. V prípade poslednej otvorenej otázky využilo možnosť reagovať len 32 respondentov, čo je len o niečo viac ako tretina opýtaných. Z nich však 56 % (18 respondentov) uviedlo len to, že boli spokojní s realizáciou tejto metódy tak, ako prebehla, a preto na analýzu stručných odpovedí zvyšných 14 respondentov nebolo potrebné využívať tematickú analýzu, len jednoducho zosumarizovať a porovnať návrhy, ktoré títo respondenti uviedli.
2.2 Hlavné výsledky dotazníkového prieskumu
Ako prvé sme zisťovali, či boli použité prípadové štúdie zostavené tak, že študentov ich obsah zaujal. Priemerná hodnota odpovedí na túto otázku bola 5,4, čo znamená, že väčšina študentov považovala prípadové štúdie za veľmi zaujímavé a dokonca aj čas strávený ich riešením na hodinách považovali za príjemný (priemerná hodnota odpovedí pri tomto osobitne sledovanom aspekte dosiahla 5,1). Potešujúce je, že ešte vyššiu hodnotu (5,6) získal faktor zrozumiteľnosti (prípadové štúdie boli zostavené tak, že opisovali študentom blízke situácie podľa požiadaviek kladených na tvorbu dobrých prípadových štúdií – pozri Turek, 2014; Herreid, 1997). Primeranosť použitých prípadových štúdií z hľadiska ich rozsahu získala priemerné hodnotenie 5,4 a druhú najvyššiu hodnotu v prvej časti otázok (5,5) respondenti pripísali ich relevantnosti (zodpovedali obsahu preberaného učiva). To považujeme za mimoriadne dôležité, lebo voľba zaradenia pripravených prípadových štúdií do jednotlivých modulov sa ukázala ako veľmi vhodná.
Posledným faktorom charakterizujúcim kvalitu zostavenia použitých prípadových štúdií, na ktorý sme sa respondentov pýtali, bolo to, nakoľko ich riešenie vnímali ako náročné. V tomto prípade považujeme za veľmi dobrý výsledok priemernú hodnotu všetkých odpovedí na úrovni 3,2, čo znamená hodnotu zodpovedajúcu vnímanej stredne veľkej náročnosti. Príliš náročné prípadové štúdie by totiž boli v rozpore s primeranosťou z hľadiska nárokov na ich riešenie a, naopak, príliš nenáročné prípadové štúdie by znamenali nedostatočnú výzvu pre študentov a ich intelektuálnu kapacitu. Práve pri tejto otázke sa zároveň prejavil určitý rozdiel medzi študentmi prvého ročníka, ktorí hodnotili náročnosť prípadových štúdií priemernou hodnotou 3,5, a o rok staršími študentmi, ktorí ich v priemere hodnotili len hodnotou 2,3. To môže vyplývať aj z toho, že majú z oblasti didaktiky ekonomických predmetov viac vedomostí a riešenie nastolených problémov preto už nepovažovali za až také náročné.
Celkovo hodnotíme zistenia pri všetkých analyzovaných faktoroch prvej skupiny otázok veľmi pozitívne a konštatujeme, že prípadové štúdie boli zostavené správne a zaradené do výučby vhodným spôsobom. Preto môžeme ďalej relevantne skúmať, nakoľko takto zostavené prípadové štúdie považujú študenti za vhodné na využitie vo výučbe, a to v členení podľa viacerých didaktických hľadísk.
Ako prvý aspekt sme skúmali, či sa podarilo prípadové štúdie podľa študentov vhodne využiť ako východisko na rozprúdenie diskusie, keďže to bolo jedným z našich hlavných didaktických cieľov využitia tejto vyučovacej metódy v príprave učiteľov. Priemerná hodnota odpovedí respondentov 5,5 pri tomto faktore nás preto veľmi potešila.
Keďže prípadové štúdie by mali pomôcť naplneniu vyučovacích cieľov preberaných tém, a teda bezpochyby aj prispieť k ľahšiemu pochopeniu preberaného učiva, skúmali sme aj tento aspekt. Pozitívnym zistením bolo, že aj tu študenti hodnotili ich využitie vo vyučovacom procese priemernou hodnotou 5,0. Teda riešenie prípadových štúdií vo veľkej miere pomohlo prepojiť praktické situácie so samotným obsahom teoretického učiva. To dokonca ešte jasnejšie potvrdili odpovede s priemernou hodnotou 5,4 pri otázke, či prípadové štúdie jasne poukázali na prepojenie preberaného učiva s praxou, čo je asi hlavný spôsob, ako môžu prípadové štúdie pomôcť k pochopeniu súvisiacich teoretických poznatkov, a zároveň motivovať študentov poukázaním na ich praktické uplatnenie. Aj na tento aspekt sme sa pýtali v samostatnej otázke, kde bola priemerná hodnota mierne nižšia (4,8), ale stále vypovedala o relatívne silnom účinku riešenia prípadovej štúdie na zvýšenie záujmu študentov o preberanú tému. Pri tejto otázke sa však prejavil rozdiel medzi odpoveďami prvákov a druhákov, keď v prípade študentov prvého ročníka doplňujúceho pedagogického štúdia prispeli prípadové štúdie k zvýšeniu záujmu väčšou mierou (5,1) ako v prípade študentov druhého ročníka (4,1). Toto zistenie nás veľmi neprekvapilo, keďže pre prvákov boli mnohé nastolené problémy úplne nové, a teda aj nárast ich záujmu o dané témy sa dal očakávať vo zvýšenej miere ako u študentov, ktorí už isté skúsenosti s výučbou ekonomických predmetov na stredných školách majú zo svojej vlastnej priebežnej pedagogickej praxe.
Posledné didaktické hľadisko využitia prípadových štúdií, ktoré sme analyzovali, bolo, či sú podľa študentov ľahko použiteľné aj pri ich domácej príprave, nakoľko v prípade neprítomnosti študenta na hodine je žiaduce, aby sa nad prípadovou štúdiou a problémami, ktoré nastoľuje, vedel zamyslieť aj samostatne doma. Táto otázka získala najnižšiu priemernú hodnotu odpovedí (4,5) v tejto časti otázok, čo však nepovažujeme za negatívne zistenie, keďže prípadové štúdie neboli vytvorené primárne na tento špecifický účel, a napriek tomu študenti hodnotia aj túto možnosť práce s nimi relatívne vysoko.
Celkovo možno zhrnúť, že ak sú prípadové štúdie zostavené vhodným spôsobom a zaradené do systému učiva na správnych miestach, ich využitie vo výučbe učiteľov ekono-mických predmetov v rámci didaktických modulov doplňujúceho pedagogického štúdia sa osvedčilo veľmi presvedčivým spôsobom u prevažnej väčšiny opýtaných. To sa ukázalo aj v celkovom zhodnotení tejto metódy študentmi pri otázke, či odporúčajú využívanie daných prípadových štúdií v budúcnosti pre nových študentov, pri ktorej len jeden študent neodporúčal ich využívanie. Tento respondent zároveň ďalej v otvorenej otázke napísal, že v nich nevidí veľký prínos, pretože pre neho „osobne nie sú veľkým prínosom na pochopenie preberanej problematiky“, lebo ich využitie vidí „skôr na rozprúdenie diskusie v skupine“. Všetci ostatní respondenti odporúčajú používanie tejto vyučovacej metódy aj v budúcnosti s tým, že len štyria z nich sa vyjadrili, že stačí aj v menšej miere. Všetci ostatní boli za to, aby sa prípadové štúdie používali v nastavenom režime (50,6 % celkového počtu respondentov) alebo dokonca v ešte väčšom rozsahu (43,2 %).
Študentov sme sa ďalej pýtali, akými spôsobmi je podľa nich najvhodnejšie využívať metódu prípadových štúdií v daných moduloch (predmetoch) doplňujúceho pedagogického štúdia, pričom si mohli vybrať aj viaceré z ponúkaných odpovedí súčasne, ale mali vždy vyberať len tie, ktoré považujú za skutočne vhodné. Jednotlivé možnosti odpovedí boli zvolené respondentmi v týchto počtoch prípadov (v každom z nich max. 81):
Ukázalo sa, že prípadovú štúdiu nepovažujú respondenti za veľmi vhodnú na indivi-duálnu prácu študentov (či už na hodine alebo v rámci domácej prípravy) – tieto možnosti zvolilo najmenej respondentov: len 12,3 % celkovej vzorky. Dokonca ju nepovažujú za veľmi vhodnú ani na prácu študentov vo dvojiciach – túto možnosť podporilo len 19,8 %. Naopak, v súlade s naším predpokladom vychádzajúcim z teórie didaktiky (napr. Maňák – Švec, 2003), prípadové štúdie je podľa nich veľmi vhodné využívať ako východisko na širšiu diskusiu a rozhovor, či už v podobe diskusie študentov v malých skupinách (túto možnosť podporilo najviac respondentov – 70,4 %), vo forme učiteľom usmerňovaného rozhovoru podľa zadaných otázok (66,7 %) alebo v podobe spoločnej diskusie všetkých študentov (65,4 %). 21 % respondentov odporúča spojiť riešenie prípadovej štúdie so súťažou, takmer štvrtina respondentov ju tiež považuje za vhodnú metódu skúšania študentov pri overovaní ich schopnosti aplikovať vedomosti v praxi.
V poslednej, otvorenej otázke, kde sme sa respondentov pýtali na ich odporúčania, ako vylepšiť prácu s prípadovými štúdiami v budúcnosti, väčšina respondentov, ktorí využili možnosť vyjadriť sa, nemala žiadne odporúčania na zmeny, len vyjadrila spokojnosť s vybranými aspektmi súčasnej podoby. Iba 17 % opýtaných v tejto otázke uviedlo určité odporúčania, ale tie z prevažnej časti len rozvíjali niektorú ich voľbu v predošlej otázke. Jediné odporúčanie iného charakteru, ktoré stojí za zmienku aj preto, lebo sa vyskytlo nezávisle v odpovediach troch respondentov a s inými si neprotirečilo, bolo zaradiť prípadové štúdie s alternatívnymi riešeniami, resp. podobné prípadové štúdie, kde by sa dospelo k odlišným záverom – vzniknutý kontrast riešení by sa mohol využiť na ešte lepšie zdôraznenie niektorého aspektu preberaného učiva.
Záver
Náš experiment s cieleným zaradením riešenia prípadových štúdií zameraných na vy-brané didaktické problémy spojené s výučbou ekonomických predmetov na stredných školách do odborovodidaktického a predmetovodidaktického modulu doplňujúceho pedagogického štúdia sa ukázal ako úspešný. Z prezentovaných výsledkov dotazníkového prieskumu s vysokou mierou návratnosti vo vzťahu k počtu účastníkov experimentu jasne vyplýva, že táto vyučovacia metóda je veľmi vhodnou súčasťou kvalifikačného vzdelávania budúcich učiteľov strednej školy pre ekonomicky zamerané vyučovacie predmety. Prevažná časť respondentov túto metódu rozhodne odporúča využívať aj naďalej, dokonca 43,2 % celkovej vzorky opýtaných odporúča ich využitie ešte častejšie ako v realizovanom experimente. Môžeme len veriť, že takáto pozitívna vlastná skúsenosť s riešením prípadových štúdií sa neskôr premietne aj do väčšej ochoty používať túto vyučovaciu metódu pri vlastnej výučbe žiakov na stredných školách v porovnaní s mnohými súčasnými učiteľmi, ktorí takúto skúsenosť v rámci vlastného štúdia nemali (Novák, 2020).
Dôležité však je zdôrazniť, že prípadové štúdie by mali byť precízne pripravené a vhodne nadväzovať na ciele a obsah preberaného učiva (Turek, 2014). V takom prípade dokážu študentov viac motivovať, zvýšiť ich záujem o štúdium predmetného učiva poukázaním na jeho aplikáciu v praxi. Využívať ich je vhodné nielen ako situačnú metódu, ale aj ako participatívnu metódu, t. j. koncipovať ju tak, aby jej využitie na hodine stimulovalo diskusiu viacerých študentov, ideálne v malých skupinách, kde dostane priestor na vyjadrenie názoru každý študent, a zároveň sa študenti učia dospieť k vzájomnému kompromisu a hľadať riešenia prijateľné pre všetkých účastníkov diskusie, čo je v dnešnej dobe veľmi dôležitá kompetencia. V nadväznosti na zistené výsledky možno odporučiť aj využitie prípadovej štúdie ako podkladu na rozhovor riadený učiteľom alebo na spoločnú diskusiu v celej triede. Na základe uvedeného možno zosumarizovať finálne odporúčanie, ktoré je založené na využití výhod všetkých týchto prístupov: po preštudovaní prípadovej štúdie je vhodné nechať najskôr študentov rozdiskutovať možné riešenia v malých skupinách a až potom riadeným rozhovorom s reprezentantmi jednotlivých skupín alebo riadenou diskusiou v rámci celej triedy porovnať riešenia jednotlivých skupín a vyvodiť príslušné závery vo vzťahu k vyučovacím cieľom a obsahu preberaného učiva (porovnaj so základnými fázami metodického postupu využitia prípadových štúdií vo výučbe podľa publikácie: Maňák – Švec, 2003).
Článok je výsledkom riešenia výskumného projektu KEGA č. 005EU-4/2019 „Riešenie problémových výchovných situácií na stredných školách prostredníctvom prípadových štúdií“.
Literatúra
[1] BERKOVÁ, K. - NOVÁK, J. - PASIAR, L. Modernizace ekonomického vzdělávání v kontextu taxonomií výukových cílů. Prostějov: Computer Media, 2018. ISBN 978-80-7402-316-3.
[2] HERREID, F. C. What makes a good case?. In Journal of College Science Teaching. 1997, 27, 3. ISSN 0047-231x.
[3] KALHOUS, Z. - OBST, O. Školní didaktika. Praha: Portál, 2009. ISBN 978-80-7367-571-4.
[4] MAŇÁK, J. - ŠVEC, V. Výukové metody. Brno: Paido, 2003. ISBN 80-7315-039-5.
[5] NOVÁK, J. Miesto prípadových štúdií v odborovodidaktickom celku programu doplňujúceho pedagogického štúdia. In Riešenie problémových výchovných situácií na stredných školách prostredníctvom prípadových štúdií: recenzovaný zborník prípadových štúdií. Bratislava: Vyd. EKONÓM, 2021a. 45 – 53 s. ISBN 978-80-225-4818-2.
[6] NOVÁK, J. Možnosti priblíženia cvičení z didaktiky účtovníctva praxi účtovníckeho vzdelávania na stredných školách. In Riešenie problémových výchovných situácií na stredných školách prostredníctvom prípadových štúdií: recenzovaný zborník prípadových štúdií. Bratislava: Vyd. EKONÓM, 2021b. 37 – 44 s. ISBN 978-80-225-4818-2.
[7] NOVÁK, J. Názory učiteľov ekonómie na využívanie prípadových štúdií. Media4u Magazine. [online] 2020, 17, 1. 21 – 25 s. ISSN 1214-9187. Dostupné na www: <http://www.media4u.cz/mm012020.pdf>.
[8] NOVÁK, J. Prínosy a úskalia využívania prípadových štúdií v stredoškolskom ekonomickom vzdelávaní. In Teória a prax ekonomického vzdelávania 2019 : recenzovaný nekonferenčný zborník vedeckých prác. Bratislava: Katedra pedagogiky NHF EUBA, 2019a. 28 – 33 s. ISBN 978-80-225-4651-5.
[9] NOVÁK, J. Prípadová štúdia ako nástroj hodnotenia stredoškolákov v ekonomických predmetoch. In In 11th International Conference of J. Selye University: Pedagogical Sections: Conference Proceedings. Komárno: J. Selye University, 2019a. 133 – 138 s. ISBN 978-80-8122-333-4.
[10] NOVÁK, J. Prípadová štúdia ako východisko pre projektové vyučovanie v ekonomic¬kých predmetoch. In Autoevalvační kultura a kvalita vzdělávání: Sborník recenzovaných příspěvků mezinárodní vědecké konference. [online] Praha: Extrasystem, 2017. 96 – 100 s. ISBN 978-80-87570-36-4. Dostupné na www: <http://www.extrasystem.com/9788087570364.pdf>.
[11] ORBÁNOVÁ, D. Aktivizujúce vyučovacie metódy v ekonomickom vzdelávaní. Bratislava: Vyd. EKONÓM, 2014. ISBN 978-80-225-3819-0.
[12] PODLAHOVÁ, L. a kol. Didaktika pro vysokoškolské učitele. Praha: Grada, 2012. ISBN 978-80-247-4217-5.
[13] ŠEBEN ZAŤKOVÁ, T. - ČERNÁKOVÁ, E. Základy pedagogiky v inžinierskom vzdelávaní. Praha: Wolters Kluwer, 2018. ISBN 978-80-7598-182-0.
[14] TUREK, I. Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014. ISBN 978-8081-68-004-5.
[15] VALIŠOVÁ, A. - KOVAŘÍKOVÁ, M. Obecná didaktika a její širší pedagogické souvislosti v úkolech a cvičeních. Praha: Grada, 2021. ISBN 978-80-271-3249-2.
Zpět na obsah / Back to content