Postoj prezentuje orientáciu človeka a jeho vzťah k objektom súvisiacim s jeho činnosťou alebo životným pôsobením (Kollárik, 1993). Podľa Ďuriča (1997) ide o hodnotiaci vzťah, kde výraznú úlohu zohrávajú city. Môže sa vzťahovať na ktorúkoľvek osobu, udalosť, vec alebo jav. Postoj voči niečomu vyjadruje hodnotenie objektu subjektom, ktoré sa pohybuje v kontinuu, ktorého krajné póly tvoria úplne pozitívny a úplne negatívny vzťah. Každý jedinec má svoj vlastný systém postojov, a teda jeho jednotlivé postoje sú určitým spôsobom usporiadané a sú medzi nimi určité väzby (Nakonečný,1998).
Postoj ako jedna zo zložiek motivácie silne ovplyvňuje záujmy žiakov o učebné predmety a technológie. Úspešná implementácia IKT do vzdelávania závisí od postojov žiakov k IKT (Palaigeorgiou a kol. 2005). Mnoho štúdií potvrdzuje, že deti radi pracujú s počítačmi a sú nimi pozitívne motivované. Počítače nevnímajú ako vedu, ale ako prostriedok, ktorý využívajú v každodennom živote (Musker et al., 1994, Kreisel, 2003, Yang, 2005, Ogilvia,1999, Neo, 2003).
Cieľom tejto práce bolo zistiť postoje žiakov vybraných slovenských škôl k IKT. Výskumné otázky boli nasledovné: Aké postoje k IKT majú žiaci II. stupňa slovenských škôl? Majú dievčatá negatívnejšie postoje k IKT v porovnaní s chlapcami? Vplýva vek štatisticky významne na postoje k IKT?
Celkovo 214 žiakov (105 chlapcov a 109 dievčat) vo veku 10-14 rokov zo štyroch základných škôl sa zúčastnilo výskumu. Použitý dotazník bol anonymný a pozostával z 35 položiek. Jednotlivé položky boli rozdelené do troch zložiek (kognitívna, konatívna a afektívna). Pozitívne i negatívne položky sa týkali všetkých zložiek postoja, pričom negatívne položky boli preskórované. Výroky vzťahujúce sa na premet postoja sme dali žiakom posúdiť na päťstupňovej škále (úplne súhlasím, súhlasím, neviem, nesúhlasím, úplne nesúhlasím). Jednotlivým stupňom boli pridelené číselné hodnoty (5-1) a ich súčet dával súhrnné skóre jednotlivca. Taktiež sme žiakov požiadali aby nám poskytli informácie ako pohlavie, vek, bydlisko, obľúbený predmet, prítomnosť počítača v domácnosti a počet hodín, ktoré žiak strávi pri počítači. Išlo o údaje, ktoré môžu ovplyvniť postoj žiakov k počítačom. Obľúbené predmety boli nakoniec rozdelené do kategórií: prírodovedné predmety, spoločenskovedné predmety a výchovy. Jednotlivé odpovede boli okódované.
Skóre z testov bolo podrobené faktorovej analýze (PCA), aby sme zistili či existuje vzťah medzi položkami vrámci každej dimenzie. Na základe nedostatočného korelatívneho vzťahu sme z konatívnej zložky vylúčili položky 4,7,27, z kognitívnej položky 18,19 a 29. Z afektívnej zložky postoja sme nevylúčili žiadnu položku (skóre všetkých položiek bolo vysoké a vzájomne korelovalo). Po vylúčení týchto šiestich položiek sme vypočítali koeficient reliability (Cronbachova alfa) pre každú zložku a zistili sme, že všetky zložky postoja možno považovať za reliabilné, pretože hodnoty Cronbachovej alfy, ktorá odzrkadľuje konzistentnosť výpovedí, dosiahli hodnotu 0,7 (Nunnaly, 1978, Pallant, 2001). Celková hodnota Cronbachovej alfy bola 0,87. Diskriminačná validita bola počítaná ako priemerná korelácia zložky s ostatnými zložkami (Dhindsa a Chung, 2003) (Tabuľka č.1).
Tabuľka č.1 Základné parametre meraných zložiek
|
Zložky |
Počet položiek |
Cronbachova alfa |
Diskriminačná validita |
Vnútrodimenzionálna korelácia |
|
konatívna |
10 |
0,7 |
0,71 |
0,19 |
|
afektívna |
12 |
0,71 |
0,65 |
0,18 |
|
kognitívna |
7 |
0,7 |
0,69 |
0,23 |
Použitím štatistického testu General linear mixed model (GLMM), kde počet hodín strávených za počítačom, vek, činnosť na ktorú bol počítač využitý boli ako kovariát a bydlisko ako náhodný faktor, sme zistili signifikantné sexuálne rozdiely (P = 0,0037) a rozdiely medzi skúmanými školami ( P = 0,0127). Celkové skóre z jednotlivých zložiek vzájomne korelovalo. Tieto korelácie boli pozitívne s Pearsonovým korelačným koeficientom, ktorý bol od 0.529 do 0.717 (p < 0.001).
Konatívna zložka
Zistili sme, že chlapci mali pozitívnejší postoj k počítačom ako dievčatá, počet minút strávených pri počítači pozitívne koreloval s priemerným skóre dotazníka (r=0.212) a priemerné skóre bolo odlišné medzi školami. Všetky tieto rozdiely boli signifikantné (p < 0,05). To znamená, že čím dlhšie boli žiaci za počítačom, tým mali pozitívnejší postoj k IKT a postoje žiakov zo sledovaných škôl boli odlišné. Avšak vplyv veku, prítomnosť PC doma a obľúbenosť predmetu na postoje sme nezistili.
Väčšina žiakov súhlasila, že práca na počítači je efektívnejšia (výrok 1(60%), 2 (70%), 34 (53%), a práca s počítačom im umožňuje robiť tvorivejšiu a zaujímavejšiu prácu (výroky 14 a 35 s ktorými súhlasilo 64 a 73 % žiakov). Žiaci pri práci s počítačom nepotrebujú pomoc spolužiakov a 33% žiakov vie vyskytnutý problém riešiť samo (výroky 21 a 26) a takmer 70% si myslí, že vie používať počítač (výrok 33). Približne 77% vidí zmysel používania emailu a 65% by chcelo počítač používať na hodinách biológie (výrok 25) (Tabuľka 2).
Kognitívna zložka
Nezistili sme žiaden vplyv skúmaných faktorov na postoje žiakov v rámci kognitívnej zložky. Korelácie medzi časom stráveným za PC a postojmi neboli signifikantné (r = 0.08).
Okolo 70% zúčastnených súhlasilo, že používanie počítača je potrebné (výrok 16) a používanie e-mailu a internetu je dobrý spôsob ako sa viac naučiť o rôznych kultúrach (výrok 12). Zaujímavé bolo zistenie, že takmer 40% žiakov sa nevedelo vyjadriť k výrokom 10 „E-mail pomáha ľuďom učiť sa od druhých“ a 8 „Písanie e-mailu mi pomáha rozvíjať moje myšlienky“. Väčšina žiakov (viac ako 70%) súhlasila, že používaním počítača získa mnoho vedomostí (výrok 17), avšak iba 39% uviedlo, že používaním počítača na vyučovaní lepšie pochopia učivo (výrok 23). Takmer 80% žiakov by sa chcelo naučiť viac o počítačoch (výrok 31) (Tabuľka 2).
Afektívna zložka
Pohlavie (p<0.05) a čas strávený za počítačom ukazovali rovnaký smer ako v predchádzajúcom prípade (r=0.145, p<0.05), avšak po aplikácií tzv. Bonferroni korekcii, ktoré sa používajú na to, aby sa predišlo pseudoreplikáciám, táto významnosť zmizla. Ďalšie premenné zostali nesignifikantné.
Viac ako 60% súhlasilo, že veľmi radi používajú počítač na komunikáciu (výroky 5 a 6). Približne polovica žiakov uviedla, že používaním e-mailu a internetu sa cítia byť súčasťou spoločnosti (výrok 11) a viac ako 60% sa prácou na počítači sa necíti byť izolovaným od ostatných ľudí (výrok 28). Polovica žiakov by chcela stráviť viac času za počítačom (výrok 20), 65% by si vybralo predmet o počítačoch (výrok 30) a 82% žiakov sa teší na hodiny, na ktorých sa používajú počítače (výrok 24). Približne 55% má radosť keď sa tlačí ich práca (výrok 3), ale menej ako polovica žiakov (44%) sa pri práci s počítačom cíti byť úspešná (výrok 13). Nízky počet zúčastnených žiakov (5-7 %) uviedlo, že sa necíti dobre a má strach s počítačov (výroky 15, 22, 32) (Tabuľka 2).
Zistili sme, že postoje žiakov 2. stupňa ZŠ k informačno-komunikačným technológiám sú pozitívne, no líšia sa v závislosti od školy, ktorú navštevujú, pričom chlapci mali pozitívnejší postoj ako dievčatá. Na druhej strane sme nezistili žiaden vzťah medzi postojom k IKT, vekom, prítomnosťou PC doma a obľúbeným predmetom. Zaujímavé je, že čas strávený za počítačom pozitívne koreloval iba s konatívnou zložkou postoja.
Taktiež v štúdii Brosnana (1998) zistili, že chlapci vo veku 6-11 rokov mali signifikantne pozitívnejší postoj k počítačom ako dievčatá a obe pohlavia vnímali informačné technológie ako mužské. Vo Veľkej Británii zistili, že dievčatá nepoužívali počítače tak často ako chlapci, dievčatá sa oveľa menej pripravovali na profesie zamerané na počítače. Vo výskume Graffa (2003) boli dievčatá menej smelé v používaní informačných technológií ako chlapci a používali počítače oveľa menej. Chlapci boli k používaniu počítačov dôverčivejší, čo zdôvodňovali prítomnosťou počítačov doma.
Počítače majú obrovský potenciál, pomocou ktorého sa vyučovanie môže stať príjemnejším, napínavejším a efektívnejším. Informačno-komunikačné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou života a stávajú sa súčasťou i školy. Množstvo výskumov potvrdilo vzdelávaciu hodnotu multimédií. Avšak úspešná implementácia IKT do vzdelávania závisí nielen od samotného vybavenia škôl počítačmi, postojov žiaka k IKT, ale aj učiteľa. Pozitívny postoj učiteľa je nevyhnutnou podmienkou efektívneho využitia IKT v triede (Woodrow, 1992). Snaha a záujem učiteľa využívať nové technológie sú dôležité pri budovaní pozitívnych postojov žiakov k IKT. Snahy by sa mali zamerať aj na IKT vo vzťahu k dievčatám – aby IKT boli pre ne zaujímavejšie.
BROSNAN, M.J.: The role of psychological gender in the computer-related attitudes and attainments of primary school children (aged 6-11).In: Computers education, Vol. 30., 1998, No. 3-4, pp. 203-208.
Dhindsa, H.S., Chung, G.: Attitudes and achievement of Bruneian science students. In: International Journal of Science Education, Vol. 25, 2003, No. 8, pp. 907–922.
Ďurič, L., Bratcká, L. a kol.: Pedagogická psychológia. Bratislava, SPN 1997.
KOLLÁRIK,T.: Sociálna psychológia. SPN 1993, pp. 70-80.
GRAFF, M.: Cognitive Style and Attitudes Towards Using Online Learning and Assessment Methods. In: Electronic Journal of e-Learning, Vol.1, 2003, pp. 21-28.
NAKONEČNÝ,M.: Psychologie osobnosti. Academia Praha 1998, pp. 118 – 123.
Palaigeorgiou, G.E., Siozos, P.D., Konstantakis, N.I., Tsoukalas, I.A.: A computer attitude scale for computer science freshmen and its educational implications. In: Journal of Computer Assisted Learning, Vol. 21, 2005, pp. 330 – 342.
Tabuľka č.2: Percentuálne vyhodnotenie jednotlivých položiek
|
Výrok |
Úplne súhlasím |
Súhlasím |
Nemám vyhranený názor |
Nesúhlasím |
Úplne nesúhlasím |
|
1. Zadaná práca (projekt) sa mi lepšie píše na počítači ako rukou |
27,1% 58/214 |
33,2% 71/214 |
25,7% 55/214 |
10,7% 23/214 |
3,3% 7/214 |
|
2. Práca sa mi lepšie opravuje, keď ju mám napísanú na počítači |
36,4% 78/214 |
33,2% 71/214 |
15,9% 34/214 |
8,9% 19/214 |
5,6% 12/214 |
|
3. Mám radosť keď sa tlačí moja práca |
29% 62/214 |
26,2% 56/214 |
30,4% 65/214 |
7% 15/214 |
7,5% 16/214 |
|
4. V porovnaní s počítačom, písanie práce na papier šetrí čas |
19,2% 41/214 |
20,6% 44/214
|
28,5% 61/214 |
21,5% 46/214 |
10,3% 22/214 |
|
5. Rád používam počítač na komunikáciu s ľuďmi z celého světa |
39,3% 84/214 |
25,2% 54/214 |
15% 32/214 |
14% 30/214 |
6,5% 14/214 |
|
6. Veľmi nerád používam počítač na komunikáciu s kamarátmi |
9,8% 21/214
|
10,7% 23/214
|
17,3% 37/214 |
24,8% 53/214 |
37,4% 80/214 |
|
7. E-mailom sa mi horšie nadväzuje kontakt s ľuďmi ako osobne |
11,7% 25/214
|
17,8% 38/214
|
29,4% 63/214 |
22,9% 49/214 |
18,2% 39/214 |
|
8. E-mail pomáha ľuďom učiť sa od druhých |
13,1% 28/214 |
2,9% 49/214 |
36% 77/214 |
14,5% 31/214 |
13,6% 29/214 |
|
9. Výhodou e-mailu je, že môžeš kontaktovať kohokoľvek |
36% 77/214 |
41,1% 88/214 |
15% 32/214 |
3,7% 8/214 |
4,2% 9/214 |
|
10. Písanie e-mailu mi pomáha rozvíjať moje myšlienky |
11,2% 24/214 |
23,8% 51/214 |
40,2% 86/214 |
17,3% 37/214 |
7,5% 16/214 |
|
11. Používaním e-mailu a internetu sa cítim súčasťou spoločnosti |
17,3% 37/214 |
34,6% 74/214 |
28,5% 61/214 |
14,5% 31/214 |
5,1% 11/214 |
|
12. Používanie e-mailu a internetu je dobrý spôsob ako sa viac naučiť o rôznych ľuďoch a kultúrach |
36,4% 78/214 |
38,8% 83/214 |
14,5% 31/214 |
6,5% 14/214 |
3,7% 8/214 |
|
13. Pri práci s počítačom sa cítim byť úspešným |
18,2% 39/214 |
26,2% 56/214 |
38,8% 83/214 |
8,4% 18/214 |
8,4% 18/214 |
|
14. Prácou na počítači sa stávam kreatívnejším (tvorivejším) |
20,1% 43/214 |
44,4% 95/214 |
22% 47/214 |
8,4% 18/214 |
5,1% 11/214 |
|
15. Pri práci s počítačom som nervózny a cítim sa nepohodlne |
2,8% 6/214
|
4,7% 10/214
|
9,3% 20/214 |
32,2% 69/214 |
51% 109/214 |
|
16. Používanie počítača nie je potrebné |
7,9% 17/214
|
10,7% 23/214
|
11,7% 25/214 |
25,2% 54/214 |
44,4% 95/214 |
|
17. Používaním počítača získam veľa vedomostí |
35% 75/214 |
37,4% 80/214 |
15,9% 34/214 |
2,3% 5/214 |
9,3% 20/214 |
|
18. Je zložité porozumieť počítačom |
7,9% 17/214
|
21,5% 46/214
|
21,5% 46/214 |
27,6% 59/214 |
21,5% 46/214 |
|
19. Práca s počítačom nebude dôležitá pre moje budúce zamestnanie |
8,4% 18/214
|
7% 15/214
|
22% 47/214 |
23,8% 51/214 |
38,8% 83/214 |
|
20. Chcel by som stráviť viac času používaním počítača |
28% 60/214 |
22,9% 49/214 |
27,1% 58/214 |
15,9% 34/214 |
6,1% 13/214 |
|
21. Pri práci s počítačom potrebujem pomoc spolužiakov |
3,7 8/214 |
11,2 24/214 |
17,3 37/214 |
31,3 67/214 |
36,4 78/214 |
|
22. Počítače ma desia a mám z nich strach |
2,3% 5/214
|
2,8% 6/214
|
2,3% 5/214 |
18,7% 40/214 |
73,8% 158/214 |
|
23. Používaním počítača na vyučovaní lepšie pochopím učivo |
19,6% 42/214 |
19,6% 42/214 |
34,6% 74/214 |
17,3% 37/214 |
8,9% 19/214 |
|
24. Teším sa na hodiny, na ktorých používame počítač |
51,9% 111/214 |
30,4% 65/214 |
13,1% 28/214 |
1,9% 4/214 |
2,8% 6/214 |
|
25. Počítač by som chcel používať aj na hodinách prírodopisu |
42,5% 91/214 |
22,9% 49/214 |
20,6% 44/214 |
9,8% 21/214 |
4,2% 9/214 |
|
26. Keď sa objaví problém s počítačom, vyriešim ho sám/sama |
14,5% 31/214 |
21% 45/214 |
31,8% 68/214 |
23,8% 51/214 |
8,9% 19/214 |
|
27. Čokoľvek čo sa dá spraviť na počítači, môžem urobiť aj iným spôsobom |
9,8% 21/214 |
18,2% 39/214
|
39,3% 84/214 |
21% 45/214 |
11,7% 25/214 |
|
28. Pracou na počítači sa cítim izolovaný od ostatných ľudí |
5,6% 12/214
|
7% 15/214
|
21% 45/214 |
30% 64/214 |
36,4% 78/214 |
|
29. Ľudia, ktorí používajú počítač sú dôležitejší a uznávanejší |
12,1% 26/214 |
17,3% 37/214 |
28,5% 61/214 |
22,4% 48/214 |
19,6% 42/214 |
|
30. Ak by som mohol, vybral by som si predmet o počítačoch |
35% 75/214 |
30,4% 65/214 |
20,6% 44/214 |
8,4% 18/214 |
5,6% 12/214 |
|
31. Chcel by som sa viac naučiť o počítačoch |
42% 90/214 |
37,4% 80/214 |
12,1% 26/214 |
4,7% 10/214 |
3,7% 8/214 |
|
32. Som nešťastný pri vstupe do miestnosti plnej počítačov |
3,3% 7/214 |
1,4% 3/214
|
5,6% 12/214 |
25,7% 55/214 |
64% 137/214 |
|
33. Nie som dobrý v používaní počítača |
2,8% 6/214
|
9,8% 21/21 |
20,1% 43/214 |
34,6% 74/214 |
32,7% 70/214 |
|
34. Počítače mi pomáhajú lepšie organizovať prácu |
22,9% 49/214 |
30,4% 65/214 |
33,6% 72/214 |
9,3% 20/214 |
3,7% 8/214 |
|
35. Počítače mi umožňujú robiť zaujímavejšiu prácu |
38,3% 82/214 |
34,6% 74/214 |
18,7% 40/214 |
5,6% 12/214 |
2,8% 6/214 |
Autorka:
PaedDr. Jana Fančovičová
Katedra biológie PdF TU,
Priemyselná 4, PO Box 9, SK-918 43 Trnava, Slovensko
E-mail: jfanka@pobox.