PaidagwgÒ$
časopis pro pedagogiku v souvislostech * journal of education in contexts
Ročník: 2022Volume: 2022
Číslo: 1-2Issue: 1-2
Vyšlo: 30. listopadu 2023Published: Nov 30th, 2023
Niklová , Miriam . Virtuálne ohrozenia generácie Z – vybrané problémy. Paidagogos, [Aktualizované: 2023-11-30], [Citované: 2024-06-13], 2022, 1-2, #11. S. . Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2022/1-2/article.php?id=11>

#11

Zpět na obsah / Back to content

Virtuálne ohrozenia generácie Z – vybrané problémy

Generation z virtual threats - selected issues

Miriam  Niklová

Abstrakt: Autorka v predkladanej vedeckej štúdií prezentuje vybrané výsledky empirického výskumu, ktorého cieľom bolo zistiť a analyzovať vybrané virtuálne ohrozenia generácie Z v kontexte výskytu kyberšikanovania, z aspektu závislostného správania na internete, ako aj z aspektu výskytu nomofóbie. Výskum bol realizovaný v rokoch 2021 a 2022 prostredníctvom dotazníka pozostávajúceho z nasledovných škál: Internet Addiction Test (IAT) (1996), kyberšikanovanie (2007), nomofóbia (2015). Výskumný súbor tvorilo 383 respondentov – vysokoškolských študentov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, AM veku respondentov bol 30,93. Z výsledkov výskumu vyplýva, že so stúpajúcim vekom respondentov klesá výskyt závislostného správania na internete, rovnako aj výskyt kyberšikanovania. Vo výskumnom súbore sme identifikovali 57 kyberagresorov. Štatistický významný rozdiel sme zaznamenali u kyberagresorov z hľadiska pohlavia (p 0,001) v prospechov mužov. Vo výskumnom súbore sme identifikovali 155 bežných užívateľov internetu, 184 excesívnych užívateľov internetu a 44 respondentov, čo činí 48,2% vykazuje závislostné správanie na internete. Vo vzťahu pohlavia skúmaných respondentov a výskytom závislostného správania sme nezaznamenali štatisticky významný rozdiel. Z hľadiska veku a výskytu nomofóbie sme zaznamenali štatisticky významný rozdiel na hladine p 0,027 vo vekovej skupine 20 a 21 ročných respondentoch, pričom s vyšším vekom klesá výskyt nomofóbie.

Kľúčové slová: Virtuálne ohrozenia, generácia Z, škola, prevencia, sociálny pedagóg.

Abstract: In the present scientific study the author presents selected results of empirical research aimed at identifying and analyzing selected virtual threats of Generation Z in the context of the occurrence of cyberbullying, from the aspect of addictive behavior on the Internet as well as from the aspect of the occurrence of nomophobia. The research was conducted in 2021 and 2022 through a questionnaire consisting of the following scales: the Internet Addiction Test (IAT) (1996), cyberbullying (2007) and nomophobia (2015). The research set consisted of 383 respondents - university students of Matej Bel University in Banská Bystrica, AM age of respondents was 30.93. The results of the research show that as the age of the respondents increases, the incidence of addictive behavior on the Internet decreases as well as the incidence of cyberbullying. We identified 57 cyber bullies in the research set. We observed a statistically significant difference for cyberaggressors in terms of gender (p 0.001) in favour of males. In the research set we identified 155 habitual internet users, 184 excessive internet users and 44 respondents, which is 48.2% exhibit addictive behaviour on the internet. We did not observe a statistically significant difference in the relationship between the gender of the studied respondents and the occurrence of addictive behavior. In terms of age and the occurrence of nomophobia, we observed a statistically significant difference at the p level of 0.027 in the age group of 20 and 21 year old respondents, with the occurrence of nomophobia decreasing with increasing age.

Keywords: Virtual threats, generation Z, school, prevention, social educator.




Úvod

Generácia Z je prvou generáciou, ktorá využíva informačno-komunikačné technológie od ranného detstva. Autori Spitzer (2014), Niklová a Šimšíková (2022) a i. označujú túto generáciu aj ako tzv. “Google generáciu” „Facebook Generation“, „App Generation,“ „iGens“, „@generation“, „Selfie Generation“, „Rainbow Generation“, „Post-Millennials,“ „Internet Generation“, „Homeland“ „Google-boti”. Podľa Holdoša (2013) je generácia Z permanentne spätá s internetom a digitálnymi technológiami. Pre generáciu Z je príznačná potreba byť neustále informovanou, typický je pre nich multitasking, nesústredenosť, vyžadujú okamžité riešenia. Charakteristickým znakom generácie Z je neustála spätná väzba, flexibilita v práci a častá fluktuácia zamestnania. Podľa European Commission predstavovala generácia Z v roku 2018 37,81% celkového počtu obyvateľstva Slovenska (2021).

Generácia Z sa ako prvá generácia narodila do sveta, kde všetko reálne (hmotné) má svoj virtuálny ekvivalent. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií, ktoré vidia tieto dva svety oddelene a často s prechodom medzi nimi bojujú, Generácia Z vníma reálny a virtuálny svet ako celok. Podľa Yaquba (2022), približne 94% generácie Z dnes používa sociálne médiá, pričom 50% generácie Z používa sociálne médiá denne. Príslušníci generácie Z strávia v priemere online viac ako 10,6 hodiny. Príslušníci Generácie Z boli od raného detstva s technologickými novinkami konfrontovaní, preto ich možno považovať za technologicky najgramotnejšiu generáciu. Pri porovnaní s Generáciou Y je potrebné povedať, že táto generácia sa musela s technologickými vymoženosťami naučiť zaobchádzať, správne ich používať a zvyknúť si na rýchly technologický vývoj. Generácia Z vníma technologický vývoj ako niečo, čo tu vždy bolo a nevie si svet bez technologických vymožeností predstaviť, používa ich intuitívne a automaticky.

Generácia Z disponuje viacerými zručnosti a dokáže:

V súčasnosti čoraz viac autorov venuje pozornosť problematike online rizikového správania. Dlhodobo jej venujú pozornosť najmä Gregussová, Kováčiková (2008), Emmerová (2015), Dulovics, Galková, Zošáková (2021), Niklová (2019, 2022), Gregusová, Drobný (2013), Holdoš (2020), Hollá (2016, 2021), Madro a Huráneková (2022), Huang, Zhang, Yang (2020), Morelli, Chirumbolo, Bianchi et al. (2020), Kopecký (2020), Hernández et al. (2021) a i. Medzi najčastejšie formy online rizikového správania autori zaraďujú najmä kyberšikanovanie, kybergrooming, sexting, phishing, online gambling, online výzvy (challenges), závislostné správanie, sexuálne zneužívanie a i.

Obzvlášť rizikovým fenoménom u mladých ľudí je rizikové sexuálne správanie v kyberpriestore, na čo upozorňujú vo svojom výskume Knytl a Křivánková (2022). Vo výskumných zisteniach zameraných na odosielanie vlastného erotického materiálu, zdieľanie erotického materiálu a kybersex autori nezaznamenali rastúcu tendenciu u respondentov, ale skôr porovnateľné výsledky u žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl. Naopak u žiakov stredných škôl zaznamenali autori nárast v nadväzovaní intímnych vzťahov či striedaní sexuálnych partnerov.

Davidsonová (2022) zistila, že online rizikové správanie sa medzi generáciou mladých ľudí takmer normalizuje. Autorka ďalej uvádza, že výsledky výskumu poukazujú na vyššiu účasť mužov na rizikovom alebo kriminálnom správaní, pričom takmer tri štvrtiny mužov pripúšťajú nejakú formu počítačovej kriminality alebo podstupovania online rizika v porovnaní so 65 % počtom žien. Podľa empirických zistení vyplýva, že polovica 16- až 19-ročných trávila štyri až sedem hodín denne online, pričom takmer štyria z 10 strávili online viac ako osem hodín denne, prostredníctvom mobilných telefónov. Zistilo sa, že medzi najčastejšie využívané platformy patria: YouTube, Instagram, WhatsApp, TikTok a Snapchat. Do výskumu sa zapojilo celkovo deväť krajín: Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Nemecko, Holandsko, Švédsko, Nórsko a Rumunsko (N 8000). Krajinou s najvyšším podielom výskytu online rizikového správania patrilo Španielsko so 75 %, nasledované Rumunskom, Holandskom a Nemeckom s približne 72 %. Spojené kráľovstvo bolo na úrovni 58 %.

Metodológia

Cieľ výskumu

V rokoch 2021 a 2022 sme realizovali empirický výskum. Cieľom výskumu bolo zistiť a analyzovať dopady používania digitálnych technológií na študentov skúmaných škôl. Cieľ výskumu sme bližšie štrukturovali do špecifických cieľov:

  1. Zistiť a analyzovať mieru výskytu kyberšikanovanie u skúmaných respondentov.
  2. Zistiť a analyzovať výskyt závislostného správania na internete u skúmaných res-pondentov.
  3. Zistiť a analyzovať výskyt nomofóbie u skúmaných respondentov.

Na základe vyššie uvedených teoretických i empirických východísk, sme stanovili nasledov-ný výskumný problém: Aké sú riziká nadmerného používania digitálnych technológií u skúmaných respondentov?

Výskumný problém sme následne špecifikovali v nasledujúcich výskumných otázkach:

Metódy zberu dát a analýzy dát

Dizajn výskumu bol kvantitatívny, multimetodický. Na metódu zberu dát sme použili dotaz-ník pozostávajúci z nasledovných škál: Internet Addiction Test (IAT) Test meria prostred-níctvom 20 položiek osobnostné charakteristiky a správanie asociované s kompulzívnym používaním internetu a závislosťou. Celkovo meria miernu, strednú alebo silnú závislosť na internete. Respondent odpovedá na výroky na Likertovej päť bodovej škále, pričom 0 = vô-bec a 5 = vždy a odráža to, do akej miery dané výroky vypovedajú o konkrétnom správaní respondenta. Škála bola vytvorená na základe DSM-IV kritérií pre patologické hráčstvo a na základe modifikácie predchádzajúceho dotazníka podľa Youngovej (1996).

Kyberšikanovanie - škály vlastnej konštrukcie boli zamerané na identifikovanie agresorov a obetí vybraných foriem kyberšikanovania. Pri ich konštrukcii sme vychádzali z foriem ky-beršikanovania identifikovaných autorkou Willard (2007). Respondenti mohli označiť kon-takt s kyberšikanovaním z pozície obete alebo agresora, vymedziť na 5 stupňovej frekvenč-nej škále: 1 = nikdy; 2 = 1-krát; 3 = 2 až 3 krát; 4 = 3 až 4 krát; 5 = 5 a viackrát. Za agreso-rov a obete sme považovali študentov, u ktorých priemerné skóre bolo rovné alebo vyššie ako 1,3.

Škála nomofóbia - NMP-Q má 20 položiek, každá je hodnotená na 7-bodovej Likertovej šká-le. Celkové skóre na NMP-Q je 20 pri najnižšom (20 * 1) alebo 140 (7 * 20) pri najvyššom. 20 absencia of nomofóbie, 21-59, 21-59 mierna úroveň nomofóbie, 60-99 stredná úroveň nomofóbie, 100-140, ťažká nomofóbia Yildirim, Correia (2015).

Pri komparačnej analýze sme použili štatistické testy: Mann-Whitneyho U-test a Chí kvad-rát test dobrej zhody. Pri korelačnej analýze sme použili Spearmanov korelačný koeficient. Na štatistické spracovanie dát sme použili program SPSS Statistics.

Charakteristika výskumného súboru

Tabuľka 1: Rozdelenie respondentov podľa veku a pohlavia
Tabuľka 2: Deskriptívne ukazovatele premennej vek
Graf 1: Pohlavie respondentov

Výskumu sa zúčastnilo 383 respondentov – vysokoškolských študentov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (študijné odbory: učiteľstvo a pedagogické vedy, sociálna pedagogika, sociálna práca, ekonómia), pričom 262 (68,4%) respondentov bolo ženského pohlavia a 121 (31,3%) respondentov mužského pohlavia. Respondenti boli vo veku od 18 do 29 rokov, pričom najpočetnejšie zastúpenie bolo vo veku 20 rokov (156 respondentov), vo veku 21 rokov (83 respondentov) a vo veku 22 rokov (46 respondentov).

Výsledky

Tabuľka 3: Vek ako prediktor kyberšikanovania

Z výsledkov výskumu vyplýva, že kyberšikanovanie sa vyskytuje v nižšom veku a s pribúdajúcim vekom respondentov má klesajúcu tendenciu. Štatisticky významný rozdiel sme zaznamenali u kyberagresorov vo veku 19 rokov, ako aj 20 a 21.

Tabuľka 4: Rozdiel medzi mužmi a ženami z pozície kyberagresora

Štatistický významný rozdiel sme zaznamenali u kyberagresorov z hľadiska pohlavia (p 0,001) v prospech mužov. Štatisticky významný rozdiel sa preukázal pri piatich formách kyberšikanovania, a to „zverejnenie ponižujúcej fotky na sociálnej sieti neznámym“ (p=0,022), „vytvorenie skupiny na sociálnej sieti s cieľom zosmiešniť jedinca“ (p=0,011), „vulgárne nadávky v čete od neznámeho“ (p=0,017), „prehováranie k intímnemu stretnutiu s neznámou osobou“ (p=0,048), „vytvorenie falošného profilu pod identitou študenta za účelom jeho zosmiešnenia“ (p=0,012) v prospech mužov. Študenti boli častejšími obeťami skúmaných foriem kyberšikovania s výnimkou „prehovárania k osobnému stretnutiu“, pri tejto alternatíve štatisticky vyššie skórovali študentky vysokých škôl.

V zahraničných výskumoch, ktoré boli zamerané len na oblasť viktimizácie, sú prezentované vyššie hodnoty, čo sa týka výskytu kyberobetí. Erişti a Akbulut (2019) realizovali výskum u 567 stredoškolákov a 211 vysokoškolákov. Z výsledkov ich výskumu vyplýva, že 56,9% stredoškolských a 30% vysokoškolských študentov bolo obeťou kyberšikanovania počas posledných šiestich mesiacov. Ortega, Elipe a Monks (2012) skúmali 1671 španielskych dospievajúcich vo veku 12 až 17 rokov. Vo výskume identifikovali 43 (11,3%) agresorov a 98 (25,4%) obetí kyberšikanovania.

Signifikantný rozdiel medzi agresormi kyberšikanovania z hľadiska pohlavia sa potvrdil len pri forme kyberšikanovania „vulgárne nadávky v rámci četu“ (p ≤ 0,001). Týchto útokov sa dopúšťali výrazne častejšie muži (AM=3,8) ako ženy (AM=2,5). Opakované verbálne útoky vo virtuálnom priestore sú z dlhodobého hľadiska najčastejšie sa vyskytujúce formy kyberšikanovania. Môžeme ich zastrešiť pojmom flaming alebo pri dlhotrvajúcich útokoch harasshment.

Tabuľka 5: Rozdiel vo výskyte kyberagresorov vo vzťahu k závislostnému správaniu na internete

V tabuľke 5 prezentujeme výsledky empirických zistení medzi kyberagresormi a výskytom závislostného správania na internete u skúmaných respondentov. Mann Whitneyho U-testom sa potvrdil štatisticky významný rozdiel na hladine významnosti p ≤ 0,001 medzi kyberagresormi a závislostným správaním (p=0,000).

Tabuľka 6: Vzťah medzi vekom a závislostným správaním na internete
Tabuľka 7: Rodové rozdiely v kontexte závislostného správania na internete
Tabuľka 8: Prevalencia excesívneho používania internetu a závislosti od internetu

Medzi vekom skúmaných respondentov a výskytom závislostného správania existuje slabá negatívna závislosť (r=-0,148) na hladine významnosti p≤0,001 (0,004). Z uvedeného vyplýva, že čím je vyšší vek respondentov, tým menej sa vyskytuje závislostné správanie na internete. Z výsledkov výskumu prezentovaných v tabuľke č. 8 vyplýva, že vo výskumnom súbore sme identifikovali 155 bežných užívateľov internetu, 184 excesívnych užívateľov internetu a 44 respondentov, čo činí 48,2%, ktorí vykazujú prejavy závislostneho správania na internete. Z aspektu pohlavia skúmaných respondentov a výskytom závislostného správania sme nezaznamenali štatisticky významný rozdiel.

Tabuľka 9: Výskyt momofóbie u skúmaných študentov

Z výsledkov výskumu uvedených v tabuľke č. 9 vyplýva, že strednou úrovňou nomofóbie trpí 150 respondentov a ťažkou formou nomofóbie až 45 respondentov. Z hľadiska veku a výskytu nomofóbie sme zaznamenali štatisticky významný rozdiel na hladine p 0,027 vo vekovej skupine 20 a 21 ročných respondentoch. Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že s vyšším vekom respondentov, klesá výskyt nomofóbie.

Podľa Benschopa sa väčšina nomofobikov vyskytuje vo veku 18-24 (77%). K rozvoju tejto novodobej fóbie prispieva aj nuda, samota alebo neistota. Pre 80 % ľudí je úplná samozrejmosť mať mobil zapnutý prakticky neustále.

Podľa výsledkov výskum z Veľkej Británii na vzorke 2 163 respondentov sa zistilo, že až 58% mužov a 47% žien trpí uvedenou fóbiou. Podľa výsledkov výskumu z Ameriky vyplýva, že :

Záver

Rozvoj digitálnych technológií prináša so sebou aj nové riziká a ohrozenia detí, mládeže, ale aj dospelých. Z výsledkov empirického výskumu prezentovaného v štúdií vyplýva, že kyberšikanovanie je fenoménom, ktorý sa vyskytuje aj u študentov vysokých škôl. Vo výskumnom súbore sme identifikovali 57 kybergresorov. Štatistický významný rozdiel sme zaznamenali u kyberagresorov z hľadiska pohlavia (p 0,001) v prospechov mužov. Medzi formy kyberšikanovania, ktoré sme vo výskumnom súbore identifikovali patria:„zverejnenie ponižujúcej fotky na sociálnej sieti neznámym“ (p=0,022), „vytvorenie skupiny na sociálnej sieti s cieľom zosmiešniť jedinca“ (p=0,011), „vulgárne nadávky v čete od neznámeho“ (p=0,017), „prehováranie k intímnemu stretnutiu neznámou osobou“ (p=0,048), „vytvorenie falošného profilu pod identitou študenta za účelom jeho zosmiešnenia“ (p=0,012). Čo sa týka závislostného správania, vo výskumnom súbore sme identifikovali 155 bežných užívateľov internetu, 184 excesívnych užívateľov internetu a 44 respondentov, čo činí 48,2% vykazuje závislostné správanie na internete. Z aspektu vplyvu pohlavia skúmaných respondentov a výskytom závislostného správania sme nezaznamenali štatisticky významný rozdiel. Čo sa týka veku skúmaných respondentov, s vyšším vekom klesá jeho výskyt. Výskyt nomofóbie sme skúmali prostredníctvom škály od autorov Yildirim, C. & Correia, A. (2015), kde sme zistili, že miernou formou nomofóbie trpí 183 respondentov, strednou úrovňou nomofóbie trpí 150 respondentov a ťažkou formou nomofóbie až 45 respondentov. Z hľadiska veku a výskytu nomofóbie sme zaznamenali štatisticky významný rozdiel, pričom s vyšším vekom klesá výskyt nomofóbie.

Vzhľadom na expanziu nových rizík v online priestore je nevyhnutné venovať mimoriadnu pozornosť prevencii online rizikového správania. Podľa procesných štandardov, ktoré boli vypracované v rámci národného projektu „Štandardizáciou systému poradenstva a prevencie k inklúzii a úspešnosti na trhu práce“ pod gesciou VUDPaPu je štandard na oblasť prevencie štruktúrovaný na oblasti: preventívno-výchovná činnosť a preventívne programy. Do oblasti preventívno-výchovnej činnosti patrí realizovanie odborných preventívno-edukačných aktivít zameraných na prevenciu rizikového správania, edukačných či výchovných problémov, ktoré podporujú začlenenie žiakov do triednych kolektívov, prispievajú k vytváraniu pozitívnej triednej, ale aj celkovej školskej klímy, rozvíjajú sociálne kompetencie žiaka s cieľom úspešného zvládania záťažových situácií. Môžu mať formu prednášky, besedy, zážitkovej aktivity a realizovať ju na úrovni univerzálnej, selektívnej alebo indikovanej prevencie. Časová realizácia je krátkodobejšia zahŕňa 1, resp. 3 stretnutia. Uvedené aktivity sú realizované systematicky v súlade s plánom iných preventívnych aktivít. Druhou oblasťou sú preventívne programy a projekty (Tichý, Kríž, Božík, Vojtová, 2023). Medzi formy prevencie online rizikového správania K. Zošáková (2022) zaraďuje príležitostné preventívne aktivity a preventívne programy, ako aj rôzne internetové stránky, ktoré ponúkajú rôzne formy poradenstva či metodické materiály určené pre učiteľov, ale aj rodičov.

V intenciách Novely zákona 415/2021 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní nastali viaceré legislatívne zmeny. V systéme poradenstva a prevencie sa vykonáva odborná činnosť, ktorou je poradenská činnosť, psychologická činnosť, pedagogická činnosť, špeciálno-pedagogická činnosť, logopedická činnosť, liečebno-pedagogická činnosť a sociálno-pedagogická činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie. Zariadeniami poradenstva a prevencie sú od 1.1.2023: centrum poradenstva a prevencie a špecializované centrum poradenstva a prevencie. Podľa § 130 Zákon 415/2021 Z. z. sa odborná činnosť uskutočňuje v súlade s výkonovými a obsahovými štandardmi výchovného poradenstva prostredníctvom podporných úrovní do 5 stupňov poskytovania odbornej pomoci. Centrum poradenstva a prevencie sa môže zriadiť, ak zamestnáva najmenej piatich odborných zamestnancov na ustanovený týždenný pracovný čas, z ktorých najmenej jeden je zaradený do kariérového stupňa samostatný odborný zamestnanec. Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec školy a školský podporný tím.

V prevencii online rizikového správania má nezastupiteľnú úlohu sociálny pedagóg. K odborným zamestnancom sa podľa Zákona č. 414/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch zaraďuje sociálny pedagóg, ktorý prioritne realizuje prevenciu a zameriava sa na predchádzanie a odstraňovanie rizikového správania detí a žiakov.

Sociálny pedagóg ako odborný zamestnanec podľa § 27 zákona č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch:

Sociálny pedagóg patrí medzi pomáhajúce profesie, ktorých cieľom je poskytovanie prevencie poradenstva a intervencie najmä žiakom s rizikovým správaním, ohrozených sociálno-patologickými javmi a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Taktiež poskytuje konzultácie a poradenstvo učiteľom a rodičov v prevencii sociálno-patologických javov. Profesia sociálneho pedagóga v školách a v školských zariadeniach je veľmi potrebná, pretože naďalej narastá výskyt rizikového a online rizikového správania u detí a mládeže. Pri predchádzaní, ale najmä riešení rizikového správania v školách, je nevyhnutné, aby sociálni pedagógovia spolupracovali s triednymi učiteľmi, učiteľmi, odbornými zamestnancami, ale najmä s rodičmi žiakov. Pandémia Covid 19 priniesla nové výzvy pre pôsobenie odborných zamestnancov, akým je aj sociálny pedagóg. Počas pandémie bola prevencia rizikového správania v školách zastúpená len minimálne. Akcent sa kládol na edukáciu žiakov so zreteľom na ich vzdelávanie. Sociálna izolácia počas pandémie, hospodárska a sociálna kríza v súčasnosti, vojnový konflikt na Ukrajine, vyústili v expanziu závažných prejavov v správaní detí, mládeže, ale aj dospelých. Taktiež je zaznamenaný nárast negatívnych dôsledkov na ich psychickú i sociálnu oblasť. V tomto smere je preto nevyhnutné, aby v školách pôsobil školský podporný tím s cieľom predchádzať, ale aj riešiť vzniknuté problémy a poskytovať včasnú, adekvátnu pomoc a krízovú intervenciu z aspektu erudovaných odborníkov, akým je aj sociálny pedagóg.

Príspevok je priebežným výstupom projektu VEGA č. 1/0396/20 Vplyv elektronických médií na správanie a rozvíjanie prierezových spôsobilostí generácie Z.

Literatúra

[1] DAVIDSON, J. Risky online behaviour ‘almost normalised’ among young people, says study.  [online] 2022. Dostupné na www: <https://www.theguardian.com/technology/2022/dec/05/risky-online-behaviour-almost-normalised-among-young-people-says-study>.

[2] DULOVICS, M. - GALKOVÁ, L. - ZOŠÁKOVÁ, K. Vybrané virtuálne ohrozenia stredoškolskej mládeže vo voľnom čase. Banská Bystrica: Belianum, 2021. 

[3] EMMEROVÁ, I. - NIKLOVÁ, M. - DULOVICS, M. Základy mediálnej výchovy pre sociálnych pedagógov a pedagógov. Banská Bystrica : Belianum, 2015. 

[4] ERIŞTI, B. - AKBULUT, Y. Reactions to cyberbullying among high school and university students. The Social Science Journal. 2019, 56, 1. S. 10-20. 

[5] GREGUSSOVÁ, M. - KOVÁČIKOVÁ, D. Sú naše deti vo virtuálnom prostredí v bezpečí?. Prevencia. 2008, 6, 4. 22 s. 

[6] HOLDOŠ, J. Závislosť vysokoškolákov od internetu. Psychológia a patopsychológia dieťaťa. , 2013. S. 162-174. 

[7] HERNÁNDEZ, P. M. et al. The risk of sexual-erotic online behavior in adolescents – Which personality factors predict sexting and grooming victimization?. Computers in Human Behavior.  [online] 2021, 114, 9. ISSN 106569. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1016/j.chb.2020.106569>.

[8] HOLDOŠ,J. - DRUSO, L. Vplyv digitálneho detoxu na excesívne používanie internetu, sociálnych médií a spánkové návyky. Behaviorálne závislosti v kontexte sociálneho fungovania. Banská Bystrica: Belianum, 2020. 

[9] HOLLÁ, K Sexting a kyberšikana. Bratislava : Iris, 2016. 

[10] HOLLÁ, K. Šikanovanie a kyberšikanovanie a ich dopad na vzdelavanie. Didaktika. Odborný časopis pre výchovu a vzdelávanie. BA: Wolters Kluwer, 2021, 3. 

[11] HUANG, C. L. - ZHANG, S. - YANG, S. C. How students react to different cyberbullying events: Past experience, judgment, perceived seriousness, helping behavior and the effect of online disinhibition. Computers in Human Behavior.  [online] 2020, 110. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1016/j.chb.2020.106338>.

[12] KOHÚTOVÁ, K. Analysis of attitudes of teachers in Slovakia towards professional deve-lopment. Revue Internationale des Sciences humaines et naturelles. 2020, 2. S. 143-154. 

[13] KOPECKÝ, K., et al. Dangerous Challenges on the Internet. Pediatr. pro Praxi 21.  [online] 2020. 85–89 s. Dostupné na www: <https://doi.org/10.36290/ped.2020.016>.

[14] KNYTL, M. - KŘIVÁNKOVÁ, L. Zkušenosti vysokoškoláků s vybranými formami rizikového sexuálního chování v kyberprostoru. SOCIALIA 2022. Banská Bystrica : Belianum, 2022. S. 130-140. 

[15] MADRO, M.  - JURÁNEKOVÁ, Z. Bez nástrah online. IPčko, 2022. 

[16] MORELLI, M., et al. The Role of HEXACO Personality Traits in Different Kinds of Sexting: A Cross-Cultural Study in 10 Countries. Computers in Human Behavior.  [online] 2020. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1016/j.chb.2020.106502>.

[17] NIKLOVÁ, M. Prevencia online rizikového správania zo strany sociálneho pedagóga a pe-dagogických zamestnancov. Edukácia. 2019, 3. 

[18] NIKLOVÁ, M. - DULOVICS, M. - STEHLÍKOVÁ, J. Generation Z in the virtual environ-ment - competencies and risks. Poland : Poldruk, 2022. 199 s. 

[19] NIKLOVÁ, M. - ŠIMŠÍKOVÁ, A. Elektronické médiá a sociálno-emocionálny well-being - vybrané výskumné zistenia. SOCIALIA 2022. Banská Bystrica : Belianum, 2022. S. 240-250. 

[20] ORTEGA, R. - ELIPE, P. - MONKS, C. The emotional responses of victims of cyberbully-ing: Worry and indifference. British Journal of Educational Psychology. 2012, 2, 9. 

[21] SPITZER, M. Digitální demence. Jak připravujeme sami sebe a naše deti o rozum. Brno: Host, 2014. 

[22] TICHÝ, Ľ.  - KŘÍŽ, T.  - BOŽÍK, M.  -  VOJTOVÁ, Z. Prevencia rizikového správania.  [online], [Citované 15.02.2023] Bratislava: VUDPaP, 2023. 353 s. Dostupné na www: <https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2023/02/Obsahove-standardy-odbornych-cinnosti.pdf.>.

[23] Populácia: demografická situácia, jazyky a náboženstvá.  [online] European Commission : National Policies Platform/ Eurydice, 2021. Dostupné na www: <https://eacea.ec.europa.eu/national-policies/eurydice/content/population-demographic-situation-languages-and-religions-72_sk>.

[24] Zákon č. 138/2019 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch

[25] Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní

[26] ZOŠÁKOVÁ, K Prevencia virtuálnych ohrození v prostredí slovenských škôl. SOCIALIA 2022. Banská Bystrica : Belianum, 2022. S. 297-305. 

[27] YILDIRIM, C. - CORREIA, A. Exploring the dimensions of nomophobia: Development and validation of a self-reported questionnaire. Computers in Human Behavior.  [online] 2015, 49. S. 130-137. Dostupné na www: <https://doi.org/10.1016/j.chb.2015.02.059 Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0747563215001806>.

[28] YAQUB, M. Gen Z Social Media Usage 2022: The State of Gen Z and Social Media. [New Data] Renolon.  [online] Dostupné na www: <https://www.renolon.com/gen-z-and-social-media/>.

Kontaktní informace / Contact informations

prof. PhDr.  Miriam  Niklová , PhD.

Katedra pedagogiky a andragogiky, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela

Ružová č. 13

974 11  Banská Bystrica

Slovenská republika

miriam.niklova@umb.sk

Zpět na obsah / Back to content