PaidagwgÒ$
časopis pro pedagogiku v souvislostech * journal of education in contexts
Ročník: 2022Volume: 2022
Číslo: 1-2Issue: 1-2
Vyšlo: 30. listopadu 2023Published: Nov 30th, 2023
Zošáková, Karina. Body image a používanie sociálnych sietí u mládeže na slovensku. Paidagogos, [Aktualizované: 2023-11-30], [Citované: 2024-03-02], 2022, 1-2, #2. S. . Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2022/1-2/article.php?id=2>

#2

Zpět na obsah / Back to content

Body image a používanie sociálnych sietí u mládeže na slovensku

Body Image and use of Social networks Among Youth in Slovakia

Karina Zošáková

Abstrakt: Vedecká štúdia prezentuje vybrané výsledky empirického výskumu, ktorý sa zameriaval na riziká spojené s používaním sociálnych sietí, so zreteľom na oblasť spokojnosti s vlastným vzhľadom. V príspevku prezentujeme výsledky kvantitatívneho výskumu, ktorého sa zúčastnilo 637 respondentov zo Slovenska, z toho 414 dievčat a 223 chlapcov, pričom priemerný vek bol 16,63 roka. Výsledky výskumu preukázali, že mládež využíva najčastejšie sociálnu sieť Instagram, pričom ju používa až 91,2% mládeže v našom výskumnom súbore denne. Medzi používaním vybraných sociálnych sietí (Instagram, Facebook Messenger, YouTube, SnapChat a TikTok) a obavami o svoj vzhľad sme zaznamenali slabý pozitívny vzťah (p≤ 0,001), a teda, čím častejšie používa mládež tieto sociálne siete, tým viac zažíva pocitov spojených s obavami o svoj vzhľad. Najsilnejší takýto vzťah sme zaznamenali pri sociálnej sieti TikTok (p≤ 0,001). Ďalej sme vo výskume potvrdili štatisticky významný rozdiel v miere používania sociálnych sietí z hľadiska pohlavia, a to v prospech dievčat (p≤ 0,001), s čim súvisí aj ďalšie zistenie o štatisticky významnom rozdiele medzi chlapcami a dievčatami v miere obáv o svoj vzhľad, pričom dievčatá zažívajú tieto obavy častejšie, ako chlapci (p≤ 0,001).

Kľúčové slová: Mládež, sociálne siete, body image.

Abstract: The scientific study presents selected results of empirical research that focused on the risks associated with the use of social networks, with regard to the area of satisfaction with one's own appearance. In this article, we present the results of a quantitative research in which 637 respondents from Slovakia took part, of which 414 were girls and 223 were boys, while the average age was 16.63 years. The results of the research showed that the youth use the Instagram social network most often, with up to 91.2% of the youth in our research group using it daily. We noted a weak positive relationship between the use of selected social networks (Instagram, Facebook Messenger, YouTube, SnapChat and TikTok) and concerns about their appearance (p≤ 0,001), and thus, the more often the youth use these social networks, the more they experience feelings associated with concerns about their appearance. We observed the strongest such relationship with the social network TikTok (p≤ 0,001). Furthermore, in the research, we confirmed a statistically significant difference in the rate of use of social networks from the point of view of gender, in favor of girls (p≤ 0,001), which is also related to other findings about a statistically significant difference between boys and girls in the rate of concern about their appearance, while girls experience these concerns more often than boys (p≤ 0,001).

Keywords: Youth, Social Networks, Body Image.




Úvod

Internetová revolúcia v 21. storočí vytvorila pre deti úplne nové prostredie, v ktorom nové médiá prebrali v procese socializácie detí a mládeže na seba ústrednú úlohu (Mešťanová, 2013). Čím viac času mládež trávi v takomto prostredí, tým je väčšia šanca, že narazí na riziká spojené s virtuálnym priestorom. V súčasnosti je známych niekoľko rizík, ktoré popisuje Niklová (2019), ako napr. kyberšikana a všetky jej formy, sexting na sociálnych sieťach, závislostné správanie vo vzťahu k internetu, kompulzívne hranie online hier, intolerantné a rasistické prejavy v prostredí internetu, cybersex, rizikové správanie vo vzťahu k virtuálnym svetom, nevhodná selekcia informácii a prijímanie dezinformácií, ktoré ponúkajú mediálne obsahy a ďalšie pridružené formy jednak správania a jednak nevhodného vývinu jednotlivcov. Považujeme za veľmi potrebné a dôležité venovať zvýšenú pozornosť aj rizikám spojeným s nadmerným používaním sociálnych sietí.

Nové médiá zohrávajú v živote mladých ľudí hlavnú úlohu, ide predovšetkým o sociálne siete, ktoré sa pre adolescentov stali primárnou platformou, ktorú používajú na sebaprezentáciu a prostredníctvom ktorej interagujú s druhými ľuďmi a pristupujú k informáciám (Izrael,Holdoš,Ďurka,2017). Každé piate dieťa a mladý človek vo veku 9 – 17 rokov trávi na internete viac ako 4 hodiny počas školského dňa. Takmer 65 % detí a dospievajúcich navštevuje denne sociálne siete (Izrael,Holdoš,Ďurka,Hasák,2020).

Sociálne médiá nepochybne ponúkajú obrovské výhody pre spoločnosť tým, že poskytujú prístup a spojenie s ľuďmi, službami, informáciami a príležitosťami, ktoré by inak neboli možné. Rastú však dôkazy, najmä v oblasti duševného zdravia dospievajúcich, o súvislosti medzi využívaním sociálnych médií a vyšším skóre depresie a úzkosti, zlým spánkom, nízkym sebavedomím a obavami o body image (Kelly et al., 2018; Royal Society for Public Health, 2017).

Existuje veľa dôvodov, prečo sú sociálne médiá spájané so zvýšenými symptómami úzkosti a depresie, negatívnym body image či problémami so spánkom (Royal Society for Public Health, 2017), ale zvýšené sociálne porovnanie je jedným z najsilnejších.

Sociálne porovnávanie je formou sociologickej sebaúcty, kde získavame svoj vlastný obraz prostredníctvom porovnávania sa s ostatnými (Festinger, 1954). Festinger uvádza, že ľudia majú tendenciu k sociálnemu porovnávaniu smerom nadol s tými, ktorí sú na tom horšie alebo sú menej zruční ako oni, a to môže zvýšiť ich sebavedomie. Naopak, vzostupné sociálne porovnávanie, kedy sa porovnávame s tými, o ktorých si myslíme, že sú lepší ako my, môže znížiť sebaúctu.

Ľudia často prezentujú svoje ideálne ja na Facebooku (Zhao, et. al., 2008), a to isté možno predpokladať aj pre iné platformy. Problém je v tom, že jednotlivci, ktorí majú tendenciu porovnávať sa s inými, môžu mať ťažkosti v prostredí takýchto platforiem, pretože prichádzajú do kontaktu prevažne s ideálnymi digitálnymi ja, a majú teda tendenciu zažívať častejšie vzostupné sociálne porovnávanie. Sabatiny a Sarracino (2015) uvádzajú, že sociálne porovnávanie závisí od dostupnosti informácií o životoch iných. Sociálne siete ponúkajú prostredie charakteristické skôr pre vzostupné sociálne porovnávanie, čo môže následne viesť k závisti a negatívnym pocitom (Krasnova, et. al., 2013). Informácie prezentované na sociálnych sieťach s väčšou pravdepodobnosťou teda vedú k vzostupnému sociálnemu porovnaniu, pretože väčšina informácií je idealizovaná, aby jednotlivci urobili na druhých čo najlepší dojem.

Steers et al. (2014) zistili, že niektorí ľudia po čase strávenom na Facebooku zažívali pocity depresie, pretože porovnávanie sa s ostatnými v nich vyvolávalo zlý pocit. Údajne najškodlivejšou platformou sociálnych médií pre duševné zdravie mladých ľudí je Instagram (Royal Society for Public Health, 2017). V roku 2019 dokonca začal skrývať počty „páči sa mi“, čoho cieľom bolo znížiť sociálny a psychologický tlak, ktorému môžu používatelia čeliť, ak vidia, že ich príspevky nie sú také populárne ako fotky ostatných používateľov alebo ich priateľov a známych. Počet „páči sa mi“ pre príspevok sa považoval za meradlo úspechu a popularity na Instagrame (Criddle, 2021). Keďže idealizované a často až narcistické informácie prezentované na sociálnych sieťach výrazne zvýšili normy pre sociálne porovnávanie sa, nie je prekvapujúce, že používatelia, ktorí trávia viac času na takýchto platformách, s väčšou pravdepodobnosťou súhlasia s tým, že iní majú „lepší život“ a sú „šťastnejší“ ako oni (Chou a Edge, 2012).

Bolo realizovaných viacero výskumov, ktoré uvádzajú, že ako u žien, tak aj u mužov je vnímanie vlastného tela spájané s negatívnymi pocitmi, a práve sociálne médiá k tomu vo veľkej miere prispievajú. Médiá sú prenášačom sociokultúrnych hodnôt týkajúcich sa ideálneho tvaru a veľkosti tela, čo vytvára predstavu o ideálnej žene a ideálnom mužovi (McCabe, K., Butler, K., a Watt, C., 2007). V riešenej problematike pribúdajú diskusie o tom, či sú mužské a ženské telá zobrazované v médiách rizikovým faktorom pre negatívny telesný obraz o sebe samom. Body image sa stal dôležitým aspektom duševného zdravia, sebaúcty a životnej pohody. V západnej spoločnosti obrazy o často nedosiahnuteľných telesných ideáloch zapĺňajú filmy, časopisy, televízne reklamy a stránky sociálnych médií, pričom tieto obrazy vo všeobecnosti odrážajú fotografie štíhlych idealizovaných žien (Cory a Burns, 2007).

Body image je psychologický konštrukt, ktorý možno charakterizovať ako vnímanie človeka, ktoré zahŕňa myšlienky a pocity o vlastnom tele. Na druhej strane nespokojnosť s vlastným telom a s ním súvisiace negatívne myšlienky a pocity sú do značnej miery určené sociálnymi skúsenosťami, medzi ktoré patria tiež mediálne obrazy (Grogan, 2001). Je zrejmé, že ženy a muži s negatívnym body image zažívajú negatívne pocity o sebe samých. Hoci bolo zistené, že niektoré ženy majú o vlastnom tele len malé pochybnosti, pre iné môžu byť tieto pochybnosti skutočne veľké a môžu spôsobovať utrpenie, ktoré zasahuje do ich každodenného života (Cash, Antics, Strachan, 1997). Negatívny body image a nízke sebavedomie môže dokonca viesť k závažným poruchám, akými sú napríklad anorexia alebo bulímia, pričom bolo zistené, že to platí najmä v prípade dospievajúcich dievčat (Croll, 2005; Field et al., 2001). Ata, Ludden a Lally (2006) uvádzajú, že sebaúcta je veľmi spojená s myšlienkami o vlastnom tele, ktoré sa týkajú fyzického vzhľadu a môžu byť prediktorom sebaúcty v mnohých vekových kategóriách.

Sociálne médiá ako najrozšírenejšia forma masovej komunikácie v posledných desaťročiach ovplyvňujú spoločnosť mnohými spôsobmi. Média sú jediným zdrojom toho, čo verejnosť vidí a sú priamo zodpovedné za obsah, ktorý je ľuďom prostredníctvom nich prezentovaný. Bohužiaľ, médiá sa stali sprostredkovateľom aj takých sociokultúrnych hodnôt, ktoré sa priamo dotýkajú predstáv o ideálnom tvare a veľkosti tela (McCabe et al., 2007). Existuje veľa rôznych typov médií, a teda, spôsoby, akými sú ľudia prostredníctvom nich ovplyvňovaní, sú rôzne. Niektoré z týchto typov zahŕňajú noviny a časopisy, knihy, filmy, rádio, televíziu a internet (Mulgrew et. al., 2013).

Sociálne siete (napr. Facebook, Instagram, TikTok) v súčasnosti dominujú medzi dospievajúcimi a líšia sa od tradičných médií tým spôsobom, že môžu zhoršiť súvislosť medzi vystavením sa médiám a obraze o vlastnom tele. Práve z dôvodu obľúbenosti a dostupnosti technológií v podobe smartfónu sa môžu mladí ľudia pripájať na sociálne siete v podstate neustále, čím sa zároveň zvyšuje ich vystavenie obsahu, ktorý posilňuje vnímanie ideálneho body-image (Anderson a Jiang, 2018).

Na sociálnych sieťach majú používatelia tiež väčšiu kontrolu nad tým, aký obsah sledujú. Môžu „sledovať“ určitých ľudí, ktorých poznajú v reálnom živote (napr. kamaráti a spolužiaci), ale tiež rôzne celebrity a slávnych ľudí. Korelačné štúdie v danej oblasti ukázali, že trávenie času na sociálnych sieťach, vyššia emocionálna angažovanosť do technológií a zapájanie sa do aktivít, ktoré zahŕňajú sledovanie a pridávanie fotografií na sociálne siete, sú spojené s vyššou mierou nespokojnosti s vlastným telom (Holland a Tiggemann, 2016).

Adolescencia je obdobím, kedy obavy o obraze postavy, práve v vzhľadom k prebiehajúcim zmenám vrcholia, a to najmä u mladých žien (Carruthová, Goldbergová, in Grogan, 2000). Dvojica autorov Mistrík a Sejčová (2008) takisto uvádzajú, že u adolescentov sa mimoriadnym predmetom záujmu stáva predovšetkým ich vlastné telo. Vágnerová (2012) uvádza, že je to v období neskorej adolescencie, ktorou autorka vymedzuje vek medzi 15-tym a 20-tym rokom života, kedy sa zovňajšok stane pre adolescenta akoby cieľom i prostriedkom a túži sa páčiť ako sebe, tak aj ostatným , a to predovšetkým z dôvodu, aby sa ubezpečil o svojej hodnote. Podľa autorky adolescent tiež inklinuje k tomu, že svoje telo porovnáva s fyzickými kvalitami svojich rovesníkov a aj aktuálnym akceptovaným ideálom krásy.

1. Metodológia

Vychádzajúc z teoretických poznatkov a výskumov z oblasti nami riešenej problematiky sme špecifikovali náš výskumný zámer užšie a zamerali sme sa na súvislosť medzi používaním sociálnych sietí a obavami o body image. Cieľom nášho výskumu bolo analyzovať vzťah medzi používaním sociálnych sietí a obavami o svoj vzhľad u stredoškolskej mládeže na Slovensku. Cieľ výskumu bližšie charakterizujeme v parciálnych cieľoch:

  1. Zistiť mieru používania sociálnych sietí u stredoškolskej mládeže na Slovensku.
  2. Analyzovať vzťah medzi vybranými sociálnymi sieťami a obavami o svoj vzhľad.
  3. Zistiť, či existujú rozdiely v miere používania sociálnych sietí a tiež, či existujú rozdiely v miere obáv o svoj vzhľad medzi chlapcami a dievčatami.

Dizajn empirického výskumu bol kvantitatívny a pre zber dát sme využili metódu dotazníka, ktorý pozostával zo škály Body Shape Questionnaire (BSQ-16B) a položiek zisťujúcich mieru používania sociálnych sietí, každá položka mala skóre 1 až 4, s 1=nikdy alebo takmer nikdy a 4=niekoľkokrát každý deň, dotazník bol tiež doplnený o položky týkajúce sa demografických údajov.

BSQ je dotazník o miere záujmu o svoj vzhľad tela, určený na meranie obáv týkajúcich sa tvaru tela a hmotnosti. Pôvodný 34-položkový dotazník (BSQ34) bol neskôr adaptovaný na 16-položkový dotazník (BSQ-16B) (Evans, C., Dolan, B., 1993), pričom túto skrátenú verziu sme využili vo výskume. Položky v dotazníku boli odvodené z formálnych rozhovorov, dotazníkov a zhromaždených demografických údajov zo súboru pacientov s diagnózou mentálna bulímia a anorexia, a tiež pacientov bez poruchy príjmu potravy. Prvýkrát bol použitý v: Cooper, P.J., M.J. Taylor, Z. Cooper & C.G. Fairburn (1986). BSQ bol navrhnutý pre ženy, ale pri jeho použití je schválená zmena, ktorá umožňuje použitie BSQ aj pre mužov. Výsledkom dotazníka je miera obáv o svoj vzhľad. Skrátená verzia BSQ obsahuje 16 otázok, pričom každá položka má skóre 1 až 6 s „nikdy“ = 1 a „vždy“ = 6 a celkové skóre je súčet v rámci 16 položiek, t.j. rozsah skóre od 16 do 96. Na základe tohto skóre je možné respondenta zaradiť do jednej zo štyroch kategórií: menej ako 38=bez obáv o svoj vzhľad; 38 až 51= malé obavy o svoj vzhľad; 52 až 66=mierne obavy o svoj vzhľad; nad 66=výrazné obavy o svoj vzhľad.

Štatistickú analýzu dát sme realizovali pomocou štatistického programu SPSS Statistics 22.0 for Windows, konkrétne išlo o komparačnú a korelačnú analýzu. Pri komparačnej analýze sme použili štatistický test Mann-Whitneyho U-test, pri korelačnej analýze sme použili Spearmanov korelačný koeficient.

Výberový súbor, ktorý tvorí N-637 respondentov sme zostavili pomocou dostupného výberu. Dotazníky sme distribuovali v elektronickej podobe. Počet respondentov vo výskumnom súbore bol 414 dievčat (65%) a 223 chlapcov (35%). Priemerný vek žiakov bol 16,63 roka.

2. Výsledky

Tabuľka 1: Frekvencia používania jednotlivých sociálnych sietí u stredoškolskej mládeže na Slovensku (N=637)

Z tabuľky č. 1 vyplýva, že najpoužívanejšou sociálnou sieťou (AM=3,66; Mdn=4,00), ktorú stredoškolská mládež na Slovensku používa je Instagram. Druhou v poradí (AM=3,44; Mdn=4,00) je Facebook Messenger, za ním nasledujú sociálne siete s podobným zastúpením, a to Youtube (AM=3,00; Mdn=3,00), SnapChat (AM=2,92; Mdn=3,00) a TikTok (AM=2,79; Mdn=3,00).

Tabuľka 2: Vzťah medzi používaním sociálnych sietí a obavami o svoj vzhľad

Medzi používaním sociálnych sietí a obavami o svoj vzhľad existuje slabá pozitívna závislosť (r=0,143) na hladine významnosti p≤ 0,001(0,000). Čím častejšie používa mládež sociálne siete, tým viac zažíva pocity spojené s nespokojnosťou o vlastný vzhľad.

Tabuľka 3: Vzťah medzi používaním sociálnej siete Tik Tok a obavami o svoj vzhľad

Z tabuľky č. 3 vyplýva, že medzi používaním sociálnej siete Tik Tok a obavami o svoj vzhľad existuje slabá pozitívna závislosť (r=0,206) na hladine významnosti p≤ 0,001(0,000). Čím viac používajú chlapci a dievčatá sociálnu sieť Tik Tok, tým viac majú obáv o svoj vzhľad.

Tabuľka 4: Rozdiel medzi chlapcami a dievčatami v používaní sociálnej siete Tik Tok

Medzi chlapcami a dievčatami existuje štatisticky významný rozdiel vo frekvencii používania sociálnej siete Tik Tok na hladine významnosti p≤0,001(p≤ 0,001). Dievčatá používajú Tik Tok častejšie ako chlapci.

Tabuľka 5: Rozdiel medzi chlapcami a dievčatami v miere obáv o svoj vzhľad

Z tabuľky č. 5 môžeme vyčítať, že medzi chlapcami a dievčatami existuje štatisticky významný rozdiel v miere obáv o svoj vzhľad na hladine významnosti p≤0,001(p≤ 0,001). Dievčatá sú so svojim vzhľadom nespokojnejšie ako chlapci.

3. Diskusia

Prudký rozvoj IKT priniesol okrem množstva pozitív so sebou zároveň aj negatíva, na ktoré je potrebné upozorňovať, predovšetkým je to tak v skupine mladých ľudí, ktorí tvoria najpočetnejšiu skupinu používateľov nových médií, a teda aj sociálnych sietí. Výsledky výskumu ukázali, že mládež používa najčastejšie sociálnu sieť Instagram, pričom ju až 91,2% používa denne. Druhou v poradí je Facebook Messenger, za ním nasledujú sociálne siete s podobným zastúpením, a to Youtube, SnapChat a Tik Tok. Medzi používaním uvádzaných sociálnych sietí a obavami o svoj vzhľad existuje slabá pozitívna závislosť (r=0,143) na hladine významnosti p≤ 0,001(0,000), a teda, čím častejšie používa mládež sociálne siete, tým väčšie má obavy o svoj vzhľad. Najsilnejší takýto vzťah sme zaznamenali pri sociálnej sieti TikTok (r=0,206; p≤ 0,001).

Vyššie uvedenú skutočnosť si vysvetľujeme predovšetkým obsahom, ktorý je mladým ľuďom dostupný na sociálnych sieťach. Nespokojnosť s vlastným telom a s ním súvisiace negatívne myšlienky a pocity sú do značnej miery určené sociálnymi skúsenosťami, medzi ktoré patria aj mediálne obrazy (Grogan, 1998). Sociálne médiá sú nositeľom obrazu ideálneho vzoru tela ženy a muža. Prostredníctvom takéhoto ideálu je mladým ľuďom sprostredkovaná nereálna podoba toho, ako by mali ich telá vyzerať (Thompson, J.K., et al.,1999; McCabe, K., Butler, K., a Watt, C., 2007; Tiggemann, M., 2012). Naše zistenie potvrdzujú aj predošlé zistenia autorov Andersona a Jianga (2018), podľa ktorých sociálne siete (napr. Instagram, TikTok), ktoré v súčasnosti dominujú medzi mladými ľuďmi môžu zhoršiť súvislosť medzi vystavením sa médiám a obraze o vlastnom tele.

Zamerali sme sa tiež na medzipohlavné rozdiely, v súvislosti s čím sme zistili, že existuje štatistický významný rozdiel v používaní Tik Tok - dievčatá používajú túto sociálnu sieť častejšie ako chlapci (p≤ 0,001). Zaujímal nás preto tiež rozdiel medzi chlapcami a dievčatami v miere obáv o svoj vzhľad, ktorý sa nám takisto potvrdil ako štatisticky významný (p≤ 0,001) - dievčatá sú so svojím vzhľadom nespokojnejšie ako chlapci.

Výsledky našich zistení si vysvetľujeme predovšetkým z hľadiska charakteru prostredia sociálnych sietí, pre ktoré sú v súčasnosti typické štylizované a retušované verzie príspevkov, prototypy úžasného života a dokonalej vizáže ostatných používateľov. Identita dospievajúcich sa stále ešte len vyvíja a mladí ľudia v tomto období spoznávajú, kým sú a kým by chceli byť v budúcnosti. Hľadajú sebapotvrdenie, rôzne vzory a modely, porovnávajú sa s rovesníkmi (Hubeňáková, 2019). Z hľadiska obsahu, ktorý je mládeži na sociálnych sieťach k dispozícii, sa môže takého porovnávanie stať nebezpečným či rizikovým. Jednotlivci, ktorí majú zvýšenú tendenciu porovnávať sa s inými, môžu mať v prostredí platforiem sociálnych sietí problémy, pretože väčšinou prichádzajú do kontaktu s ideálnymi digitálnymi ja. Takto zažívajú jednotlivci skôr vzostupné sociálne porovnávanie, ktoré vedie k negatívnym pocitom o vlastnej osobe (Krasnova et al., 2013). Pri uverejňovaní svojich fotografií venujú adolescenti veľkú pozornosť svojmu fyzickému vzhľadu, pričom ich fotografie alebo videá sú často filtrované a upravované rôznymi spôsobmi. Táto skutočnosť odráža prostredie sociálnych sietí, ktoré prezentujú prevažne vzhľad, ktorý je ťažké získať a je často nereálny. Tieto falošné zobrazenia vytvárajú priepasť medzi tým, ako mladí používatelia sociálnych médií skutočne vyzerajú, a tým, ako si myslia, že by mali vyzerať, čo môže spôsobiť problémy s body image a sebaúctou. Spôsob, akým dospievajúci vnímajú svoj fyzický vzhľad, výrazne prispieva k ich sebaúcte, a to najmä u mladých žien (Steinsbekk, S. et. al 2021).

Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že na výsledky vplýva vývinové obdobie, v ktorom sa mladí ľudia nachádzajú, a teda adolescencia. Obavy o celkovom obraze postavy v tomto období vrcholia, pretože sú sprevádzané prebiehajúcimi zmenami, predovšetkým u mladých žien (Carruthová, Goldbergová, in Grogan, 2000). Predmetom záujmu u adolescentov sa stáva ich vlastné telo (Mistrík a Sejčová, 2008). V súvislosti s uvádzanými výsledkami z hľadiska pohlavia, považujeme za dôležité zistenia Waddena et al. ( in Grogan, 2000), ktorí dospeli k záveru, že jednou z najdôležitejších obáv v živote dospievajúcich dievčat sú práve starosti o svoju postavu.

Záver

Rozvoj IKT priniesol so sebou veľmi veľa rizík, ktorými sú ohrození predovšetkým mladí ľudia. Pozornosť nášho výskumu bola zameraná na riziká vyplývajúce z používania sociálnych sietí, predovšetkým v oblasti spokojnosti s vlastným vzhľadom. Sociálne siete sú dnes medzi mladými ľuďmi veľmi populárne a používajú ich každý deň, pričom sú to vo veľa prípadoch až hodiny. Platformy sociálnych sietí sú miestom, v ktorom sú dospievajúci ohrození veľkou škálou možných rizík. Ich denné používanie, vo veľa prípadoch so znakmi závislostného správania spôsobuje, že dospievajúci sa stávajú týmito rizikami ohrozenejší ešte viac, pretože tu platí priama úmera, a teda, čím viac používajú sociálne siete, tým majú väčšiu šancu stretnúť sa v tomto prostredí s možnými rizikami. Nadmerné používanie sociálnych sietí môže byť teda prediktorom k celej škále problémov, ktoré z neho vyplývajú. Na základe teoreticko-empirickej analýzy môžeme konštatovať, že okrem známych rizík v prostredí sociálnych sietí, akými sú napríklad kyberšikanovanie, obťažovanie alebo sexuálne ohrozenia, je potrebné zamýšľať sa aj nad ich vplyvom na duševné zdravie mladých ľudí. Na základe výsledkov nášho výskumu môžeme konštatovať, že sociálne siete, akými sú napríklad Instagram, Tik Tok alebo Snap Chat, mladým ľuďom v oblasti ich duševného zdravia viac škodia, ako pomáhajú. Časté používanie sociálnych sietí môže spôsobiť, že dospievajúci budú mať zvýšenú tendenciu porovnávať sa s ostatnými, čo môže viesť k pocitom nespokojnosti s ich vlastným vzhľadom, a takto môžu sociálne siete nepriamo negatívne ovplyvňovať aj ich sebaúctu. Za nesmierne dôležitú v predmetnej problematike považujeme prevenciu, ktorá by sa mala na základe našich zistení orientovať vo väčšej miere na ohrozenia vyplývajúce z používania sociálnych sietí, ktoré vážne ohrozujú duševné zdravie mladých ľudí.

Príspevok je priebežným výstupom projektu VEGA č. 1/0396/20 Vplyv elektronických médií na správanie a rozvíjanie prierezových spôsobilostí generácie Z.

Literatúra

[1] ANDERSON, Monica - JIANG Jingjing. Teens, Social Media and Technology 2018. Pew Research Center.  [online] 2018. Dostupné na www: <https://www.pewresearch.org/internet/2018/05/31/teens-social-media-technology-2018/>.

[2] ATA, R.N. - LUDDEN, A.B. - LALLY, M.M. The effects of gender, family, friend, and media influences on eating behaviours and body image during adolescence. Journal of Youth and Adolescence.  [online] 2006, 36. Dostupné na www: <http://dx.doi.org/10.1007/s10964-006-9159-x>.

[3] CASH, T.F. - ANCIS, J.R. - STRACHAN, M.D. Gender Attitudes, Feminist Identity, and Body Images among College Women. Sex Roles: A Journal of Research.  [online] 1997, 36, 7-8. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1007/BF02766682>.

[4] COOPER, P.J. - TAYLOR, M.J. - COOPER, Z. - FAIRBURN, C.G. The development and validation of the body shape questionnaire. International Journal of Eating Disorders.  [online] 1987, 6, 4. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1002/1098-108X(198707)6:4%3C485::AID-EAT2260060405%3E3.0.CO;2-O>.

[5] CORY, Anna-Lena - BURNS, Susan R. What did she say? An examination of the influence of conversation and media exposure on participant’s body objectification and anxiety. Psi Chi Journal of Undergraduate Research.  [online] 2007, 12, 3. Dostupné na www: <https://doi.org/10.24839/1089-4136.JN12.3.97>.

[6] CRIDDLE, Cristina. Instagram lets users hide likes to reduce social media pressure. In BBC.  [online], [Citované Maj 26, 2021] Dostupné na www: <https://www.bbc.com/news/technology-57254488>.

[7] CROLL, Jillian. Body image and adolescents. In Guidelines for Adolescent Nutrition Services.  [online] 2005. Dostupné na www: <https://cursa.ihmc.us/rid=1JWW1ZDY3-11P9HDT-5HNV/body%20awareness.pdf>.

[8] EVANS, Chris - DOLAN, Bridget. Body Shape Questionnaire: derivation of shortened “alternate forms”. International Journal of Eating Disorders.  [online] 1993, 13, 3. Dostupné na www: <https://psycnet.apa.org/doi/10.1002/1098-108X(199304)13:3%3C315::AID-EAT2260130310%3E3.0.CO;2-3>.

[9] FIELD, A.E. - CAMARGO, C.A. Jr. - TAYLOR,C.B. - BERKEY,C.S. - ROBERTS, S.B. - COLDITZ. G.A. Peer, parent, and media influences on the development of weight concerns and frequent dieting among preadolescent and adolescent girls and boys. Pediatrics.  [online] 2001, 107, 1. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1542/peds.107.1.54>.

[10] FESTINGER, Leon. A Theory of Social Comparison Processes. Sage Journals, Human Relation.  [online] 2016, 7, 2. Dostupné na www: <https://journals.sagepub.com/doi/pdf/10.1177/001872675400700202>.

[11] GROGAN, Sarah.  Body Image; Understanding Body Dissatisfaction in Men, Women and Children.  [online] Londýn: Routledge, Taylor & Francis e-Library, 2001. Dostupné na www: <http://www.art-therapy.gr/images/stories/book_library/new/%CE%92%CE%99%CE%92%CE%9B%CE%99%CE%91/art%20therapy/Body-Image-Understanding-Body-Dissatisfaction-in-Men-Women-a.pdf>.

[12] GROGAN, Sarah. Body image: psychologie nespokojenosti s vlastním tělem. Praha: Grada, 2000. ISBN 80-7169-907-1. 

[13] HOLLAND, Grace - TIGGEMANN, Marika. A systematic review of the impact of the use of social networking sites on body image and disordered eating outcomes. Body image.  [online] 2016, 17. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1016/j.bodyim.2016.02.008>.

[14] HUBEŇÁKOVÁ, Rozália. Psychologička: Deti si neuvedomujú, že videá a fotky influencerov sú len výrezom reality. Forbes.  [online], [Citované Aug 26, 2019] 2019. Dostupné na www: <https://www.forbes.sk/jarmila-tomkova-deti-influenceri/>.

[15] CHOU, Hui-Tzu Grace - EDGE, Nicholas. "They are happier and having better lives than I am": the impact of using Facebook on perceptions of others' lives. Cyberpsychology, Behavior, and Social Networking.  [online]  2012, 15, 2. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1089/cyber.2011.0324>.

[16] IZRAEL, P. - HOLDOŠ, J. - ĎURKA, R. Používateľské návyky adolescentov v prostredí sociálnych sietí a závislosť od facebooku.. In Zborník Príspevkov Sociálne procesy a osobnosť 2016. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie, CSPV SAV, 2016. S. 203-209. ISBN 978-80-88910-55-8. 

[17] KELLY, Y. - ZILANAWALA, A. - BOOKER, C. - SACKER, A. Social media use and adolescent mental health: findings from the UK millennial cohort study. EClinical Medicine.  [online] 2018, 6. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1016/j.eclinm.2018.12.005>.

[18] KRASNOVA, H. - WENNINGER, H. - WIDJAJA, T. - BUXMANN, P. Envy on Facebook: A Hidden Threat to Users’ Life Satisfaction?.  International Conference on Wirtschaftsinformatik (WI).  [online] Leipzig, Nemecko, 2013. Dostupné na www: <https://www.researchgate.net/publication/256712913_Envy_on_Facebook_A_Hidden_Threat_to_Users'_Life_Satisfaction>.

[19] McCABE, M. - BUTLER, K. - WATT, C. Media influences on attitudes and perceptions toward the body among adult men and women. Journal of Applied Behavioural Research.  [online] 2007, 12, 2. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1111/j.1751-9861.2007.00016.x>.

[20] MEŠŤÁNKOVÁ, Mária. Internet = nepriateľ? Iba ak mu to sami dovolíme. In Dotyk zla : mediálna výchova a výchova médií - Megatrendy a médiá 2013.  [online] Trnava : FMK UCM, 2013. Dostupné na www: <https://fmk.sk/download/Sekcia-MediaCC81lna-vychova_Dotyk_zla.pdf>.

[21] MISTRÍK, Erich  - SEJČOVÁ, Ľuboslava. Dobrý život a kult tela.  [online] Bratislava: Album, 2008.  s. ISBN 978-80-968667-8-6. Dostupné na www: <http://erichmistrik.sk/knihy/telo.pdf>.

[22] MULGREW, K.E. - VOLCEVSKI-KOSTAS, D. Short term exposure to attractive and muscular singers in music video clips negatively affects men’s body image and mood. Body image.  [online] 2012, 9, 4. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1016/j.bodyim.2012.05.001>.

[23] NIKLOVÁ, Miriam. Prevencia online rizikového správania zo strany sociálneho pedagóga a pedagogických zamestnancov v krajinách V4. Edukácia.  [online] 2019, 3, 1. Dostupné na www: <https://www.upjs.sk/public/media/20805/Niklova.pdf>.

[24] ROYAL SOCIETY FOR PUBLIC HEALTH  Status of Mind: Social Media and Young People’s Mental Health and Wellbeing.  [online] 2017. Dostupné na www: <https://www.rsph.org.uk/static/uploaded/d125b27c-0b62-41c5-a2c0155a8887cd01.pdf>.

[25] SABATINY, Fabio - SERRACINO, Francesco. Online social networks and trust. EERI Research Paper Series.  [online] 2015, 4. Dostupné na www: <https://www.econstor.eu/bitstream/10419/142678/1/EERI_RP_2015_04.pdf>.

[26] STEINSBEKK, S. - WICHSTRØM, L. - STENSENG, F. - NESI, J. - HYGEN, B.W. - SKALICKÁ, V. The impact of social media use on appearance self-esteem from childhood to adolescence – A 3-wave community study. Computers in Human Behavior.  [online] 2021, 114. Dostupné na www: <https://psycnet.apa.org/doi/10.1016/j.chb.2020.106528>.

[27] STEERS, M.L.N. - WICKHAM,R.E. - ACITELLI, L.K. Seeing Everyone Else’s Highlight Reels: How Facebook Usage Is Linked to Depressive Symptoms. Journal of Social and Clinical Psychology.  [online] 2014, 33. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1521/jscp.2014.33.8.701>.

[28] THOMPSON J.K. - HEINBERG, L.J. - ALTABE, M.N. - TANTLEFF-DUNN, S. Exacting Beauty: Theory, Assessment, and Treatment of Body Image Disturbance. ISBN 978-1-55798-987-1. 

[29] VÁGNEROVÁ, Marie. Vývojová psychologie. Dětství a dospívání. Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2012. ISBN 9788024621531. 

[30] ZHAO, S. - GRASMUCK, S. - MARTIN, J. Identity Construction on Facebook: Digital Empowerment in Anchored Relationships. Computers in Human Behavior.  [online] 2008, 5, 24. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1016/j.chb.2008.02.012>.

Kontaktní informace / Contact informations

Mgr. Karina Zošáková, PhD.

Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Ružová 13

974 11  Banská Bystrica

Slovenská republika

karina.zosakova@umb.sk

Zpět na obsah / Back to content