| Ročník: 2020 | Volume: 2020 |
| Číslo: 1 | Issue: 1 |
| Vyšlo: 25. listopadu 2020 | Published: Nov 25th, 2020 |
| Kvasničák, Radoslav - Skáčiková, Veronika.
Krátkodobý vplyv pozorovania modelového druhu vínnej mušky (Drosophila melanogaster) na postoje, predstavy a vedomosti žiakov z genetiky.
Paidagogos, [Aktualizované |
#5
Zpět na obsah / Back to content
Krátkodobý vplyv pozorovania modelového druhu vínnej mušky (Drosophila melanogaster) na postoje, predstavy a vedomosti žiakov z genetiky
Short-term Effect of Observation Model Species the Winefly (Drosophila melanogaster) on Pupils' Attitudes, Ideas and Knowledge toward Genetics
Abstrakt: V prezentovanom výskume bolo zistené, ako krátkodobé pozorovanie a manipulácia s gene-tickým objektom v školskom prostredí ovplyvňuje postoje, vedomosti a predstavy žiakov z genetiky, ktorá u žiakov na základných školách patrí k menej obľúbeným predmetom. Ako modelový druh hmyzu na jednoduché pozorovanie a pokusy v školskom prostredí bol zvole-ný bežne dostupný druh vínnej mušky Drosophila melanogaster, atraktívny svojimi pozorovateľnými fenotypovými znakmi (tvar tela, dĺžka krídel, farba očí) a krátkym vývojovým cyklom. Dostupné výskumy poukazujú aj na neobľúbenosť genetiky medzi predmetmi bio-logickej povahy z dôvodu používania abstraktných pojmov bez využitia pokusov a pozorovaní rastlinných a zoologických genetických objektov. Následne v uvedenom výskume bol zisťovaný krátkodobý vplyv pozorovania vývojového cyklu jedincov a dedičných kvalitatívnych znakov vínnej mušky a ich pôsobenie na vytváranie žiackych vedomostí a predstáv a formovanie pozitívnych postojov ku genetike a k predmetu biológia. Úroveň poznatkového systému o dedičných znakoch drozofily bola u žiakov identifikovaná na základe testových otázok s výberom odpovede hodnotených bipolárne (1/0) s obsahovým za-meraním na chov rodičovského páru, vývin potomstva, sledovania pohlavných znakov a získaných vlastností v rámci autozómovej a gonozómovej dedičnosti. Predstavy z genetiky boli u žiakov základných škôl mapované pomocou merného nástroja projekčnej techniky s hodnotou reliability (α = 0,68). V žiackych kresbách boli hodnotené bipolárne (1/0) nasledovné atribúty: ako životný cyklus, pohlavný dimorfizmus rodičovských jedincov a znázornenie dominantných a recesívnych znakov v rámci autozómovej a gonozómovej dedičnosti. Zistené výsledky výskumu poukazujú na krátkodobý efekt formovania žiackych postojov, vedomostí a predstáv z genetiky vplyvom manipulácie s genetickým objektom vínnej mušky Drosophila melanogaster a pozorovaní realizovaných v bežných školských podmienkach.
Kľúčové slová: pozorovanie, vínna muška, Drosophila melanogaster, žiak, postoje, vedomosti, predstavy, genetika.
Abstract: In this research we are trying that short-term observation and manipulation of the gene-tic object in the school environment influences pupils´ attitudes, knowledge and ideas about genetics which, in pupils belong to less favourite subject. One species insect was selected as the genetics model species winefly (Drosophila melanogaster), attractive by observable phenotypic features (body shape, wing width, eye color) and short life cycle. Available research also poin to the unpopularity of genetics among biological subjects for the use of abstract terms without the use of experiments and the observation with plant and zoological genetic objects. One species insect was selected as the genetics model species winefly (Drosophila confusa), attractive by observable phenotypic features (body shape, wing width, eye color) and short life cycle. Available research points to the unpopularity of the subject of genetics between biological subjects for reasons of abstract concepts without the use of experiments and observation of plant and zoological genetic objects. In the above-mentioned study, the short-term impact of the observation of the developmental cycle of individuals and the inherent qualities of the worm was in-vestigated and their effect on the formation of pupil knowledge and the ideas and the formation of positive attitudes towards genetics and the subject of biology. The level of the knowledge system on the drosophila hereditary features was identified by pupils based on test questions with a bipolar (1/0) rated answer with a focus on parental breed, progeny development, sex tracing, and acquired properties within the autosomal and gonosomic heredity. The genetics images were mapped to primary school pupils using a reliable projection technique tool with a reliability value (α = 0.68). The bipolar (1/0) attributes were evaluated in pupil´s drawings: life cycle, sexual dimorphism of parental subjects, and the representation of dominant and recessive features within the autosomal and gonosomic heredity. The results of our research prove the short term effect on gai-ning of pupils´ knowledge and ideas about insects due to easy handling of the genetic object Drosophila melanogaster and observations in the common school conditions.
Keywords: observation, wineflay, Drosophila melanogaster, pupil, attitudes, knowledge, ideas, genetic.
Úvod
K zvýšeniu obľúbenosti genetiky vyučovanej na základných školách v rámci predmetu biológia sa odporúča použiť konštruktivistický prístup získavania poznatkov, kde učenie je aktívny proces, pri ktorom dochádza k postupnej tvorbe pojmov a získavaniu vedomostí a predstáv na základe vlastnej skúsenosti a aktívnej činnosti žiakov. Dôležité sú predovšetkým reálne skúseností žiakov z pozorovaní prírodných javov prepojených s vedou (Prokop, 2007). Prírodovedné predmety by mali mať bádateľský charakter a mali by umožňovať žia-kom hlbšie porozumieť zákonitostiam prírody prostredníctvom vlastnej skúsenosti na zákla-de pozorovania a jednoduchých experimentov s konkrétnymi modelovými druhmi (Ornek, 2008). Podobne aj v našom výskume pri formovaní žiackych postojov, vedomostí a predstáv z genetiky bol zvolený modelový organizmus vínnej mušky – drozofily (Drosophila mela-nogaster) s pozorovateľnými charakteristickými znakmi (tvar tela, dĺžka krídel a farba očí). Vyšľachtené apterygotné jedince možno zakúpiť v akvaristických obchodoch, príp. akvateraristických burzách, kde sa používajú ako potrava pre akváriové rybičky. Alternatívne možno použiť druh drozofily žltkastej (D. confusa) bežne dostupný v domácnostiach na ovocí v larválnom aj dospelom štádiu vývoja. Zahraničné výskumy, ktoré sa zaoberajú problematikou skúmania žiackych postojov vplyvom manipulácie s modelovým objektom (lienka, vážka, motýľ) sú napríklad výskumy Waglera (2008) a Waglera – Waglerovej (2012). Otázkou atraktivity hmyzu u žiakov základných škôl sa zaoberajú aj výskumy zo Slovenska, skúmajúce obľúbenosť zástupcu lienky sedembodkovej pozorovanej žiakmi v prírode v larválnom aj dospelom štádiu vývoja (Prokop et al. 2011). Aj zahraničné výskumy uvádzajú, že hmyz laická verejnosť zaraďuje k menej atraktívnym živočíchom (Hoyt – Schulz, 2002), naopak respondenti s vysokoškolským vzdelaním vykazujú skôr pozitívne postoje ku hmyzu (Kellert, 1993; Looy – Wood, 2010). Z vysokoškolského prostredia Slovenska a Turecka sú známe výskumy skúmania postojov k pavúkom a k nebezpečným parazitom - kliešťom, ako menej atraktívnej skupine organizmov (Prokop et al. 2010). Pre porovnanie mô-žeme spomenúť výskum od Cardaka (2009), ktorý poukazuje na to, že študenti v Turecku radia hmyz na ôsme miesto najnebezpečnejších živočíchov sveta. Autori Morgan et al. (1989) vysvetľujú, že priamy kontakt žiaka so živočíchom pozitívne ovplyvňuje afektívnu stránku žiackeho postoja, ktorá je pri zmene postoja najvýznamnejšia. Známe sú aj výsledky výskumu zo Slovenska, skúmajúce postoje k hmyzu u vysokoškolských študentov (Kvasničák, 2011) a u žiakov základných škôl (Kvasničák – Kuklišová-Nemečkyová, 2012) ovplyvnených entomologickým kurzom realizovaným súbežne v školskom a v prírodnom prostredí. Autori štúdie zistili u žiakov mladšieho školského veku pozitívne formovanie postojov voči hmyzu vplyvom audiovizuálnej prezentácie učiva o hmyze atraktívneho pre žia-kov svojím sfarbením (babôčka pávooká) a zvukovým prejavom (včela medonosná). Pozitívne zmeny evidujeme aj v oblasti druhového názvoslovia hmyzu získaného žiakmi na zá-klade aktívnej a pasívnej metodiky zberu s využitím exhaustora a zemných pascí s návnadou v prírodných podmienkach (Kvasničák – Třešková, 2012). Skúmaná bola aj problematika formovania vedomostí a predstáv ku hmyzu u žiakov základných škôl vplyvom krátkodobého pozorovania spoločenského hmyzu mravca lesného v mraveniskách (Kvasničák – Puškár, 2017), príp. včely medonosnej v pozorovacích úľoch v školskom prostredí (Kvasničák – Trnková, 2017) a akusticky a vizuálne atraktívnych exotických zástupcov hmyzu (Kvasničák – Korecová, 2015). Tu ako modelové druhy hmyzu boli zvolené: pakobylka rožkatá, atrak-tívna pre žiakov veľkosťou tela a mimetickým sfarbením tela a svrček domový s charakteristickým bipédnym skákaním a stridulujúcim zvukom. Avšak predpokladaná zmena v postojoch si vyžaduje komplexné pôsobenie na žiaka ovplyvňujúce súčasne jeho konatívnu, kognitívnu a emotívnu stránku postoja. Z vyššie uvedeného dôvodu pre skúmanie žiackych postojov, vedomostí a predstáv z genetiky bol zvolený na účely pozorovania a jednoduchých experimentov modelový druh vínnej mušky - Drosophila melanogaster. Ide o modelový druh hmyzu používaný pri skúmaní dedičnosti a premenlivosti pre svoje charak-teristické vlastnosti (Böhmová, 1995; Sekerka, 2009), akými sú: jednoduchá stavba tela, krátky životný cyklus (14 – 18 dní), početné potomstvo (až 30 generácií za rok) a genetická variabilita kvalitatívnych vlastností (tvar tela, dĺžka krídel a farba očí). Na základe vyššie uvedeného predpokladáme, že práve jednoduchá manipulácia, pozorovanie a pokusy s genetickým objektom vínnej mušky realizované v školskom prostredí dokážu pozitívne ovplyvniť postoje žiakov k predmetu biológia a kvalitatívne formovať úroveň vedomostí a predstáv z genetiky už v mladšom školskom období. Za zváženie stojí aj otázka atraktivity vybraného modelového druhu vínnej mušky pozorovanej u žiakov krátkodobo aj v bežných školských podmienkach.
Ciele a hypotézy výskumu
Cieľom výskumu bolo na základe krátkodobého pozorovania a jednoduchej manipulácie s genetickým objektom analyzovať kvalitatívnu úroveň žiackych vedomostí a predstav z genetiky. Ďalším cieľom bolo porovnať úroveň poznatkov z genetiky medzi experimentálnou a kontrolnou skupinou žiakov, ktorá sa pozorovania nezúčastnila a vyhodnotiť vplyv pozorovania pred (pre-test) a po (post-test) experimentálnom vplyve. Predmetom výskumu bolo analyzovať aj žiacke postoje zamerané na predmet genetika a atraktivitu pozorovania modelového druhu vínnej mušky v školskom prostredí. Na základe výskumných cieľov sme stanovili nasledujúce hypotézy:
H1: Postoje k predmetu biológia a ku genetike budú u žiakov ovplyvnených pozorovaním a manipuláciou s genetickým objektom na vyššej kvalitatívnej úrovni ako u žiakov, ktorí získavali vedomosti na základe učebnice Biológie v bežných školských podmienkach.
H2: Predstavy o študovanom modelovom organizme vínnej mušky a následne ku genetike budú u žiakov ovplyvnených manipuláciou s biologickým objektom na vyššej kvalitatívnej úrovni ako u žiakov, ktorí získavali poznatky na základe učebnice Biológie v školskom pro-stredí.
H3: Vedomosti o študovanom modelovom organizme a následne ku genetike budú u žiakov ovplyvnených manipuláciou s biologickým objektom na vyššej kvalitatívnej úrovni ako u žiakov, ktorí získavali vedomosti z genetiky na základe učebnice Biológie v bežných školských podmienkach.
Výskumná vzorka
Výskumnú vzorku respondentov tvorili žiaci dvoch tried 9. ročníka vidieckej základ-nej školy (ZŠ s MŠ Lazany, okres Prievidza), kde je genetika súčasťou obsahového štandardu preberaného učiva v predmete Biológia (ISCED 2). Počet respondentov bol vo výskum-ných skupinách limitovaný dostupným počtom žiakov. Experimentálnu skupinu žiakov pracujúcich s vínnou muškou v školských podmienkach tvorilo 28 žiakov. Kontrolná skupina žiakov v počte 29 žiakov získavala vedomosti z genetiky prostredníctvom učebnice biológie (Uhereková et al. 2012) tradične v školskom prostredí. Počet chlapcov a dievčat bol v oboch skupinách podobný (ch/d: e = 15/13 vs. k = 15/14, P = 0,8889). Priemerná známka na vysvedčení s prírodovedných predmetov (biológia, matematika, fyzika) bola pred experimentálnym vplyvom (pre-test) v rámci výskumných skupín rovnaká (e = 1,9, k = 2,0, P = 0,9483) a patrí k významným ukazovateľom hodnotenia vedomostných rozdielov medzi žiakmi (Özkan et al. 2004). Výskumné skupiny sa nelíšili v počte žiakov v záujme o prírodovedné predmety (e = 10/28, 35,7 %, k = 10/29, 34,5 %, P = 0,9224) a v chove domácich živočíchov (e = 12/28, 42,6 %, k = 11/29, 37,9 %, P = 0,7047), čím bolo zabezpečené homogénne zlože-nie vzorky respondentov pred realizáciou výskumu.
Experimentálny plán a jeho realizácia
Žiaci experimentálnej skupiny boli v roku 2017 v mesiaci október/november v trvaní troch vyučovacích hodín (3 dni) podrobení krátkodobému vplyvu pozorovania a pokusov s genetickým objektom druhu vínnej mušky (Drosophila spp.) v školskom prostredí. Prezentované úlohy sú určené pre žiakov 9. ročníka základnej školy (ISCED 2) a môžu byť použité ako súčasť praktického cvičenia z biológie (Uhereková et al. 2012) obsahovo zameraného na sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov modelového druhu v rámci štúdia gene-tiky. Experimentálny vplyv zážitkovej výučby s genetickým objektom postavenej na vlast-nej skúsenosti žiakov bol realizovaný na základe modelu vyučovacích jednotiek zverejne-ných v odbornom časopise Didaktika (Kvasničák – Gebrlínová, 2017). Ten je spracovaný aj pre ďalšie modelové druhy hmyzu vybraných ekosystémov (voda, pôda, lúka, les) obdobným spôsobom vo forme metodickej príručky pre učiteľov a žiakov základných škôl (Kvasničák, 2017) dostupnej elektronicky na webovej stránke fakulty: truni.sk. Predmetom výskumnej práce bolo overenie modelu vyučovacích jednotiek z genetiky s výskumnými úlohami (Obr. č. 1) zameranými na jednoduché pozorovania a pokusy s genetickým objektom vínnej mušky v školskom prostredí. Vyučovací model pozostáva z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť sa zaoberá morfológiou a anatómiou tela ovocnej mušky, jej rozmnožovaním a vývinom. Súčasťou praktických aktivít je oboznámenie žiakov s modelovým zástupcom hmyzu, jeho stavbou tela, chovom v domácom prostredí a genetickým uplatnením testovania Mendlových zákonov dedičnosti. Metodická časť je venovaná učiteľom a prezentuje postup žiakov pri práci s modelovým druhom. Postup práce je didakticky spracovaný a predložený žiakom vo forme pracovných listov, súčasťou ktorých sú štyri teoretické a jedna praktická úloha. Cieľom prvej úlohy je správne priradiť obrázok a charakteristiku jednotlivých výrokov k vývinovým štádiám drozofily (vajíčko, larva, kukla, dospelý jedinec) a zapísať výsledky na základe pozorovaní do tabuľky. Druhá úloha je založená na rozlišovaní pohlavia u jedincov spomínaného druhu, pre ktorý je typický pohlavný dimorfizmus. Úlohou žiakov je na základe obrazového materiálu samčeka a samičky ovocnej mušky priradiť pohlavie a morfologické znaky charakteristické pre obe pohlavia. Cieľom tretej úlohy je sledovanie dĺžky tela a tvaru krídel (dihybridizmus) v rámci autozómovej dedičnosti. Štvrtá teoretická úloha je zameraná na pozorovanie farby očí (monohybridizmus) v rámci gonozómovej dedičnosti, teda dedičnosti viazanej na pohlavie. Posledná piata praktická úloha pozostáva z chovu ovocnej mušky v školských podmienkach a následnom overovaní a utvrdzovaní si vedomostí na základe vlastných pozorovaní a jednoduchých pokusov z predchádzajúcich úloh (vývinové štádiá, pohlavný dimorfizmus, autozómová a gonozómová dedičnosť). Cieľom experimentálnych úloh je poskytnúť žiakom a učiteľom základné informácie o genetike prostredníctvom pozorovania a pokusov s modelovým druhom vínnej mušky (Drosophila spp.). Predmetom prezentovaného výskumu bolo porovnať postoje k predmetu biológia a úroveň získaných vedomostí a predstáv z genetiky na základe vplyvu manipulácie s vybraným genetickým objektom. Následne tematické plány predmetovej výučby biológie 9. ročníka (ISCED 2) boli v rámci výskumných skupín časovo modifikované, aby sa limitoval vplyv odučenej látky učiva na osvojenie poznatkov získaných u žiakov výlučne len krátkodobým vplyvom pozorovania a pokusov s modelovým druhom vínnej mušky realizovaných výlučne v školských podmienkach.
Metódy výskumu
Kvalitatívna úroveň vedomosti a predstav z genetiky ako aj úroveň formovania postojov ku genetike a k hmyzu bola zisťovaná vo výskumných skupinách respondentov formou testovacieho hárka pred realizáciou experimentálneho vplyvu (pre-test) a 7 dní po realizácii (post-test) výučby. Pri meraní postojov sme využili metódu dotazníka, ktorý pozostá-val z 25 otázok rozdelených do 5 dimenzií: 1) postoje ku genetike, 2) strach z hmyzu, 3) zber hmyzu, 4) chov hmyzu a 5) správanie voči hmyzu. Postojové atribúty boli skórované päťstupňovou Likertovou škálou (Likert, 1939) s možnosťou pozitívnej (P) a negatívnej (N) odpovede od „úplne súhlasím“ po „úplne nesúhlasím“ (škála 1 - 5). Negatívne formulované výroky sme pred analýzami skórovali v opačnom poradí (Tab. 1).
Na zisťovanie žiackych predstáv bola použitá metóda projektívnej techniky, ktorá umožňuje s využitím kresby názornejšie zachytiť konceptuálnu sieť poznatkov pozorovaného predmetu alebo javu (Köse, 2008). Pri analýze žiackych kresieb sme postupovali nasledovne. Úlohou žiakov bolo správne zakresliť životný cyklus modelového druhu Drosophila melanogaster s nákresom jednotlivých vývinových štádií (vajíčko, larva, kukla, dospelých jedinec). Jednotlivé nákresy vývinových štádií boli hodnotené bipolárne (1/0), pričom sme si všímali aj ich s ich správne poradie. Obdobne bipolárne bola hodnotená (1/0) aj ďalšia úloha v rámci kresby zameraná na znázornenie znakov pohlavného dimorfizmu a nakreslenie piktogramu samičky (♀) a samčeka (♂).
Predmetom hodnotenia testovacieho hárka bola aj analýza vedomostí z genetiky. Vedomostný test pozostával zo siedmych otázok s výberom odpovede zo štyroch možností. Otázky boli obsahovo zamerané na 1) chov ovocnej mušky, 2) vývin ovocnej mušky, 3) pohlavný dimorfizmus 4) dominantné znaky v rámci autozómovej dedičnosti, 5) dominantné znaky v rámci gonozómovej dedičnosti, 6) kríženie v rámci autozómovej dedičnosti, 7) krí-ženie v rámci gonozómovej dedičnosti. Otázky boli hodnotené obdobne bipolárnym skórovaním (1/0) s možnosťou správnej a nesprávnej odpovede. Reliabilita použitých merných nástrojov v rámci analýzy postojov a žiackej kresby bola testovaná v predchádzajúcom výskume (Kvasničák – Korecová, 2015), pričom koeficient reliability celého testu bol α = 0,68, čo hovorí o dostatočnej hodnote, na to aby bol test vyhodnotený ako reliabilný (Iacobucci – Duhachek, 2003). Vplyv osobnosti učiteľa na získané poznatky žiakov z genetiky boli eliminované triednou výučbou jedného pedagóga s viacročnou praxou, ktorým bola posudzovaná aj validita použitých merných nástrojov, pričom získané výsledky boli štatisticky vyhodnotené.
Zoznam použitých skratiek v texte
α – Cronbachovo alpha, N – počet respondentov, e – experimentálna skupina žiakov, k – kontrolná skupina žiakov R – priemer, NS – nesignifikantný vplyv, F – kritická hodnota tes-tu, P – pravdepodobnosť súboru, d.f. stupeň voľnosti, ANCOVA - univariátna analýza kovariácii, χ2 - Chí kvadrát test.
Výsledky výskumu
Použitím hore uvedených merných nástrojov boli získané údaje, ktoré boli podrobené štatistickej analýze pomocou programov Statistica ver. 14 a Microsoft Excel 2010. Frek-vencia výskytu jednotlivých analytických kategórii bola vo výskumných skupinách porov-návaná neparametrickým χ2 testom (Chí kvadrát 2x2), ktorý bol použitý pri vyhodnocovaní testových položiek pred a po experimentálnom vplyve (pre-test vs. post-test). Údaje boli vzájomne porovnávané na hladine štatistickej významnosti α = 0,05. Faktory a premenné boli analyzované aj univariátne na základe analýzy kovariancie (ANCOVA). Ako faktory boli zvolené pohlavie respondenta, typ skupiny, pričom sumárne skóre z jednotlivých di-menzií postojov, vedomostí a predstáv boli označené ako závislá premenná. Ako kovariát bol zvolený vek žiakov. Získané výsledky výskumu a ich signifikantné vplyvy (P˂0,05) sú v grafoch a tabuľke vyznačené * a hrubým typom písma.
1 Analýza vybraných faktorov
Predmetom výskumu bolo zistiť vplyv potencionálnych faktorov na postoje, vedo-mosti a predstavy žiakov z genetiky analyzovaných pred (pre-test) a po (post-test) pozoro-vaní genetického objektu drozofily (D. melanogaster). Následne po experimentálnom vplyve (post-test) bol evidovaný štatisticky významný vplyv experimentálnej skupiny žiakov mani-pulujúcich s drozofilou oproti kontrolnej skupine žiakov získavajúcich vedomosti a predsta-vy z genetiky s využitím učebnice biológie tradične v školskom prostredí (P˂0,01). Z ostatných faktorov bol ako signifikantný prediktor zaznamenaný iba vplyv pohlavia (P˂0,01), pričom chlapci sa javia byť voči dievčatám v rámci postojov k hmyzu v priemere úspešnejší. Atribút obľúbenosti genetiky v skupine manipulujúcej s vínnou muškou v školskom prostredí vykazoval priemerné skóre voči kontrolnej skupine rádovo vyššie, av-šak bez signifikantných vplyvov (P > 0,05). Interakcie medzi sledovanými faktormi nie sú uvedené, pretože boli bez štatistickej významnosti (P > 0,05) (Tab. 2).
Predmetom výskumu bolo vo výskumných skupinách identifikovať úroveň osvojených ve-domostí a predstáv a analyzovať formovanie postojov k hmyzu a ku genetike pred (pre-test) a po (post-test) experimentálnom vplyve (Tab. 3). Po experimentálnom vplyve výučby v školskom prostredí boli vo výskumných skupinách evidované pozitívne zmeny na úrovni vedomostí a predstáv, pričom žiaci experimentálnej skupiny pracujúci s modelovým druhom drozofily vykazujú vyššie skóre ako žiaci kontrolnej skupiny, ktorí s vybraným genetickým objektom nemanipulovali. Uvedené rozdiely boli štatisticky významné (P˂0,05) a na úrovni vedomostí a predstáv sa signifikantne potvrdili aj po experimentálnom vplyve (P˂0,01). Úroveň pozitívneho formovania postojov ku hmyzu a k predmetu genetika sa pri porovnaní výskumných skupín štatisticky významne nepotvrdil (P>0,05), napriek vyššiemu priemer-nému skóre v oboch výskumných skupinách po experimentálnom vplyve (pre-test vs. post-test, P>0,05).
Skúmaná bola aj analýza žiackych postojov k hmyzu a genetike (Graf 1), kde sme po experimentálnom vplyve (post - test) v školskom prostredí zaznamenali výrazné rozdiely medzi výskumnými skupinami v atribúte zameranom na obľúbenosť predmetu genetika (e = 4,0 , k = 1,8) a v otázkach zameraných na správanie hmyzu (e = 4,0 , k = 2,1 ). Zistené rozdiely v priemernom skóre postojov boli štatisticky významné (P˂0,05) v prospech skupiny žiakov pracujúcich s drozofilou oproti kontrolnej skupine, ktorá získavala poznatky z genetiky tradične s využitím učebnice biológie. Ostatné sledované dimenzie postojov (chov, zber a strach z hmyzu) boli v rámci skupín bez štatistickej významnosti (P > 0,05). Atribút stra-chu z hmyzu sa javí u žiakov experimentálnej skupiny po pozorovaní genetického objektu na nižšej kvantitatívnej úrovni (e = 1,5 ) ako v kontrolnej skupine žiakov bez priameho pozoro-vania genetického objektu (k = 1,7).
Okrem postojov k hmyzu boli vo výskumných skupinách respondentov analyzované aj predstavy hodnotených na základe žiackych kresieb modelového organizmu vínnej mušky. Predmetom skúmania bolo výsledné bodové skóre zo životného cyklu (štádiá, názvy, poradie) a pohlavného dimorfizmu (piktogram, znaky a nákres) genetického objektu (Graf 2). Z výsledného štatistického hodnotenia žiackych kresieb bola evidovaná vyššia úroveň predstáv v experimentálnej skupine žiakov vo všetkých kategóriách (P ˂ 0,05). Pri analýze životného cyklu vínnej mušky bolo zistená vyššia percentuálna úspešnosť u žiakov pri znázornení vývinových štádií (e = 79 % , k = 10 %, P ˂ 0,001), ich pomenovania v rámci vajíčka, larvy, kukly a dospelého jedinca (e = 89 % , k = 3 %, P ˂ 0,001) ako aj pri hodnotení správneho poradia vývinového cyklu (e = 89 % , k = 2 %, P ˂ 0,001). Obdobné výsledky boli zaznamenané aj pri znázornení fenotypových znakov pohlavného dimorfizmu, a to nákres piktogramu samca a samičky (e = 82 % , k = 45 %, P ˂ 0,01), znázornenie pohlavných znakov (e = 93 % , k = 17 %, P = 0,001) a kresba jedincov oboch pohlaví (e = 89 % , k = 16 %, P ˂ 0,001). Všetky skúmané predstavy boli v rámci experimentálnej skupiny po experimentálnom vplyve pozorovania pohlavných znakov jedincov a chovu vínnej mušky v školskom prostredí vysoko signifikantné (P ˂0,001). - vymazané
Posledným sledovaným atribútom bola úroveň žiackych vedomostí zameraná na sledované kategórie: chov, vývin, pohlavie drozofily, dominancia a kríženie v rámci autozómovej a gonozómovej dedičnosti. Bolo zistené, že osvojené vedomosti žiakov o vínnej muške, kríženia a dominancie sledovaných znakov sú v skupine pracujúcej s drozofilou na vyššej kvantitatívnej úrovni ako skupina, ktorá sa pozorovaní s genetickým objektom nezúčastnila (Graf 3). Percentuálna úspešnosť chápania všeobecných pojmov bola z genetiky v rámci autozómovej a gonozómovej dedičnosti pomerne vysoká. Dedičnosť na pohlavie vykazovala nasledovné hodnoty v rámci dominancie (e = 96%, k = 38 %, P ˂0,001) a kríženia (e = 89 %, k = 31 %, P ˂0,001). Podobne výsledky so štatistickou významnosťou boli evidované aj v rámci vedomostí o chove (e = 100 %, k = 17 %, P ˂0,001), vývine (e = 100 %, k = 35 %, P ˂0,001) a pohlaví (e = 86 %, k = 21 %, P ˂0,001) vínnej mušky. Uvedená skutočnosť bola pravdepodobne ovplyvnená jednoduchou manipuláciou s biologickým objektom pri chove a pozorovaní vývinu jedinca počas ontogenézy a jej následným pozorovaním dedičných znakov počas experimentov kríženia v školských podmienkach in vitro (Graf 3).
Diskusia
Výsledky hodnotenia prírodovednej gramotnosti z rôznych krajín sveta sú u žiakov slovenských základných škôl v oblasti vedomostí prírodných vied (aj genetiky) alarmujúce a v rámci európskych štátov priemerné (Miklovičová, J. et al. 2016). Na základe medzinárodných štúdii (PISA) by mal žiak vedieť používať vedecké poznatky, objasňovať prírodné javy a vyvodzovať z nich závery na základe predložených faktov. To, že genetika ako abstraktná oblasť biológie nepatrí práve k obľúbenej časti tohto predmetu, sa dozvedáme aj z výskumu od Fančovičovej a Kubiatka (2015), v ktorom analýzou spontánnych otázok zisťovali, ktorá oblasť biológie je pre žiakov daného ročníka najzaujímavejšia. V súčasnom školskom systéme základných škôl na Slovensku je obsah učiva genetiky súčasťou predmetu biológia (ISCED 2). Toto učivo je preberané špirálovitým osnovaním v učebnici biológie pre 9. ročník ZŠ (Uhereková et al. 2012) v nasledovných tematických celkoch: dedičnosť a jeho podstata, prenos genetických informácií a dedičnosť a premenlivosť. Súčasťou učiva sú demonštračné úlohy pre žiakov zamerané na prenos znakov z rodičovského organizmu na potomkov vysvetlené na rastlinnom (farba kvetu tulipánu) a živočíšnom objekte (farba srsti u psa) bez praktického overenia v školskom prostredí. V našich výsledkoch prezentujeme ove-renie praktických aktivít vyučovacieho modelu s genetickým využitím, pričom ako druh hmyzu vhodný na pokusy a pozorovanie bola zvolená vínna muška (Drosophila melanogaster) s ľahko rozlíšiteľnými dedičnými znakmi (tvar tela, dĺžka krídel, farba očí). V súčasnosti sa druh využíva okrem genetiky aj v biomedicínskych výskumoch napr. pri skúmaní spánkového správania, ktoré je podobné so spánkom cicavcov a človeka (Ho – Sehgal, 2005, Jenings, 2011, Allada, 2011), hormonálnej regulácii súvisiacej s rastom tela (Allocca et al. 2018) a pri skúmaní toxicity oxidačného stresu zlúčenín zinku na genóm študovaného objektu (Cheng et al. 2017). Zo získaných výsledkov pedagogického experimentu je možné konštatovať, že aj krátkodobé experimentálne pôsobenie bádateľsky orientovanou výučbou realizovanou v školskom prostredí má pozitívny vplyv na formovanie predstáv a vedomostí žiakov o genetike a pozorovanom genetickom objekte. Zistili sme, že po manipulácii žiakov s genetickým modelom ovocnej mušky v školských podmienkach sú postoje žiakov po krátkodobom experimentálnom vplyve bádateľsky orientovanej výučby vo všeobecnosti pozitívnejšie, avšak bez štatistickej významnosti. Domnievame sa, že výraznú zmenu postojov k vyučovanému predmetu môžeme očakávať iba pri dlhšom časovom ovplyvňovaní všetkých troch zložiek postoja: kognitívnej, afektívnej a konatívnej. Autori Morgan et al. (1989) vysvetľujú, že priamy kontakt žiaka so živočíchom pozitívne ovplyvňuje afektívnu stránku postoja žiaka a takisto z výskumu od autorov Alves et al. (2014) sa dozvedáme, že postoje k menej obľúbeným potkanom a hadom sú pozitívnejšie po osobnej skúsenosti s daným živočíchom ako bez nej. Aj autorka Fančovičová (2015) uvádza, že jedným s popredných cieľov vyučovania biológie je rozvoj pozitívneho postoja k živočíchom, ktorý docielime tak, že zabezpečíme priamu skúsenosť žiakov s organizmom (slimák, dážďovka, mravec) pri jeho pozorovaní a manipulácii. Podobné zistenia z pozorovaní vybraných druhov hmyzu sú známe aj na Slovensku, napr. pri porovnaní atraktivity vzhľadu lienky sedembodkovej a menej obľúbeného ucholaka, vzbudzujúceho u žiakov v mladšom školskom veku strach až odpor (Kvasničák - Libovičová, 2015). Známe sú u žiakov aj skúsenosti z pozorovania vodných lariev podeniek a terestricky žijúcich lesných mravcov (Kvasničák - Korecová, 2012), príp. štúdia porovnávajúca u žiakov obľúbenosť hmyzu na základe pozorovaní atraktivity sfarbenia denných a nočných motýľov (Kvasničák, 2017). Na pozitívny vplyv bádateľsky orientovaného vyučovania v prírodnom prostredí poukazujú aj jednoduché experimenty pri lovení potravy u lariev mravcoleva a pozorovaní vývinových štádií a jedincov spoločenstva včely medonosnej (Kvasničák - Trnková, 2017). Podľa výsledkov štúdií žiackych predstáv o hmyze, miskoncepcie žiakov o stavbe tela a životnom cykle hmyzu vznikajú na základe neporozumenia učivu, resp. jeho nedokonalým vysvetlením zo strany učiteľa (Bell - Barker, 1982). Okrem toho žiacke miskoncepcie o organizmoch vyvoláva aj nesprávna terminológia v učebniciach biológie, s ktorými žiaci bežne pracujú (Coll - Treagust, 2001) alebo nesprávna inštruktáž učiteľa/výskumníka (Prokop - Fančovičová, 2006). Výskumom od Kvasničáka - Dvorskej (2015) bolo potvrdené, že žiaci majú dokonalejšie predstavy o rastlinách pri vlastnej tvorbe herbárových položiek kvitnúcich rastlín alebo vo výskume od autorov Prokopa P. a Prokopa, M. (2007) bolo zistené, že deti kreslili dokonalejšie vnútornú stavbu živočíchov vtedy, keď im boli poskytnuté 3 D objekty modelových organizmov (roháč, pstruh, sliepka, potkan ) miesto 2 D obrázkov v učebnici. V prezentovanom výskume bolo potvrdené, že bádateľsky orientovaným vyučovaním a vlastnou manipuláciou žiakov s genetickým objektom vykazovali žiaci dokonalejšie predstavy o životnom cykle pozorovaného genetického objektu a taktiež o jej základných morfologických znakoch v rámci oboch pohlaví. Štatisticky významné rozdiely boli zistené vo všetkých sledovaných atribútoch ako aj v rámci podkategórie piktogram pre určenie pohlavia samčeka ♂ a samičky ♀. Z uvedených výskumov vyplýva, že žiackym mylným predstavám môžeme predchádzať práve manipuláciou s modelovými organizmami v školskom prostredí. Predmetom výskumu boli aj zmeny vo vedomostiach žiakov o genetike a genetickom objekte ovocnej mušky. Zahraničné výskumy (Lewis - Wood-Robinson, 2000 a Lewis - Kattmann, 2004) odhaľujú, že študenti nedokážu pochopiť poznatky z genetiky a nevedia ich uplatniť v každodennom živote. Rovnaké zistenie evidujeme aj v našom výskume u skupiny respondentov, ktorá pracovala s učebnicou biológie bez vplyvu praktických aktivít. Žiaci nedokázali využiť poznatky, ktoré nadobudli v procese vyučovania, pretože im dostatočne neporozumeli. Je možné predpokladať, že predstavy a vedomosti žiakov sú kvalitatívne na vyššej úrovni práve preto, že žiaci pracovali s modelovým druhom vínnej mušky v školskom prostredí s využitím vlastných pozorovaní pri chove a krížení rodičovských generácií, a tým aj lepšie pochopili učivo z genetiky a získali dokonalejšie predstavy pri znázorňovaní pohlavných znakov jedincov, vývinového cyklu vínnej mušky a kvantity vedomostí ohľadom dedičnosti a premenlivosti znakov pozorovaných v rámci kríženia vybraného genetického objektu Drosophila melanogaster.
Záver a odporúčania pre prax
V prezentovanom výskume porovnávame úroveň žiackych postojov, vedomostí a predstáv z genetiky vplyvom krátkodobého pozorovania a manipulácie s vybraným genetickým objektom vínnej mušky - drozofily (D. melanogaster, Obr.1). Žiaci, ktorí pracovali s modelovým organizmom v školskom prostredí vykazovali v priemere pozitívnejšie postoje k predmetu biológia a k hmyzu, ako žiaci, ktorí získavali poznatky s využitím učebnice biológie tradičným spôsobom bez experimentálneho vplyvu (Obr.2,3). Štatisticky významné rozdiely sa potvrdili na úrovni postojov ku genetike a v dimenzii správanie hmyzu, ktorá vykazovala po pozorovaní a manipulácii biologického objektu vyššie skóre. Zaujímavé zistenia evidujeme aj v atribúte strach z hmyzu, kde žiaci po experimentálnom vplyve vykazujú nižšiu úroveň strachu a odporu k hmyzu ako respondenti bez experimentálneho vplyvu. Štatisticky významné rozdiely sa medzi výskumnými skupinami prejavili na úrovni predstáv vo všetkých sledovaných atribútoch. Žiaci ovplyvnení pozorovaním a manipuláciou genetického objektu znázorňovali vo svojich kresbách vývinový cyklus a pohlavné znaky jedincov vínnej mušky s vyššou úspešnosťou, ako žiaci získavajúci poznatky z genetiky bez vplyvu pozorovania. Predmetom skúmania boli aj zmeny vo vedomostiach z genetiky zamerané na chov, vývin a pohlavie drozofily a následne kríženie a dominancia v rámci autozómovej a gonozómovej dedičnosti. Alarmujúce zistenia úrovne osvojených vedomostí evidujeme v skupine žiakov získavajúcich poznatky z genetiky len s využitím učebnice. Následne skupina žiakov pracujúca s modelovým druhom drozofily vykazovala porovnateľne vyššie vedomosti vo všetkých sledovaných kategóriách, pričom zistené rozdiely boli medzi výskumnými skupinami vysoko signifikantné. Vzhľadom k prezentovaným výsledkom výskumu odporúčame v rámci pedagogickej praxe a tradičnej výučby biológie/genetiky používať jednoduché pokusy s modelovým genetickým objektom vínnej mušky, ktoré sú časovo nenáročné a v rámci pozorovania dedičných znakov (dĺžka krídel, farba očí, tvar tela) kvalitatívne aj kvantitatívne reprezentatívne.
Poďakovanie
V závere chceme vysloviť poďakovanie pedagógom za možnú realizáciu overovacieho vyučovania v školských podmienkach (ZŠ s MŠ Lazany, okres Prievidza, stredné Slovensko). Úprimná vďaka patrí aj prof. PaedDr. Pavlovi Prokopovi, DrSc. z Katedry environmentálnej ekológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave za pomoc pri štatistickom vyhodnotení výsledkov. Poďakovanie patrí aj dvom anonymným recenzentom za konštruktívne pripomienky k predkladanému rukopisu článku.
Príloha
Literatúra
[1] ALLADA, R. Genetics of Sleep in a Simple Model Organism: Drosophila. Principles and Practice of Sleep Medicine (Fifth Edition). Neurobiology. 2011. S. 151-160.
[2] ALLOCCA, M. - ZOLA, S. - BELLOSTA, P. The Fruit Fly, Drosophila melanogaster: mo-deling of human diseases (Part II),. Zagreb, Croatia, 2018. 258 s. ISBN 978-953-51-3854-9.
[3] ALVES, RÔMULO, R. N. et al. Students‘ attitudes toward and knowledge about snakes in the semi-arid region of Northeastern Brazil. Journal of Ethnobiology and Ethnomedicine. 2014, 10, 1. S. 10-30.
[4] BELL, B. - BARKER, M. Towards a scientific concept of ʻanimalʼ. Journal of Biolo-gical Education. 1982, 16, 3. S. 197-200.
[5] BÖHMOVÁ, B. Molekulárna genetika. Vysokoškolské skriptá, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava, 1995. 161 s. ISBN 80-223-0997-4.
[6] CARDAK, O. Student s’ ideas about dangerous animals. Asia-Pacific Forum on Science Learning and Teaching. 2009, 10, 2. S. 1-15.
[7] COLL, R. K. - TREAGUST, D. F. Learners‘ use of analogy and alternative conceptions for chemical bonding. Australian Science Teachers‘ Journal. 2001, 48, 1. S. 24-32.
[8] HO, K. S. - SEHGAL, A. Drosophila melanogaster: An Insect Model for Fundamental Studies of Sleep. Methods in Enzymology. 2005, 393. S. 772-793.
[9] HOYT, E. - SCHULZ, T. Insect Lives: Stories of mystery and romance from a hidden world. First Harward University, USA, 2002. 349 s. ISBN 0-674-00952-5.
[10] IACOBUCCI, D. - DUHACHEK, A. Advancing alpha: Measuring reliability with confi-dence. Journal of Consumer Psychology. 2003, 13, 4. S. 478-487.
[11] CHENG, T, Ng. et al. Zinc oxide nanoparticles exhibit cytotoxicity and genotoxicity through oxidative stress responses in human lung fibroblasts and Drosophila melanogaster. International Journal of Nanomedicine. 2017, 12. 1621–1637 s.
[12] FANČOVIČOVÁ, J. Praktické aktivity so živými organizmami. Trnava: Trnavská uni-verzita v Trnave Pedagogická fakulta, 2015. 64 s. ISBN 978¬80¬8082¬867¬7.
[13] FANČOVIČOVÁ, J. - KUBIATKO, M. Záujem žiakov nižšieho sekundárneho vzdelá-vania o biologické vedy. Scienta in educatione. 2015, 6, 1. S. 2-13.
[14] JENNINGS, B. H. Drosophila – a versatile model in biology and medicine. Materials Today. 2011, 14, 5. S. 190-195.
[15] KELLERT, S. R. Values and perceptions of invertebrates. Conservation Biology. 1993, 7. 845–855 s.
[16] KÖSE, S. Diagnosing Student Misconceptions: Using Drawings as a Research Method. World Applied Sciences Journal. 2008, 3, 2. S. 283-293.
[17] KVASNIČÁK, R. Vplyv entomologického kurzu na postoje, vedomosti a predstavy vy-sokoškolských študentov k entomológii. In Acta Facultatis Pedagogicae Universitas Tyrna-viensis, Ser. D.. Trnava, 2011. S. 50-68. ISBN 978-80-8082-512-6.
[18] KVASNIČÁK, R. Praktické cvičenia s vybranými zástupcami hmyzu v školskom a prí-rodnom prostredí ako inšpirácia pre bádateľsky orientované vyučovanie na základných ško-lách. [online] Trnava: Trnavská univerzita v Trnave - Pedagogická fakulta, 2017. 168 s. ISBN 978-80-568-0098-0. Dostupné na www: <http://ukftp.truni.sk/epc/14509.pdf>.
[19] KVASNIČÁK, R. - DVORSKÁ, M. Vplyv názorných ukážok druhov rastlín na postoje, predstavy a vedomosti žiakov základných škôl, Sborník statí z X. ročníku konference EDU-CO. In International conference 2015, Tatranská Štrba. Brno: Tribun EU, 2015. S. 121-130. ISBN 978-80-263-0902-4.
[20] KVASNIČÁK, R. - KORECOVÁ, K. Manipulácia so zoologickým materiálom a jej vplyv na postoje ku hmyzu u žiakov základných škôl. In Acta Facultatis Pedagogicae Univer-sitatis Tyrnaviensis. Trnava, 2012. S. 53 - 67. ISBN 978-80-8082-557-7.
[21] KVASNIČÁK, R. - KORECOVÁ, K. Krátkodobý vplyv pozorovania vybraných zástup-cov hmyzu na predstavy a vedomosti žiakov o hmyze. Paidagogos, časopis pro pedagogiku a s ní související vědy. 2015, 2. S. 60-87. ISSN 1213-3809.
[22] KVASNIČÁK, R. - KUKLIŠOVÁ-NEMEČKAYOVÁ, K. Vplyv audiovizuálnej prezen-tácie učiva na postoje vedomosti a predstavy žiakov základných škôl o hmyze. In Sborník z VII. ročníku medzinárodní vědecké konference. Dynamika institucionálního vzdelávání v kontextu přípravy učitelů přírodoědných, zemědelských a príbuzných odborů, EDUCO 2012. Česká zemědelská univerzita v Praze, 2012. 19 – 24 s. ISBN 978-80213-2279-0.
[23] KVASNIČÁK, R. - LIBOVIČOVÁ, J. Atraktívne či menej atraktívne skupiny hmyzu ako objekty pozorovania v školskom prostredí. Manažment školy v praxi: odborný mesačník pre manažment škôl, školských a predškolských zariadení . [online] 2016, 11, 3. príloha č. I/2016. S. 9-15. ISSN 1336-9849. Dostupné na www: <http://ukftp.truni.sk/epc/12802.pdf>.
[24] KVASNIČÁK, R. - PUŠKÁR, A. Mravce ako vhodný objekt na pozorovanie v školskom prostredí. Didaktika . Iura Edition, Bratislava, 2012, 4, 4. S. 26-32. ISSN 1338-2845.
[25] KVASNIČÁK, R. - TRNKOVÁ, D. Včela medonosná ako modelový druh hmyzu pozo-rovaný žiakmi v školskom a prírodnom prostredí. Manažment školy v praxi: odborný mesač-ník pre manažment škôl, školských a predškolských zariadení . 2017, 12, 11. špeciálna príloha č. III/2017. S. 9-15. ISSN 1336-9849.
[26] KVASNIČÁK, R. - TŘEŠKOVÁ, Z. Skúsenostné vyučovanie v prírode a jeho krátkodo-bý vplyv na formovanie postojov a vedomostí z entomológie u žiakov základných škôl. Aktuálne trendy vo vyučovaní prírodných vied, Recent Trends in Science Education. In Zborník z medzinárodnej konferencie Smolenice 15. – 17. október 2012. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2012. 251 – 255 s. ISBN 978 – 80 – 8082-541-6.
[27] KVASNIČÁK, R. - GEBRLÍNOVÁ, V. Ovocná či vínna muška ako modelový objekt pozorovania a skúmania v školskom prostredí. Manažment školy v praxi – príloha Didaktika II . , 2017, 12, 7-8, špeciálna príloha č. II/2017. S. 7-14. ISSN 1336-9849.
[28] LEWIS, J. - KATTMANN, U. Traits, genes, particles and information: revisiting students understandings of genetics. International Journal of Science Education. 2004, 26, 2. S. 195-206.
[29] LEWIS, J. - WOOD-ROBINSON, C. Genes, chromosomes, cell division and inheritan-ce: Do students see any relationship?. International Journal of Science Education . 2000, 22, 2. S. 177-195.
[30] LIKERT, R. A technique for the measurement of attitudes. Archives of Psychology. 1932, 140. 1–55 s.
[31] LOOY, H. - WOOD, J. R. Attitudes Toward Invertebrates: Are Educational "Bug Banquets" Effective?. The Journal of Environmental Education. 2010, 37, 2. 37 – 48 s.
[32] MIKLOVIČOVÁ, J. - GALÁDOVÁ, A. - VALOVIČ, J. - GONDŽÚROVÁ, K. Národná správa PISA 2015 Slovensko. Bratislava: NÚCEM, 2016. 71 s.
[33] MORGAN, M., J. - GRAMANN, J., H. Predicting effectiveness of wildlife education programs: A study of students‘ attitudes and knowledge toward snakes. Wildlife Society Bulletin. 1989, 17, 4. S. 501-509.
[34] ORNEK, F. Models in Science Education: Applications of Model in Learning and Tea-ching Science. International Journal of Environmental and Science Education. 2008 , 3, 2. S. 35-45.
[35] ÖZKAN, Ö. - TEKKAYA, Ö, C. - GEBAN, Ö. Understanding of Ecological Concepts. Journal of Science Education and Technology . 2004, 13, 1. 95–105 s. ISSN .
[36] PROKOP, P. Neformálne prírodovedné vzdelávanie. Trnava: Acta Facultatis Paedago-gicae Universitatis Tyrnaviensis, Ser. B, 2007. 79 s. ISBN 978-80-8082-152-4.
[37] PROKOP, P. - PROKOP, M. Is biology boring? Student attitudes toward biology. Journal of Biological Education . 2007, 42, 1. S. 36-39.
[38] PROKOP, P. - FANČOVIČOVÁ, J. Students‘ ideas about human body: Do the really draw what the know?. Journal of Baltic Science Education. 2006, 2, 10. S. 86-95.
[39] PROKOP, P. - TOLAROVIČOVÁ, A. - CAMERIK, A. - PETERKOVÁ, V. High school students’ attitudes towards spiders: A cross-cultural comparison. International Journal of Science Education. 2010, 32, 12. 1665 – 1688 s.
[40] PROKOP, P. - USAK, M. - ERDOGAN, M. - FANČOVIČOVÁ, J. - BAHAR, M. Slovakian and turkish students fear, disgust and perceived danger of invertebrates. Hacettepe Üniversitesi Egitim, Fakültesi Dergisi. Journal of Education. 2011, 40. S. 344-352.
[41] SEKERKA, V. Genetika. Bratislava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2009. 222 s.
[42] UHEREKOVÁ, M. - TRÉVAIOVÁ, I. - MATĽÁKOVÁ, A. - PIKNOVÁ, Z. - VIŠŇOVSKÁ, J. - ZVONČEKOVÁ, V. Biológia pre 9. ročník základných škôl a 4. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Prievidza: EDUCO, 2012. S. 53-59. ISBN 978-80-89431-34-2.
[43] WAGLER, R. The association between preservice elementary teacher animal attitude and likelihood of animal incorporation in future science curriculum. International Journal of Environmental & Science Education. 2008, 3. 213 – 246 s.
[44] WAGLER, R. - WAGLER, A. External insect morphology: A negative factor in attitu-des toward insects and likelihood of incorporation in future science education settings. International Journal of Environmental & Science Education. 2012, 7, 2. S. 313-325.
Zpět na obsah / Back to content