#6

Zpět na obsah / Back to content

Pedagogika M. Montessoriovej v informálnom vzdelávaní učiteľov V Českej republike a na Slovensku

Montessori Pedagogy in Informal Educating Process Teachers in the Czech and Slovak Republic

Matej Slováček - Monika Miňová

Abstrakt: Teoretická časť práce si kladie za úlohu podrobne, netradične a inovatívne spracovať pedagogiku M. Montessoriovej, ktorá je stále atraktívnym pedagogickým smerom ako v Českej republike, tak na Slovensku. Aj keď má vo svete storočné korene, v Českej republike a na Slovensku ide o alternatívu pomerne novú, nakoľko jednotný školský systém zavedený v týchto krajinách v roku 1948 a trvajúci takmer do konca 20. storočia, neumožnil využívať vedľa hlavného prúdu iné alternatívy. Empirická časť obsahuje pedagogický výskum kvantitatívneho dizajnu, realizovaný v Českej republike a na Slovensku s cieľom zistiť a zmapovať súčasný stav, úroveň a možnosti formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania učiteľov aj budúcich učiteľov slovenských a českých materských škôl.

Kľúčové slová: pedagogika M. Montessoriovej, informálne vzdelávanie, príprava učiteľov, učiteľ.

Abstract: Theoretical part of work targets a process of M. Montessori pedagogy in detail, unconventionally and innovatively. It is still an attractive pedagogical way in the Czech republic and in Slovakia as well. Even it has centennial roots in the world, it is quite a new alternative in the Czech republic and in Slovakia, because a uniform school system implemented in these countries in 1948 and lasting almost to the end of the twentieth century, did not allow to use other alternatives apart from the mainstream. Empiric part consists of pedagogical research of quantitative design, implemented in the Czech republic and in Slovakia in order to find out and monitor contemporary status, level and possibility of informal educational process of teachers and also future teachers Slovak and Czech kindergartens.

Keywords: pedagogy Montessori, informal education, preparation of teachers, teacher.

Úvod

Cambridgeský slovník psychológie hovorí o metóde Montessori, ktorú popisuje ako prístup k detstvu a základnému vzdelaniu. Dieťa v nej má aktívnu vôľu učiť sa v jeho individuálnej ceste a vlastnom tempe, ak je mu daná sloboda konať tak, v rámci štruktúrovaného a chráneného prostredia. Individuálna sloboda, zodpovedný výber a praktické limity sú zdôrazňované, staršie deti sú vyzývané ku kooperatívnym projektom (Matsumoto et al., 2009).

Informácie o tejto pedagogike získavajú už študenti pedagogických prípraviek. Konkrétne študijné programy pripravujúce budúcich učiteľov materských škôl obsahujú predmety, ktorých súčasťou sú aj reformné a alternatívne pedagogické koncepcie. Inými možnosťami sú však aj neformálne a informálne vzdelávanie, ktoré neposkytujú vzdelanie v zmysle kvalifikačných predpokladov daných legislatívou, ale učia záujemcov, frekventantov o teórii, metodike a praxi pedagogiky M. Montessoriovej.

V predloženom príspevku budeme venovať pozornosť práve možnostiam informálneho vzdelávania a zdrojom, ktoré prinášajú čitateľovi/učiteľovi/záujemcovi informácie prostredníctvom odborných recenzovaných časopisov.

1. Pedagogika M. Montessoriovej

Vznik pedagogiky M. Montessoriovej môžeme datovať do obdobia okolo vzniku prvého Domu detí, kde rozvíjala svoje myšlienky a venovala sa deťom a ich pozorovaniu. Vznik a formovanie pedagogickej koncepcie M. Montessoriovej ona sama datuje do obdobia dávno pred otvorením Domu detí. M. Montessoriová študovala medicínu na Univerzite La Sapienza v Ríme. V roku 1896 promovala ako prvá lekárka v Taliansku. „Experimentálna téza, ktorá jej priniesla lekársky titul, mala názov: Klinický príspevok k štúdiu antagonistických halucinácií“ (Valente, 2017, 21).

Na konci roku 1906 sa v Taliansku začalo s plánmi revitalizácie štvrti Ríma San Lorenzo, ktorú obývalo vyše tridsaťtisíc ľudí v nepriaznivých podmienkach v starých, kedysi rozostavaných domoch. Inžinier Talamo, zástupca Rímskej spoločnosti pre účelové stavebníctvo (Rýdl, 1994) dal M. Montessoriovej ponuku vybudovať v tejto štvrti školy, ktoré by viedla. Zmyslom týchto škôl mala byť podľa Rýdla (1994) snaha pomôcť matkám, ktoré mohli po odovzdaní svojich detí do škôl pracovať, a deti nebehali bezcieľne po uliciach, neboli ohrozované stavebnou technikou a navyše neničili už postavené časti budov. Tento neštandardný typ škôl nazvali Casa dei bambini. Prvý bol otvorený 6. januára 1907 na Via dei Marsi 53 v štvrti San Lorenzo, v Ríme v Taliansku (Slováček, Miňová, 2017a; Poussin, 2017; Montessori, 2001).

Poznanie v medicíne a pedagogike (ale aj dielo Montessoriovej) ovplyvnili okrem iných Edouard Séguin a Jean Itard.

Obdobie života M. Montessoriovej a konštituovania jej pedagogiky bolo štedré na odborníkov v oblasti pedagogiky a psychológie. Spoločenský vývoj a rozvoj vedy priniesol niekoľko objavov a teórií, faktov, z ktorých čerpá pedagogika aj psychológia dodnes.

„Montessori i Piaget majú v oblasti vývinovej psychológie dieťaťa mnoho spoločného:

• že rast a postupný vývin človeka vzniká na základe interakcie organizmu s okolitým prostredím (v zmysle vzájomného pôsobenia),
• že autoregulácia a sebeorganizácia tvorí dôležitú súčasť výchovného procesu,
• že dôsledné a nezaujaté pozorovanie dieťaťa je dôležitým prostriedkom k poznaniu tých aspektov, alebo ich častí a výziev okolitému prostrediu, ktoré sú pre dieťa práve v danom okamihu najdôležitejšími a tým rozhodujúcimi,
• že vlastná aktivita dieťaťa je základom každej účinnej výchovy“ (Rýdl, 2014, 20).

Súčasnosť pedagogiky M. Montessoriovej môžeme ilustrovať výskytom inštitúcií. Podľa Zelinu (2000) mala v tom čase pedagogika M. Montessoriovej zastúpenie v Bratislave, kde sa v jednej materskej škole, v jednom oddelení postupovalo podľa tejto pedagogiky. Druhou inštitúciou bola materská škola v Košiciach. Dnes (2019) je podľa našich analýz, zistení a informácií na Slovensku 11 materských škôl využívajúcich pedagogiku M. Montessoriovej, z toho 7 je registrovaných v sieti škôl a školských zariadení Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Platformu základných škôl zastupujú 2 základné školy, obe v sieti škôl a školských zariadení Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Ďalej sa k tejto pedagogike hlási 5 iných inštitúcií – jaslí, detských a materských centier. Na prelome tisícročí Zelina (2000) publikuje v Českej republike 25 „montessori“ materských škôl. Podľa Rýdla (2007) sa v republike počet zvýšil na 60 tried v materských školách, v ktorých uplatňovali v procese výchovy, vzdelávania a výcviku pedagogiku M. Montessoriovej a 7 základných škôl, ktoré predmetnú koncepciu vyžívali na primárnom stupni základných škôl. Průcha (2009) uvádza 21 materských škôl a 10 základných škôl. V roku (2014) Rýdl publikuje 80 materských škôl, 25 základných škôl (primárny stupeň), 3 základné školy (nižšie sekundárne vzdelávanie), 1 gymnázium a vyše 20 iných inštitúcií (jasle, detské a materské centrá).

V súčasnosti sa v otázke výchovy, vzdelávania a výcviku detí ku slovu hlási fenomén, ktorý má ambíciu aj perspektívu presahu do budúcnosti. Ide o neuropedagogiku a neurodidaktiku. Neurodidaktika a neuropedagogika sa podľa Petláka, Valábika a Zajacovej (2009, 11) zaoberajú „vplyvom neurovedeckých poznatkov na pedagogiku a didaktiku a tým, ako môže byť učenie a vyučovanie týmto poznatkom prispôsobené“. Toto učenie (sa), aby bolo kvalitné, bolo by ideálne, aby prebiehalo v už stručne opísanom mozgovo-kompatibilnom prostredí. V tejto časti textu priblížime zrkadlenie mozgovo-kompatibilného prostredia v pedagogike M. Montessoriovej.

• Dôvera – dôveru a pocit istoty a bezpečia zabezpečuje pedagóg/rodič. Deti sa učia vlastným tempom a v súlade s vlastnými potrebami, túžbami, čo predchádza stresu a vyvoláva kladné pocity. K tomuto samozrejme prispievajú aj rodičia a širšie okolie dieťaťa.
• Sloboda výberu – deti sú v pedagogike M. Montessoriovej slobodné vo výbere aktivity, vo výbere materiálu, v pohybe v priestore i v časovom manažmente.
• Zmysluplný obsah – obsah výchovy, vzdelávania a výcviku je členený do piatich štandardných oblastí: Jazyk, Matematika, Kozmická výchova, Zmyslová výchova a Cvičenia každodenného života. Ich obsah je plnohodnotný a významný pre život v spoločnosti.
• Dostatok času – v „montessori“ škole nezvoní. Organizácia nepodlieha triedno-hodinovému systému. Dieťa je manažérom svojej práce.
• Obohatené prostredie – bohatá ponuka je didaktickým princípom, ktorý hovorí, že prostredie bohatou ponukou nabáda k činnosti. Materiál má byť usporiadaný tak, aby dieťa povzbudzoval v aktivite a podnecoval jeho záujmy a zvedavosť. Cieľ práce je deťom zrozumiteľný a viditeľný.
• Spoluprácu – zabezpečujú aktivity na elipse, práca vo dvojiciach aj spolupráca dieťaťa a dospelého.
• Okamžitá spätná väzba – je zaistená jednou z vlastností materiálu.
• Dokonalé zvládnutie naučeného v praktickom živote a neskôr schopnosť učiť iných. K tejto požiadavke na mozgovo-kompatibilné prostredie sa dieťa dostáva opakovaním a pravidelným využívaním v reálnom živote aj mimo školy.
• Cielený pohyb – ruka je nástrojom ducha. Všetko učené a vyučované v pedagogike Montessori prechádza rukami, pohybom.

Na základe takejto charakteristiky môžeme konštatovať, že pedagogika M. Montessoriovej zabezpečuje mozgovo-kompatibilné prostredie a tým aj mozgovo-kompatibilné učenie (sa). Charakteristickými znakmi a konceptmi pre túto pedagogiku sú didaktické princípy a materiál, trojkroková metóda, pripravené prostredie a javy, ktoré v ňom vznikajú, ako sloboda, normalizácia a polarizácia pozornosti.

2. Vybrané výskumy týkajúce sa pedagogiky M. Montessoriovej

Zo zahraničných výskumov spomeňme realizovaný vo Francúzsku v rokoch 2011 až 2014, realizovaný Dehaenom, neurológom, profesorom kognitívnej psychológie na vysokej škole Collége de France v spolupráci s francúzskym Národným vedeckým ústavom. Testovanie preukázalo, že deti, ktoré absolvovali predškolskú prípravu v experimentálnej skupine dosiahli výsledky prevyšujúce celonárodné normy a priemer (Poussin, 2017).

Rathunde (2003), docent univerzity v Utahu, publikuje výsledky výskumu realizovaného v USA na 150 žiakoch z montessori škôl zo 4 štátov a 400 žiakoch tradičných škôl. Veková kategória výskumnej vzorky bola žiaci 6. a 8. ročníka vzdelávania. Výsledky ukázali u žiakov z montessoriovsky orientovaných škôl podstatne vyššiu kvalitu akademických zručností, ako u ostatných žiakov. Tieto deti preukázali aj vyššiu aktivitu, spoločenskosť, vyššiu frekvenciu pocitu šťastia a vyšší záujem o učenie sa.

V rokoch 2010 až 2013 bol v Českej republike realizovaný projekt, ktorého súčasťou bol výskum, ktorý realizovala Společnost Montessori. Projekt Šance pro vaše díte bol spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom a štátnym rozpočtom Českej republiky v rámci operačného programu Vzdelanie pre konkurencieschopnosť, príležitosti detí a žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Do projektu bol prizvaný psychológ a špeciálny pedagóg so skúsenosťami v poradenskej práci a diagnostike školskej pripravenosti. V spolupráci s nimi bol zostavený neštandardizovaný test školskej pripravenosti. Účelom tohto testu, bolo posúdiť pripravenosť detí pre zahájenie nácviku čítania, písania a matematických operácií. Test trval približne 35 až 40 minút a so súhlasom rodičov detí bol deťom zadávaný individuálne na začiatku cyklu aj po jeho ukončení. Z výpočtov bodových hodnotení testov boli vytypované oblasti, v ktorých došlo k najväčšiemu posunu. Ukázalo sa, že celková bodová úspešnosť v kontrolných skupinách bola nižšia než v Montessori skupinách. Priemerná úspešnosť detí kontrolných skupín na začiatku cyklu bola 67, 3 bodov a na konci 76, 5 bodov, rozdiel je 9, 2 bodov. U Montessori skupín šlo o posun zo 71, 2 bodov na 85, 3 bodov, rozdiel je 14, 1 bodov. Usudzujeme tak, že Montessori skupiny dosiahli väčší posun. Zaujímavé je však pozorovanie posunu v jednotlivých oblastiach testu. Výrazne vyššiu úroveň dosiahli Montessori skupiny v oblasti verbálnej pamäte a reči. Najslabšou oblasťou bola grafomotorika a sluchové vnímanie. Montessori skupiny dosiahli po ukončení cyklu výrazné zlepšenie aj v schopnosti sluchovej analýzy a syntézy.

Dr. Kozelková z Trnavskej univerzity v Trnave publikovala v roku 2013 v práci Poruchy vyšších zrakových funkcií deti s detskou mozgovou obrnou – Montessori terapia, výsledky výskumu s cieľom sledovať, zachytiť a analyzovať zmeny vo vyšších zrakových funkciách detí s detskou mozgovou obrnou v procese Montessori terapie. Výskumnú vzorku tvorilo 13 detí s týmto ochorením. Ako použité výskumné metódy uvádzajú: štúdium zdravotnej a inej dokumentácie, testovanie batériou výkonových testov zameraných na hodnotenie vyšších zrakových funkcií, klinické pozorovanie, analýzu videozáznamov a písomných záznamov z terapie, hodnotiacu škálu úspešnosti práce s Montessori materiálom, kazuistiku a sledovanie zmien v úrovni vyšších zrakových funkcií, ktoré realizovali použitím testov. Z vývinového testu zrakového vnímania (podľa Frostig 1973) použili Test konštantnosti tvaru, Test figúry pozadia, Priestorové vzťahy a Test koordinácie oka – ruky. Z Kaufmanovej hodnotiacej batérie pre deti K.ABC boli použité testy: Tváre a miesta, Tvar geštalt a Priestorová pamäť. Montessori terapia bola realizovaná v počte 30 – 36 hodín, dĺžka terapeutickej jednotky bola 31 – 35 minút. Vo výskume autori zaznamenali vo väčšine vyšších zrakových funk¬cií venterálneho i dorzálneho prúdu zvýšenie ich úrovne. Toto zvýšenie úrovne je indikátorom, ktorý svedčí o adekvátnej aplikácii Montessori terapie pri stimulácii vyšších zrakových funkcií (Kozel¬ková, 2013).

3. Vzdelávanie učiteľov v pedagogike M. Montessoriovej

„Učiteľ v pedagogike M. Montessori musí byť človek, ktorý túto filozofiu pozná, musí mať naštudované jej teoretické práce, ale to nestačí. Učiteľ, ak chce byť „Montessori učiteľom“, musí byť s touto pedagogikou, filozofiou a s myšlienkami Márie Montessori vnútorne stotožnený“ (Slováček, Miňová, 2015a, 147).

V prejave v Barcelone v roku 1933 Montessoriová formulovala dvanásť pokynov, požiadaviek pre učiteľa:

• Učiteľ musí vytvoriť pripravené prostredie a starať sa oň.
• Učiteľ musí sám ovládať používanie didaktického materiálu a vedieť deťom sprostredkovať jeho používanie.
• Učiteľ je aktívny, keď sprostredkúva dieťaťu vzťah s okolím, a pasívny, keď už dieťa vzťah nadviaže.
• Učiteľ musí dieťa nepretržite diagnostikovať, aby vedel pomôcť v okamihu, kedy je o pomoc požiadaný.
• Učiteľ musí pomôcť, keď je o pomoc požiadaný dieťaťom.
• Učiteľ musí vedieť počúvať a pýtať sa.
• Učiteľ musí rešpektovať dieťa, jeho prácu a nerušiť ho.
• Učiteľ musí rešpektovať chyby dieťaťa.
• Učiteľ musí rešpektovať dieťa, ktoré odpočíva a pozoruje pracujúce deti, nenútiť ho do práce.
• Učiteľ sa musí pokúšať dieťa nadchnúť pre prácu s materiálom.
• Učiteľ musí nechať dieťaťu pocit, že sa na jeho pomoc môžu spoľahnúť, nesmie ale svoju pomoc vnucovať.
• Učiteľ musí ponúknuť dieťaťu, ktoré dokončilo svoju prácu a vyčerpalo svoje sily, mlčky svoju dušu (Everhardtová, 2000).

Učiteľ školy v pedagogike M. Montessoriovej by mal prejsť dvojakou prípravou. Teoretická príprava je podľa Montessoriovej (2001) veľmi dôležitá a náročná. Budúci učiteľ musí sám seba formovať, musí sa naučiť byť uvážlivým, trpezlivým, pozorovať, byť prispôsobivým aj vytrvalým. Učiteľ má byť odborne pedagogicky vzdelaný. Takéto podmienky budúci učiteľ nadobúda štúdiom na vysokých (stredných) školách, najlepšie v pedagogických študijných programoch, poprípade učiteľských. Takéto štúdium, takáto príprava obsahuje (mala by obsahovať) pedagogickú, psychologickú, didaktickú aj metodickú prípravu.

Druhou časťou prípravy je príprava v oblasti Montessoriovej pedagogiky. Musí byť schopný vybrať vhodný materiál, predviesť jeho používanie. Musí poznať didaktický materiál aj zásady a teoretickú platformu pedagogiky M. Montessoriovej. Učiteľ dieťa neučí, dieťa sa učí samo. Vedie ho na ceste životom, usmerňuje jeho psychickú aj fyzickú aktivitu. Učiteľ v pedagogike M. Montessoriovej musí disponovať všetkými vyššie spomenutými, tradične uznávanými a všeobecne platnými kompetenciami. Avšak špecifickosť a inakosť výchovy, vzdelávania a výcviku v intenciách pedagogiky M. Montessoriovej nás núti zamýšľať sa a navrhovať, formulovať ďalšiu, novú a špecifickú kompetenciu MM-kompetenciu (MM = Mária Montessoriová), ktorú definujeme ako „súhrn vedomostí a poznatkov o pedagogike Márie Montessoriovej, schopností realizovať výchovu, vzdelávania a výcvik podľa Márie Montessoriovej a vnútorné presvedčenie a zžitie sa s filozofiou a myšlienkami Márie Montessoriovej“ (Slováček, Miňová, 2017a, 68; 2019).

Formálne vzdelávanie dáva absolventovi kvalifikáciu v rámci právnej normy a legislatívnej úpravy, poskytujú školy v zmysle zákonov – materské, základné, stredné a vysoké/univerzity. Neformálne vzdelávanie môžeme nadobúdať v základných umeleckých školách, vzdelávacích centrách, metodických centrách alebo absolvovaním univerzity tretieho veku. Je organizované, ukončené dokladom, avšak nepovinné a neposkytujúce kvalifikáciu. Informálne vzdelávanie nám poskytujú časopisy, knihy, médiá, rozhovory a spoločnosť. V príprave na výchovu, vzdelávanie a výcvik podľa M. Montessoriovej rozoznávame: (1) formálnu prípravu (v rámci stredoškolskej alebo vysokoškolskej prípravy na povolanie), (2) neformálnu prípravu (vzdelávacie semináre MVDr. Evy Štarkovej, Slovenská asociácia Montessori...), (3) informálnu prípravu (knihy, články a príspevky v časopisoch a zborníkoch). A priori informálna príprava učiteľov a budúcich učiteľov je pre našu prácu relevantná. Ide o najdostupnejší spôsob prípravy, kedy si študujúci manažuje svoj čas, tempo učenia sa. Samozrejme, najideálnejším modelom je integrácie všetkých troch foriem.

4. Výskumný problém, ciele

Aké je zastúpenie článkov a príspevkov o pedagogike M. Montessoriovej v odborných periodikách dostupných pre učiteľov materských škôl ako možnosť informálneho vzdelávania v Českej a Slovenskej republike?

Cieľom kvantitatívneho výskumu podľa Gavoru (2010) je vo všeobecnosti získať exaktné a objektívne overiteľné údaje o skúmanej problematike. Základom takéhoto výskumu je meranie. Je to postup získavania predných dát a údajov vyjadrených numericky. Kvantitatívny pedagogický výskum zisťuje frekvenciu, rozsah alebo intenzitu javov v pedagogike.

Cieľom výskumu je zistiť výskyt a početnosť príspevkov a článkov o pedagogike M. Montessoriovej v Českej a Slovenskej republike pomocou kvantitatívnej obsahovej analýzy v odborných a odborno-metodických časopisoch.

4.1 Výskumný súbor

Zamerali sme sa na obsahy piatich odborných časopisov v Českej a Slovenskej republike:

• Komenský je určený predovšetkým učiteľom základných škôl, študentom učiteľstva a pedagogiky, ale taktiež širokej verejnosti, ktorá má záujem o problematiku vzdelávania. Jeho vydavateľom sa stala Pedagogická fakulta Masarykovej univerzity v Brne.
• Magister: reflexe primárního a preprimárního vzdělávání ve výzkumu je odborný recenzovaný časopis, ktorého cieľom je publikovať výstupy výskumov v oblasti pedagogiky a školstva. Zameriava sa na predškolskú a elementárnu pedagogiku.
• Pedagogická orientace je vedecký recenzovaný časopis, ktorý sa zameriava na aktuálne problémy pedagogickej teórie a praxe, školského vzdelávania, pedagogického výskumu, vzdelávacej politiky a vzdelávania učiteľov.
• Pedagogika: časopis pro vědy o vzdělávání a výchově je tlačou a elektronicky vydávané periodikum, ktorého poslaním je sprostredkovať informácie z oblasti výchovy, vzdelávania a školstva v národnom a medzinárodnom kontexte.
• e-Pedagogium je nezávislý recenzovaný odborný časopis pre interdisciplinárny výskum v pedagogike s ohľadom na pedagogiku, špeciálnu pedagogiku, pedagogickú psychológiu a didaktiky odborov. Vydáva ho Pedagogikcá fakulta Univerzity Palackého v Olomouci.
• Naša škola je recenzovaný odborný časopis, ktorého vydavateľom je vydavateľstvo Pamiko spol. s r. o. so sídlom v Bratislave. Časopis Naša škola je svojím tematickým zameraním určený predovšetkým učiteľom materských škôl a prvého stupňa základných škôl, ale aj vedecko-výskumným pracovníkom v oblasti pedagogiky a vzdelávania.
• Predškolská výchova je odborno-metodický časopis vychádzajúci s podporou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorý uverejňuje recenzované príspevky z oblasti predprimárnej pedagogiky.
• Pedagogika.sk – slovenský časopis pre pedagogické vedy vydáva, v súlade so svojou zriaďovacou listinou a organizačným poriadkom, Slovenská pedagogická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied. Časopis vychádza elektronicky 4 krát ročne. Poslaním časopisu Pedagogika.sk je najmä prezentácia výsledkov bádania v oblasti pedagogických vied.
• Pedagogické rozhľady je recenzovaný odborno-metodický časopis pre školy a školské zariadenia, v ktorom sa vytvára priestor na tvorivé riešenia otázok. Osobitnú pozornosť vydavateľstvo venuje národným projektom aj prezentácii dobrej praxe. Vydavateľom je Metodicko-pedagogické centrum Bratislava.
• Pedagogický časopis/Journal of Pedagogy je recenzovaný vedecký časopis vydávaný Pedagogickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave. Predmetom jeho záujmu je výchova a vzdelávanie v širších sociokultúrnych súvislostiach s reflektovaním vzťahu medzi vzdelávacou politikou a vzdelávacou praxou a s dôrazom na prezentovanie originálnych pohľadov na aktuálne kontroverzie v pedagogickom sektore.

Všetky tieto časopisy sme podrobili analýze od roku 2010, alebo od prvých čísel od ich vzniku, ak vznikli po roku 2010 do augusta 2019 (do konca posledného uceleného ročníka vydania v časovom horizonte akademického/školského roka). Analyzovali sme články, v ktorých názve explicitne figuroval pojem pedagogika M. Montessoriovej, venovali sa konkrétne jej, nie je iba spomínaná, v prípade časopisu Predškolská výchova sme analyzovali čísla a ročníky, ktoré vydáva súčasné vydavateľstvo a sú dostupné na webovom sídle časopisu.

4.2 Výskumné nástroje (metódy), metodika a interpretácia

Informálne učenie (vzdelávanie) definujú Průcha a Veteška (2014, 138-139) ako „proces získavania vedomostí, osvojovania si schopností, postojov a kompetencií z každodenných skúseností a činností v práci, rodine a vo voľnom čase (zo sociálneho prostredia a z osobných kontaktov)“. Medzi takéto činnosti patrí aj čítanie kníh, časopisov, odbornej literatúry, či iných médií.

Vyššie uvádzané ciele sme dosahovali pomocou prieskumnej metódy kvantitatívna obsahová analýza, ktorá sa používa k určeniu relatívnej prevahy alebo frekvencie komunikačných fenoménov, štýlov, tendencií. Kódovacou jednotkou môže byť slovo, veta, kategória či téma. Nami realizovaný a prezentovaný kvantitatívny výskum sme zamerali na frekvenciu výskytu príspevkov a článkov o pedagogike M. Montessoriovej v odborných, metodicko-odborných a vedeckých časopisoch v Českej a Slovenskej republike. Siahli sme po dostupných periodikách pre učiteľov a priori materských škôl, nakoľko, práve v tejto škole je využívanie predmetnej pedagogiky u nás, aj v zahraničí najrozšírenejšie. Zaujímali nás v koľkých článkoch/príspevkoch rezonuje pojem pedagogika M. Montessoriovej, respektíve, koľko článkov bolo v Českej a Slovenskej republike o tejto pedagogike publikovaných vo vybraných časopisoch od roku 2010. Všetky tieto údaje vyjadrujeme numericky a percentuálne.

Podobný prieskum sme realizovali a publikovali v apríli roku 2017 v časopise Naša škola pod názvom Pedagogika Márie Montessoriovej v odborných periodikách na Slovensku a v Čechách (Slováček, 2017/2018) Tento do aktuálne prezentovaného prieskumu nezaradzujeme. Hľadali sme príspevky a články explicitne venujúce sa pedagogike M. Montessoriovej. Analyzovali sme spolu 2084 článkov/príspevkov, ktoré boli publikované od roku 2010 v odborných periodikách na Slovensku a v Českej republike. Z toho bolo 1067 publikovaných na Slovensku v časopisoch Naša škola, Pedagogika.sk, Pedagogický časopis/Journal of Pedagogy a v konferenčných zborníkoch Slovenského výboru Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu (OMEP). V týchto sme našli spolu tri príspevky týkajúce sa pedagogiky M. Montessoriovej. V časopise Naša škola bolo publikovaných 279 článkov, z roho 2 o predmetnej pedagogike. V konferenčných zborníkoch Slovenského výboru Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu (OMEP) bolo publikovaných 280 príspevkov, z toho 1 o pedagogike M. Montessoriovej. Ide o tieto: Slováček a Miňová (2016/2017) Pedagogika Márie Montessoriovej a jej miesto v príprave dieťaťa na vstup do primárnej školy; Slováček (2015/2016) Vzťah edukanta a edukátora podľa Márie Montessoriovej; Slováček (2015) Vzdelávanie učiteľov materských škôl a pedagogika Márie Montessoriovej. V Českej republike, v časopisoch Pedagogická orientace, Časopis Komenský, Magister: reflexe primárního a preprimárního vzdělávání, Pedagogika: časopis pro vědy o vzdělávání a výchově, sme analyzovali spolu 1017 článkov, z toho 1 venoval svoju pozornosť a obsahové zameranie pedagogike Márie Montessoriovej. Bol v časopise Komenský. V tomto časopise bolo publikovaných 280 článkov, z toho 1 zameraný na nami analyzovanú pedagogickú koncepciu. Ide o článok Kratochvílová (2014) Montessori nejen na prvním stupni základní školy.

Obsahovej analýze sme podrobili 26 čísel časopisu Komenský, 12 čísel časopisu Magister: reflexe primárního a preprimárního vzdělávání ve výzkumu, 38 čísel časopisu Pedagogická orientace, 39 čísel časopisu Pedagogika: časopis pro vědy o vzdělávání a výchově, Z časopisu e-Pedagogikum sme analyzovali 24 čísel.

Zo slovenských periodík sme analyzovali 46 čísel časopisu Pedagogické rozhľady, 18 čísel časopisu Journal of Pedagogy, 39 čísel časopisu Pedagogika.sk, 30 čísel Predškolskej výchovy a 79 čísel časopisu Naša škola.

Ako uvádzame v tabuľke č. 1, od prieskumu realizovaného v roku 2017 nepribudol ani jeden príspevok/článok. Aj v súčasnosti sme našli publikované články: Slováček a Miňová (2016/2017) Pedagogika Márie Montessoriovej a jej miesto v príprave dieťaťa na vstup do primárnej školy (Abstrakt: Predkladaný príspevok sa zameriava na deskripciu vzťahu edukanta a edukátora (rodiča a učiteľa) z pohľadu M. Montessoriovej. Jeho cieľom je poukázať na špecifiká vzťahu edukátora (rodiča a učiteľa) a edukanta podľa M. Montessoriovej. V prieskumnej časti autor uvádza názory rodičov, absolventov kurzov o pedagogike M. Montessoriovej, na prínos pedagogiky M. Montessoriovej vo vzťahu k ich deťom. Predkladaný príspevok sa zameriava na pedagogiku M. Montessoriovej a pripravenosť dieťaťa na vstup do primárnej školy. Empirická časť práce obsahuje metodiku a interpretáciu výsledkov nami realizovaného prieskumu, ktorého cieľom bolo porovnať úroveň pripravenosti detí na vstup do primárnej školy z tradičnej materskej školy a z materskej školy využívajúcej prvky pedagogiky M. Montessorovej); Slováček (2015/2016) Vzťah edukanta a edukátora podľa Márie Montessoriovej v časopise Naša škola (Abstrakt:...). Tematiku Montessori pedagogiky v základnej škole opisuje Kratochvílová: Montessori nejen na prvním stupni základní školy v časopise Komenský v roku 2014 (Rozhovor s Markétou Olbertovou o pedagogike M. Montessoriovej na druhom stupni základnej školy), čo tvorí 0,09% z počtu 3226 analyzovaných článkov/príspevkov.

Tento jav je zaujímavý s ohľadom na skutočnosť, že o alternatívnych smeroch v edukácii sa vyučuje v rámci prípravy budúcich učiteľov materských aj základných škôl (1. stupňa) na vysokých školách na Slovensku aj v Českej republike. Rovnako je predmetom viacerých záverečných prác na týchto školách, ale výsledky zistení nie sú publikované v dostupných periodikách. Zverejnené výsledky by boli obohatením informálneho vzdelávania.

Medzi pramene informálneho vzdelávania možno zaradiť knižné publikácie a časopisy venovné priamo predmetnej pedagogike. V slovenských a českých kníhkupectvách (kamenných aj e-shopoch) je v slovenskom a českom jazyku dostupných 31 kníh, z toho 10 je pôvodne slovenských a českých, 21 prekladových. Medzi tuzemské (českí a slovenskí autori) patria: Věra Šebestová, Jana Švarcová. Maria Montessori – aktuálně. (1996); Karel Rýdl. Principy a pojmy pedagogiky Marie Montessori: učební pomůcka pro veřejnost. (1999); Karel Rýdl. Metoda Montessori pro naše dítě: Inspirace pro rodiče a další zájemce. (2007); Olga Zelinková. Pomoz mi, abych to dokázal: Pedagogika Marie Montessoriové a její metody dnes. (1997); Mária Kozelková. Poruchy vyšších zrakových funkcií detí s detskou mozgovou obrnou: Montessori terapia. (2013) - (iba kapitoly 5 a 6, ktoré sa venujú priamo pedagogike M. Montessoriovej, respektíve Montessori terapii); Ingrid Kosová, Zuzana Almáši Koreňová, Elena Cinová. Pomôž mi, aby som to urobil sám: Úvod do pedagogiky M. Montessori. (2013); Matej Slováček, Monika Miňová. Dieťa je tvorcom človeka: Úvod do pedagogiky Márie Montessoriovej. (2017); Matej Slováček, Monika Miňová. Pedagogika Márie Montessoriovej – terminologické minimum alebo Montessori pedagogika pre každého. (2017); Matej Slováček, Monika Miňová. Pedagogika Márie Montessoriovej z pohľadu teórie a praxe. (2019).

Našim úsilím je posilňovať výskumnú a prieskumnú platformu v časopisoch a zborníkoch adresovaným odborníkom aj v tejto oblasti a preto prispievame do rôznych periodík, časopisov a zborníkov, aby sa čitateľ mal príležitosť informálne vzdelávať. Okrem vyššie uvedených sme publikovali:

• SLOVÁČEK, Matej a Monika MIŇOVÁ, 2019/2020. Aktuálnosť a možnosti aplikovania pedagogiky M. Montessoriovej. In: Naša škola. Roč. 23, č. 5, s. 21-31. ISSN 1335-2733. (tento bol publikovaný v roku 2020, do analýzy v rámci nášho výskumu nespadá)
• SLOVÁČEK, Matej a Monika MIŇOVÁ, 2018. Pedagogika Márie Montessoriovej – učiteľ – teória a empíria. In: Pedagogika przedszkolna i wczesnszkolna. Czasopismo naukowe Instytutu Pedagogiki Przedszkolnej i Szkolnej Uniwersytetu Pedagogicznego im. Komisji Edukacji Narodowej w Krakowie. Roč. 6, č. 11, s. 21-29. ISSN 2353-7140, e-ISSN 2325-7159.
• SLOVÁČEK, Matej, 2017. Casa dei bambini – exkurz do histórie vzniku Domu detí. In: Materská škola je pre všetky deti. Zborník z odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou v Košiciach. Prešov: Rokus. ISBN 978-80-89510-72-6. (e-dokument offline DVD-ROM)
• SLOVÁČEK, Matej a Monika MIŇOVÁ, 2017. Nárys zmyslovej výchovy v pedagogike Márie Montessoriovej. In: Osvita i susšľstvo. Mižnarodnij zbirnik naukovych prač. Berdjansk: Berdjanskyj deržavnyj pedagogičknyj universitet. s. 125-132. ISBN 978-83-62683-52-9.
• SLOVÁČEK, Matej a Monika MIŇOVÁ, 2017. Pripravenosť dieťaťa na vstup do primárnej školy a pedagogika Márie Montessoriovej – názory učiteliek. In: Osvita i susšľstvo. Mižnarodnij zbirnik naukovych prač. Berdjansk: Berdjanskyj deržavnyj pedagogičknyj universitet. s. 118-124. ISBN 978-83-62683-52-9.
• SLOVÁČEK, Matej a Monika MIŇOVÁ, 2017. Učiteľ (materskej školy) v pedagogike Márie Montessoriovej a jeho vzdelávanie. In: Vzdelávanie a spoločnosť II. Medzinárodný nekonferenčný zborník. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. s. 139-147. ISBN 978-80-555-1829-9.
• SLOVÁČEK, Matej a Monika MIŇOVÁ, 2017. Možnosti využitia materiálu Márie Montessoriovej v edukácii detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v predprimárnej škole. In: Vzdelávanie a spoločnosť II. Medzinárodný nekonferenčný zborník. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. s. 36-46. ISBN 978-80-555-1829-9.
• SLOVÁČEK, Matej a Monika MIŇOVÁ, 2017. Pedagogika Márie Montessoriovej a pripravenosť dieťaťa na vstup do primárnej školy. In: Pedagogika przedszkolna i wczesnszkolna. Czasopismo naukowe Instytutu Pedagogiki Przedszkolnej i Szkolnej Uniwersytetu Pedagogicznego im. Komisji Edukacji Narodowej w Krakowie. Roč. 5, č. 9, s. 211-217. ISSN 2353-7140, e-ISSN 2325-7159.
• SLOVÁČEK, Matej a Monika MIŇOVÁ, 2017. Renesancia pedagogiky Márie Montessoriovej. In: Vedecké štúdie v predprimárnej pedagogike. Šaľa: Spoločnosť pre predškolskú výchovu – región Šaľa. s. 83-100. ISBN 978-80-971016-2-6.
• SLOVÁČEK, Matej, 2015. Vzdelávanie učiteľov materských škôl a pedagogika Márie Montessoriovej. In: Teória a prax trvalo udržateľného rozvoja v materských školách. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove. s. 124-135. ISBN 978-80-555-1545-8.
• SLOVÁČEK, Matej a Monika MIŇOVÁ, 2015. „Zabudnutá?“ – Pedagogika Márie Montessori. In: Študent na ceste k praxi IV. Zborník príspevkov zo Študentskej vedeckej konferencie v odbore špeciálna pedagogika a liečebná pedagogika. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta. s. 145 -152. ISBN 978-80-555-1353-9.

Platforma pre informálne vzdelávanie je neadekvátna aj napriek zvyšujúcemu sa záujmu o pedagogiku M. Montessoriovej u verejnosti, ale aj školami, či študentmi vysokých škôl, a to aj písaním záverečných prác. Bolo by potrebné aj prínsné, aby zistenia, závery a odporúčania výsledkov týchto záverečných prác boli publikované a ďalej slúžili v rámci informálneho vzdelávania k šíreniu povedomia o pedagogike M. Montessoriovej.

V Českej republike nachádzame niekoľko periodík, voľne dostupných, či na zakúpenie o pedagogike M. Montessoriovej, napríklad Montessori pro rodinu, vydávaný Asociaci Montessori ČR, ktorý však nie je recenzovaným časopisom a nemá ISSN, Montessori ČR (pôvodne Společnost Montessori) vydáva Montessori Magazín (do roku 2014 Montessori zpravodaj), takisto bez ISSN. V zahraničí je podobných časopisov viac:

• AMI Journal, vydavateľ: AMI;
• The NAMNTA Journal indexovaný v ERI Center, ktorý vydáva North American Montessori Te-achers´ Association;
• Journal of Montessori Research, vydávaný American Montessori Society, editorka: Angela K. Murray, PhD., ISSN 2378-3923;
• Montessori Magazine, vydáva Nederlandse Montessori Vereniging, ISSN 2352-2623.

Záver

Pomer a zastúpenie článkov o predmetnej pedagogike v časopisoch Komenský, Magister: reflexe primárního a preprimárního vzdělávání ve výzkumu, Pedagogická orientace, Pedagogika: časopis pro vědy o vzdělávání a výchově, e-Pedagogium, Naša škola, Predškolská výchova, Pedagogika.sk, Pedagogické rozhľady, Pedagogický časopis/Journal of Pedagogy je menší ako 1%. Tieto zistenia porovnávame so zisteniami z roku 2017. A to aj napriek tomu že početné výskumy uvádzané aj v publikácii Slováček, Miňová (2019), ako aj Kozelková (2013) dokazujú kvalitu a efektivitu tejto pedagogiky, a to aj pri deťoch so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Odborníci z akademického prostredia a výskumu, ani odborníci – učitelia z praxe nepublikujú texty o tejto pedagogike. Našou snahou je toto percento navýšiť bohatou publikačnou aktivitou doma aj v zahraničí. Posledným nami zaznamenaným rozsahovo väčším počinom je zborník príspevkov z odborného seminára, ktorý sa uskutočnil 24. októbra 2013 v Prešove pod názvom Montessori v priestore formálneho a neformálneho vzdelávania učiteľov, kde publikovali Novotná E. (ed.), Frimerová K., Rýdl K., Škoviera A., Juraš I., Kepeňová P., Miňová M., Fudalyová M., Nováková T., Župová E.

Literatúra

[1] EVERHARDTOVÁ, Christine. Pedagogika Marie Montessoriové v rodině a mateřské škole. In HARALD, L. Vychováváme a vzdělávame s Marií Montessoriovou (Praxe reformně pedagogické koncepce). Pardubice: Univerzita Pardubice, 2000. 45 – 64 s. ISBN 80-7194-266-9. 

[2] GAVORA, P.  Elektronická učebnica pedagogického výskumu.  [online] Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na www: <www.e-metodologia.fedu.uniba.sk>.

[3] KOZELKOVÁ, M. Poruchy vyšších zrakových funkcií detí s detskou mozgovou obrnou. Montessori terapia. Trnava/Krakow: Filozofická fakulta TU v Trnave/Towarzysteo Slowaków w Polsce, 2013. S. 978-83-7490-657-9. ISBN . 

[4] MATSUMOTO, D. (Ed.) The Cambridge Dictionary of Psychology. Cambridge: Cambridge University Press, 2009. ISBN 978-0-521- 67100-2. 

[5] MONTESSORI, M. Objevováni dítěte. Praha: Nakladatelství světových pedagogických směrů, 2001. ISBN 80-86-189-0-5. 

[6] PETLÁK, E. - VALÁBIK, D. - ZAJACOVÁ, J. Vyučovanie – mozog – žiak. Bratislava: IRIS, 2009. ISBN 978-80-89256-43-3. 

[7] POUSSIN, CH. Montessori od narodenia do 3 rokov. Bratislava: Citadella, 2017. ISBN 978-80-8182-078-6. 

[8] PRŮCHA, J. - VETEŠKA, J. Andragogický slovník. Praha: Grada, 2014. ISBN 978-80- 247-4748-4. 

[9] RATHUNDE, K. A Comparison of Montessori and Traditional Middle Schools: Motivation, Quality of Experience, and Social Context. The NAMTA Journal. 2003, 28, 3. S. 13-52. 

[10] RÝDL, K. Alternativní pedagogické hnutí v současné společnosti. Brno: vlastním nákladem, 1994. 

[11] RÝDL, K. Principy a pojmy pedagogiky Marie Montessori (učební pomůcka pro veřejnost). Praha: Public History, 1999. ISBN 80-902193-7-3. 

[12] RÝDL, K. Metoda Montessori pro naše díte: Inspirace pro rodiče a další zájemce. Pardubice: FF Univerzity Pardubice, 2007. ISBN 978- 80-7395-004-0. 

[13] RÝDL, K. Pedagogika Montessori a její instituce. In Montessori v priestore formálneho a neformálneho vzdelávania učiteľov. Prešov: PF Prešovskej univerzity v Prešove, 2014. S. 15-32. ISBN 978-80-555-1073-6. 

[14] SLOVÁČEK, M. Pedagogika Márie Montessoriovej v odborných periodikách na Slovensku a v Česku. Naša škola. 2017/2018, 21, 9-10. S. 32-38. ISSN 1335-2733. 

[15] SLOVÁČEK, M. - MIŇOVÁ, M. „Zabudnutá?“ – Pedagogika Márie Montessori. In  Študent na ceste k praxi IV, Zborník príspevkov zo Študentskej vedeckej konferencie v odbore špeciálna pedagogika a liečebná pedagogika. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta,  2015. S. 145-152. ISBN 978-80-555-1353-9. 

[16] SLOVÁČEK, M. - MIŇOVÁ, M. Pedagogika Márie Montessoriovej – terminologické minimum alebo Montessori pedagogika pre každého. Prešov: Rokus, 2017. ISBN 978-80-89510-60-3. 

[17] SLOVÁČEK, M. - MIŇOVÁ, M. Pedagogika Márie Montessoriovej z pohľadu teórie a praxe. Prešov: Rokus, 2019. ISBN 978-80-89510-78-8. 

[18] VALENTE, D. Ako oslobodiť potenciál vášho dieťaťa. Bratislava: Citadella, 2017. ISBN 978-80-8182-079-3. 

[19] ZELINA, M. Alternatívne školstvo. Bratislava: Iris, 2000. ISBN 80-88778-98-0. 

Kontaktní informace / Contact informations

PhDr. PaedDr.  Matej Slováček

Slovenský výbor Svetovej organizácie pre predškolskú výchovu OMEP, Základná škola Ruskov

www.omep.sk

slovacekmatej@gmail.com

PaedDr. Monika Miňová, PhD.

Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie, Pedagogická fakulta, Prešovskej univerzity v Prešove

www.unipo.sk

monika.minova@unipo.sk