Recenze: Paradigma osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes

Martin Dojčár

Evanjelická teologička a pedagogička Monika Zaviš koncipuje svoju monografiu Paradigma osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes ako príspevok do teórie učiteľskej profesie a treba povedať, že jej príspevok je vcelku originálny. Keď rozsah pedeutologickej problematiky tematicky redukuje na oblasť vymedzenú pojmom osobnosti „kresťanského učiteľa“, robí tak zámerne za účelom „zistiť charakteristiky osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes z aspektu formulácie a modifikácie jeho paradigmy“ (s. 4). V autorkinom ponímaní vystupuje do popredia multidiciplinárny charakter teórie učiteľskej profesie čoby hraničnej disciplíny situovanej na priesečníku pedagogiky, psychológie, filozofie (osobitne dejín filozofie a etiky), sociológie, a tiež, s ohľadom na špecifikum predmetu jej záujmu, teológie a religionistiky. Nakoľko autorkino skúmanie osobnostných profesionálnych predpokladov učiteľskej profesie zahŕňa normatívne vymedzenie požiadaviek na osobnosť kresťanského učiteľa, teória učiteľskej profesie sa v jej koncepcii ukazuje ako normatívna teória, určujúca normy na prípravu, profesionálne konanie a správanie kresťanského učiteľa.

Aj keď centrálne miesto v práci Moniky Zaviš patrí explanácii osobnosti kresťanského učiteľa, autorka sa venuje aj explorácii a praxeologickému vyústeniu svojej teórie v profesijnej činnosti kresťanského učiteľa a v príprave na ňu. Kľúčový pojem svojej štúdie, pojem osobnosti kresťanského učiteľa, autorka dôsledne pertraktuje v historickej (propedeutická časť práce) a systematickej perspektíve (jadro práce venované paradigme osobnosti kresťanského učiteľa a jeho osobnostným kvalitám). Propedeutická časť obsahuje vymedzenie kľúčových slov (paradigma, osobnosť, učiteľ a kresťanský učiteľ), spojené s náčrtom problematiky výchovy a vzdelávania v starších dejinách západnej filozofie (grécko-rímska etapa antiky). Historický prístup je tiež zastúpený v druhej kapitole, ktorá ponúka pohľad na osobnosť učiteľa v dejinách abrahámovských náboženstiev, menovite v judaizme, islame a kresťanstve (Osobnosť učiteľa v dejinách abrahámovských náboženstiev). Samotná koncepcia tejto kapitoly podtrhuje význam a aktualitu abrahámovskej ekumény v súčasnom multipolárnom svete, osobitne s ohľadom na fenomén „stretu civilizácií“, najmä pokiaľ ide o civilizácie západného typu (vybudovanej na judeo-kresťanských a grécko-rímskych základoch) a islamu. Druhá časť kapitoly, zameraná na vymedzenie paradigmy kresťanského učiteľa, má už systematický charakter, rovnako ako nasledujúca, tretia kapitola (Osobnostné požiadavky na kresťanského učiteľa).

Rozlišujúci znak osobnosti kresťanského učiteľa Monika Zaviš postihuje teologicky a dáva ho do súvislosti s ortopraxou, keď hovorí, že kresťanský učiteľ je „ten, ktorý úprimne žije Kristovo posolstvo“ (s. 15). Vo svojom skúmaní autorka metodologicky vychádza z predpokladu, že paradigma osobnosti kresťanského učiteľa sa zrkadlí vo významných osobnostiach kresťanskej tradície, na prvom mieste v osobe jeho zakladateľa – Ježiša Krista. Na vybraných príkladoch z dejín kresťanstva potom demonštruje jej charakteristické znaky, a súčasne dokumentuje kontinuitu paradigmy Ježišovho učiteľstva (Augustinus Aurelius, Matka Terézia, Desmond Tutu).

Ak sa profesia učiteľa, ako osobnosti spĺňajúcej isté vedomostné a morálne kritériá, historicky vyprofilovala z náboženského učiteľa v judaizme, tak svoju špecifickú profiláciu nadobudla neskôr v kresťanstvom formovanom sociokultúrnom kontexte západnej civilizácie. V paradigme Ježišovho učiteľstva sa učiteľ stráca za poslaním, ktoré mu bolo zverené, zostáva pokorným realizátorom Božej vôle.

Osobnosť kresťanského učiteľa v súčasnosti má spoluutvárať a charakterizovať súbor osobnostných kvalít, ktoré autorka formuluje v tretej kapitole svojho diela. Medzi základné osobnostné požiadavky na kresťanského učiteľa Monika Zaviš radí vedomie povolania, psychickú zrelosť, prehľad o súčasnom stave poznania psychosociálneho vývoja dieťaťa a rodiny, celoživotné vzdelávanie, a napokon, zvlášť originálne a inovatívne, schopnosť viesť medzináboženský dialóg, pretože práve „[k]resťanský učiteľ by mal deti viesť k akceptácii rozdielnosti medzi ľuďmi ako k daru, ktorým nás Boh obdaroval a rozšíril nám v druhom, inom než sme my sami, naše obzory.“ (s. 91) Súbor týchto kvalít spoločne vytvára profesnú identitu kresťanského učiteľa, ako identitu napájanú z dvetisícročnej tradície kresťanského poňatia učiteľského poslania, a súčasne vždy nanovo aktualizovanú v konfrontácii s výzvami a požiadavkami súdobej kultúry. Súčasťou štúdie je preto koncepčne vhodne zaradená prieskumná sonda zameraná na skúmanie postoja študentov evanjelickej teológie k akademickému obsahu ich prípravy na učiteľské povolanie, ako vnímajú povolanie svojich vysokoškolských pedagógov a ako sa sami v tomto smere zdokonaľujú (kapitola štyri).

V recenzovanej monografii Monika Zaviš sústreďuje svoj odborný záujem na špecifiká osobnosti kresťanského učiteľa a predkladá jeho profil práve s dôrazom na osobnostné črty učiteľa, ktoré zohrávajú v súčasnej pedagogike dôležitú úlohu. Vo svojej práci uplatňuje predovšetkým normatívny prístup, spojený s deduktívnou metódou a ideálnym vzorom, ku ktorému by sa mal kresťanský učiteľ vzťahovať. Aj keď kladie dôraz na psychologickú a etickú, prípadne náboženskú dimenziu osobnosti učiteľa, neprehliada ani jeho odborno-vzdelávacia dimenziu. V jej koncepcii takto implicitne nachádza uplatnenie trojdimenzionálny model osobnosti učiteľa ako komplementárnej jednoty odborno-vzdelávacej, psychologickej a etickej, resp. náboženskej roviny jeho osobnosti (B. Kudláčová).

Literatura

[1] Zaviš, M. Paradigma osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2013. 109 s. ISBN 978-80-223-3218-7. 

Kontaktní informace / Contact informations

PaedDr. Martin Dojčár, PhD.

Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave

Hornopotočná 23

918 43 Trnava

Slovenská republika

dojcar@gmail.com