PaidagwgÒ$
časopis pro pedagogiku v souvislostech * journal of education in contexts
Ročník: 2019Volume: 2019
Číslo: 2Issue: 2
Vyšlo: 21. prosince 2019Published: December 21st, 2019
Belkovicsová, Daša. Gramotnosť z pohľadu OECD vo vzťahu k vybraným ukazovateľom. Paidagogos, [Aktualizované: 2019-12-21], [Citované: 2020-04-05], 2019, 2, #2. S. . Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2019/2/article.php?id=2>

#2

Zpět na obsah / Back to content

Gramotnosť z pohľadu OECD vo vzťahu k vybraným ukazovateľom

Literacy from the OECD point of view in the Relationship to selected Indicators

Daša Belkovicsová

Abstrakt: Pojem gramotnosť bol v spoločnosti vnímaný pomerne jednostranne. V rámci historického vývoja dochádza k významovému rozširovaniu pojmu gramotnosť a k jeho samostatnej identifikácii v rámci vymedzených oblastí (čitateľská, matematická, prírodovedná, finančná, digitálna gramotnosť a pod.). Základným nástrojom nadobudnutia gramotnosti je výchovno-vzdelávací systém, ktorého úlohou je produkcia kvalitného ľudského kapitálu uplatniteľného na trhu práce. Jeden z pohľadov na kvalitu vzdelávacieho systému na úrovni povinného vzdelávania poskytuje štúdia OECD PISA, ktorá zisťuje úroveň žiakov z pohľadu požiadaviek trhu práce. Cieľom príspevku je vymedziť vzťahy medzi dosiahnutými výsledkami žiakov z jednotlivých krajín v testovaní PISA a vybranými finančnými a nefinančnými ukazovateľmi. Za štatisticky významné faktory, ktoré majú potenciál ovplyvniť úspešnosť žiakov v testovaní PISA považujeme objem finančných zdrojov plynúci na povinného vzdelávanie žiaka, mzdové ohodnotenie učiteľov a pomerový ukazovateľ počtu žiakov na jedného učiteľa.

Kľúčové slová: Finančné zdroje, gramotnosť, krajiny OECD, mzdy učiteľov, PISA, povinné vzdelávanie.

Abstract: The concept of literacy was perceived quite unilaterally in society. In terms of historical development, the concept of literacy was expanded as well as its identification within the defined areas (reading, mathematical, science, financial, digital literacy etc.). The basic tool for acquiring literacy is the educational system, whose role is to produce quality human capital applicable to the labor market. One of the views on the quality of the education system at the level of compulsory education is provided by the OECD PISA study, which measures the level of students in terms of labor market requirements. The aim of the paper is to define the relationships between results of students from individual countries in PISA testing and selected financial and non-financial indicators. The statistically significant factors that have the potential to influence students' success in PISA testing are considered the volume of financial resources for compulsory education, the wage assessment of teachers and the ratio of students to teaching staff.

Keywords: Compulsory Education, Financial Resources, Literacy, OECD Countries, PISA, Teachers’ Salaries.




Úvod

Pojem gramotnosť bol v spoločnosti vnímaný pomerne jednostranne, pričom v rámci historického vývoja nadobúda čoraz širší význam. Za jeho tradičné chápanie možno považovať schopnosť písania a čítania, čo sa prostredníctvom zavedenia atribútu povinnej školskej dochádzky stalo nevyhnutnosťou. V dôsledku toho sa pojem gramotnosť dostáva do roviny prevyšujúcej rámec základnej schopnosti čítania a písania. Štúdia OECD PISA - Program medzinárodného hodnotenia žiakov krajín OECD a ich partnerských krajín vymedzuje gramotnosť ako schopnosť prečítať (text), vyhľadať (informáciu), porozumieť (jej) a použiť (ju) [Národná správa PISA 2015, s. 11]. Významovo rozšírený pojem gramotnosť možno zadefinovať pre jednotlivé oblasti samostatne ako čitateľskú, matematickú, prírodovednú, finančnú, digitálnu gramotnosť a pod., pričom je odrazom kvality ľudského kapitálu.

Vymedzenie ľudského kapitálu a gramotnosti z pohľadu OECD 1

Za ľudský kapitál považuje OECD súhrn vedomostí, zručností, schopností a atribútov jednotlivcov, ktoré sú predpokladom pre rast individuálneho, sociálneho a ekonomického blahobytu [OECD, 2001]. K jeho rozvoju dochádza prostredníctvom jednotlivých druhov vzdelávania, medzi ktoré zaraďujeme [OECD, 1998]:

  1. formálne vzdelávanie - je organizované prostredníctvom výchovno-vzdelávacích inštitúcií na rôznych úrovniach (od predškolských zariadení, cez základné, stredné a vysoké školy až po inštitúcie celoživotného vzdelávania),
  2. neformálne podnikové vzdelávanie a odborná príprava pre potreby trhu práce,
  3. skúsenosti a zručnosti získané v zamestnaní a prostredníctvom aktivít vo vede a výskume ,
  4. informálne vzdelávanie , ktoré neprebieha vo vzdelávacím inštitúciách, ale dochádza k nemu v priebehu života pri riešení každodenných situácií.

Základným nástrojom rozvoja gramotnosti je formálne vzdelávanie, ktoré je zabezpečované vzdelávacími inštitúciami na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému. Garanciou získania základných zručností tvorí vo vyspelých krajinách inštitút povinnej školskej dochádzky. Na Slovensku je povinná školská dochádzka zakotvená ústavou a udáva nielen právo, ale predovšetkým povinnosť jej plnenia. Rozsah, kvalita a výsledky povinného vzdelávania z hľadiska požiadaviek trhu práce sa v jednotlivých krajinách líšia. Jeden z pohľadov na kvalitu vzdelávacieho systému poskytuje štúdia PISA, ktorá zisťuje tzv. funkčnú gramotnosť, ktorá zaznamenáva výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce. Funkčná gramotnosť pozostáva z troch hlavných súčastí, ktorými sú čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť. Čitateľskú gramotnosť štúdia PISA definuje ako porozumenie a používanie písaných textov, uvažovanie o nich a zaangažovanosť čitateľa do čítania s cieľom dosahovania osobných cieľov, rozvíjania vlastných vedomostí a schopností a podieľania sa na živote spoločnosti. Prírodovedná gramotnosť je vyjadrená ako schopnosť používať vedecké poznatky a vedecké myšlienky ako aktívny občan. Prírodovedne gramotný človek je schopný a ochotný zapojiť sa do logických diskusií na tému veda a technika, čo si vyžaduje určité kompetencie ako vysvetliť javy vedeckým spôsobom, navrhnúť a vyhodnotiť prírodovedný výskum a interpretovať získané údaje a dôkazy vedeckým spôsobom. Matematickú gramotnosť PISA vymedzila ako schopnosť človeka vyjadriť, použiť a interpretovať matematiku v rôznych súvislostiach. Zahŕňa matematické myslenie, používanie matematických pojmov, postupov, faktov a nástrojov na opis, vysvetlenie alebo predpovedanie javu. Pomáha uvedomiť si, akú úlohu má matematika v reálnom svete, a na tomto základe správne posudzovať a rozhodovať sa tak, ako sa to vyžaduje od konštruktívneho, zaangažovaného a rozmýšľajúceho občana [Národná správa PISA, s. 13-15]. Od roku 2003 je v rámci PISA možnosť zapojenia sa jednotlivých krajín do doplnkového testovania v podobe tímového riešenie problémov a od roku 2012 aj finančnej gramotnosti, v rámci ktorej ide o zistenie schopnosti robiť dôležité finančné rozhodnutia a finančné plány. Finančnú gramotnosť zadefinovala PISA ako znalosť a pochopenie finančných pojmov a rizík, schopnosť, motivácia a sebadôvera jedinca využívať získané vedomosti s cieľom vykonávania efektívnych rozhodnutí v rôznych situáciách týkajúcich sa financií, so zámerom zlepšiť finančnú situáciu jednotlivca i spoločnosti, a tým im umožniť zapojenie do ekonomického života [Národná správa PISA, s. 16]. Ide o jednu z vyšších foriem gramotnosti, ktorá tvorí predpoklad dobrého finančného hospodárenia jednotlivcov a domácností.

PISA ako medzinárodný výskum sa realizuje v rámci členských krajín OECD a ich partnerských krajín, pričom s každým testovacím cyklom dochádza k zvyšovaniu počtu krajín, ktoré majú záujem sa do štúdie zapojiť. Testovanie sa realizuje prostredníctvom kognitívnych testov a dotazníkov a sústreďuje sa na 15-ročných žiakov nachádzajúcich sa v posledných rokoch plnenia povinnej školskej dochádzky. Hodnotenie sa uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch. Slovenská republika sa prvý krát podrobila testovaniu v roku 2003 v nadväznosti na vstup do OECD v decembri 2000. Výsledkom testovania v rámci PISA nemá byť úspech, resp. neúspech príslušnej školy alebo žiaka, ale vzdelávacieho systému ako celku.

Posledná dostupná štúdia PISA z roku 2015 bola realizovaná v 72 krajinách, z toho v 35 krajinách OECD. Testovaniu boli podrobení žiaci vo veku od 15 rokov a 3 mesiace do 16 rokov a 2 mesiace (na Slovensku išlo o žiakov narodených v roku 1999 navštevujúcich siedmy alebo vyšší ročník). Testovanie sa realizovalo na rôznych typoch školských vzdelávacích inštitúciách v rámci troch hlavných oblastí gramotnosti (SR využila možnosť testovania aj v oblasti finančnej gramotnosti a tímového riešenia problémov). Na Slovensku sa do štúdie PISA 2015 zapojilo cca 6 400 žiakov z 292 vzdelávacích zariadení, čo predstavuje reprezentatívnu vzorku zo všetkých regionálnych jednotiek a typov škôl v SR. Percentuálny podiel zúčastnených žiakov podľa typu vzdelávacieho zariadenia uvádzame na Grafe 1.

Graf 1: Podiel žiakov v testovaní PISA 2015 podľa typu vzdelávacieho zariadenia

Výsledky úrovne slovenských 15-ročných žiakov v medzinárodnom meradle dosahujú neuspokojivé výsledky, ktoré sú významne nižšie ako je priemerný výkon žiakov z krajín OECD. V rámci priemerného bodového hodnotenia za všetky tri sledované oblasti (matematickú, prírodovednú a čitateľskú gramotnosť) sa slovenskí žiaci umiestnili na 31. pozícii (v rámci 35 testovaných krajín OECD), pričom Slovenská republika spolu s Gréckom patrí k najhoršie hodnoteným krajinám Európy (z krajín mimo Európy dosiahli horšie skóre iba Čile, Turecko a Mexiko). Rovnaké výsledky dosiahli slovenskí žiaci aj v rámci zoskupenia krajín V4, kde preukázali najslabšiu úroveň. Najlepšie umiestnenie získalo Poľsko, ktoré prevýšilo priemer krajín OECD vo všetkých testovaných oblastiach. V pásme priemeru sa pohybujú žiaci z Českej republiky (Poľsko 14. pozícia, Česká republika 23. a Maďarsko 29).

Graf 2: Výsledky štúdie PISA 2015 v krajinách V4 (dosiahnuté skóre)

Štúdia PISA 2015 ukazuje pokračujúci trend znižovania výkonov slovenských žiakov v rámci všetkých úrovní testovanej gramotnosti (vrátane finančnej), pričom najväčšie problémy sú zaznamenané v oblasti čitateľskej gramotnosti. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť boli na národnej úrovni prijaté viaceré dokumenty, ktoré majú prispieť k zlepšeniu daného stavu (Národná stratégia zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti, Správa o stave vzdelávania zameraného na podporu rozvoja finančnej gramotnosti a pod.). V dôsledku rozširujúcej sa automatizácie a robotizácie môže nedostatočná kvalita vzdelávacích systémov viesť k ohrozeniu uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Za príčiny podpriemerných výsledkov slovenských žiakov v testovaní PISA považujeme najmä nekoncepčné a nesystémové opatrenia, ktoré neviedli k žiaducej reforme vzdelávacieho systému, nedostatočný záujem študentov o vzdelávanie a nespokojnosť pedagogických zamestnancov vychádzajúca z ich nedostatočného finančného ohodnotenia a poddimenzovanosti vzdelávacieho systému.

Vplyv vybraných faktorov na úspešnosť žiakov v testovaní PISA

Na základe modelu regresnej analýzy sme skúmali vzťah medzi výsledkami žiakov z jednotlivých krajín OECD v testovaní PISA a vybranými finančnými a nefinančnými ukazovateľmi. V analýze sme vychádzali z priemerného získaného skóre jednotlivých krajín za všetky tri hlavné oblasti skúmanej gramotnosti (čitateľská, prírodovedná, matematická).

Analýze sme podrobili nasledujúcich šesť ukazovateľov:

  1. kumulovaný objem finančných zdrojov na povinné vzdelávanie žiaka vo veku 6 až 15 rokov vyjadrený v parite kúpnej sily v USD,
  2. finančné ohodnotenie učiteľov v krajinách OECD vyjadrené ako ročné výdavky na mzdy prepočítané na jedného žiaka primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania vyjadrené v parite kúpnej sily v USD,
  3. pomer počtu žiakov povinného vzdelávania na jedného učiteľa,
  4. priemerná veľkosť triedy,
  5. kumulovaný počet hodín výučby žiakov na povinnom stupni vzdelávania,
  6. priemerný ročný počet hodín odučených jedným učiteľom na plný úväzok na povinnom stupni vzdelávania.

Na základe výsledkov regresných modelov považujeme za štatisticky významné ukazovatele s potenciálom ovplyvniť kvalitu vzdelávacieho systému predovšetkým objem finančných zdrojov vynaložených na povinného vzdelávanie žiaka, výdavky na mzdy učiteľov a pomerný ukazovateľ počtu žiakov na jedného učiteľa. Štatistická významnosť ostatných analyzovaných ukazovateľov sa v regresnom modeli nepreukázala.

Tabuľka 1: Výsledky regresnej analýzy (ukazovateľ 1)

Na základe výsledkov modelu vidíme vysokú korelačnú závislosť medzi úspešnosťou žiakov v testovaní PISA (meranou priemerným dosiahnutým skóre) a ich financovaním (korelačný koeficient 0,704, P-value a Significance F 0,05). Možno teda predpokladať, že nárast objemu zdrojov na financovanie povinného vzdelávania žiakov povedie k zvýšeniu kvality jeho absolventov. V modeli sme vychádzali z údajov za 31 krajín OECD. Vylúčili sme Švajčiarsko a Dánsko, pre ktoré OECD nemá k dispozícii údaje o financovaní a abstrahovali sme od údajov za Luxembursko a Estónsko, nakoľko predstavujú dva protichodné extrémy. Estónsko sa nachádza na konci rebríčka krajín OECD vo vynaloženom objeme zdrojov na žiaka povinného vzdelávania, pričom napriek tejto skutočnosti estónski 15-roční žiaci dosiahli vynikajúce výsledky v testovaní PISA (skončili na druhom mieste po Japonsku). Estónsko sa tak stalo najúspešnejšou európskou krajinou, ktorá svojimi výsledkami predbehla aj žiakov z Fínska, ktorého vzdelávací systém je dlhodobo považovaný za jeden z najkvalitnejších (estónsky systém vzdelávania prešiel rozsiahlou reformou inšpirovanou práve vzdelávacím systémom Fínska). Opačnú situáciu možno vidieť v prípade Luxemburska, ktorého finančné zdroje smerujúce do povinného vzdelávania žiakov nemožno považovať za dostatočne efektívne, nakoľko nevedú k želaným výsledkom. Luxembursko vynakladá kumulatívne na jedného žiaka najviac finančných prostriedkov zo všetkých krajín OECD s dostupnými údajmi, pričom v testovaní PISA sa luxemburskí žiaci umiestnili až na 27. mieste. Slovenská republika sa spolu s ostatnými krajinami, ktoré vynakladajú podpriemerný objem zdrojov na žiaka v procese povinného vzdelávania (Grécko, Maďarsko, Čile, Turecko) umiestnila na konci hodnotiaceho rebríčka PISA.

Graf 3: Vzťah medzi úspešnosťou žiakov v testovaní PISA a ich financovaním (2015)

Z výsledkov druhého regresného modelu (viď Tabuľka 2) vidíme výraznú korelačnú závislosť medzi úspešnosťou žiakov v testovaní PISA a mzdovým ohodnotením učiteľov (korelačný koeficient 0,669, P-value a Significance F 0,05). V modeli sme vychádzali z údajov za 28 krajín OECD, pre ktoré boli k dispozícii údaje. Naznačený vzťah poukazuje na lepšie výsledky žiakov z krajín, ktoré vynakladajú viac finančných zdrojov na mzdy učiteľov v prepočte na jedného žiaka povinného vzdelávania. Slovenská republika vynakladá ročne na mzdy učiteľov vyjadrené na jedného žiaka iba 40 % priemeru krajín OECD, čo predstavuje s porovnateľnou výškou v Českej republike najmenej z krajín V4 (z európskych krajín OECD poskytuje menej iba Lotyšsko, z mimoeurópskych Turecko a Mexiko).

Tabuľka 2: Výsledky regresnej analýzy (ukazovateľ 2)
Graf 4: Vzťah medzi úspešnosťou žiakov v testovaní PISA a mzdovým ohodnotením učiteľov (2015)

Za najmenej štatisticky významný vzťah, ktorý vyplynul z modelu sa ukázal medzi výsledkami žiakov v testovaní PISA a pomerovým ukazovateľom počtu žiakov na jedného učiteľa (korelačný koeficient 0,51, P-value a Significance F0,05). Vyšší počet žiakov na učiteľa môže ohrozovať individuálny prístup a riešenie potrieb jednotlivcov. Najvyššie hodnoty v danom ukazovateli vykazuje vzdelávací systém Mexika a Čile a najmenší počet žiakov na jedného učiteľa sme zaznamenali v Nórsku a Lotyšsku. Slovenská republika sa nachádza v pásme priemeru OECD.

Tabuľka 3: Výsledky regresnej analýzy (ukazovateľ 3)
Graf 5: Vzťah medzi úspešnosťou žiakov v testovaní PISA a pomerovým ukazovateľom počtu žiakov na jedného učiteľa (2015)

Záver

Základným nástrojom nadobudnutia a rozvoja gramotnosti je vzdelávanie, ktoré je zabezpečované vzdelávacími inštitúciami na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému. Základný pilier vzdelávacieho systému tvorí povinné vzdelávanie, ktorého rozsah, kvalita a výsledky z hľadiska požiadaviek trhu práce sa v jednotlivých krajinách líšia. V príspevku sme prostredníctvom regresnej analýzy načrtli možné faktory, ktoré sú schopné determinovať výsledky žiakov v testovaní PISA a viesť k zvýšeniu kvality poskytovaných služieb. Za štatisticky najvýznamnejšie sa javia predovšetkým objem finančných zdrojov vynaložených do oblasti povinného vzdelávania, výdavky na mzdy učiteľov a pomerný ukazovateľ počtu žiakov na jedného učiteľa. Primárnym problémom vzdelávacieho systému Slovenska je jeho poddimenzovanosť, ktorá negatívne vplýva na kvalitu poskytovaných služieb. Zvýšenie objemu zdrojov do vzdelávania v kombinácii s koncepčnou reformou vzdelávacieho systému a vyšším finančným ohodnotením učiteľov má potenciál zabezpečiť želanú kvalitu.

Poznámky

1. Príspevok vznikol s podporou projektu VEGA 1/0215/18 Finančná pozícia domácností vo väzbe k rodovo citlivému rozpočtovaniu a sociálnej nerovnosti.

Literatúra

[1] BARR, N. Higher Education Funding. Oxford Review of Economic Policy. 2004, 2, 20. 

[2] BECKER, G.S.  Human Capital: A Theoretical and Empirical Analysis, with Special Reference to Education. Chicago: The University of Chicago Press, 1993. ISBN 0-226-04120-4. 

[3] MŠVVaŠ SR a NÚCEM.  Národná správa PISA 2015.  [online], [Citované 10.7.2019] 2017. Dostupné na www: <https://www.nucem.sk/dl/3482/NS_PISA_2015.pdf>.

[4] MŠVVaŠ SR.  Národná klasifikácia vzdelania.  [online], [Citované 10.7.2019] 2018. Dostupné na www: <https://www.minedu.sk/data/files/3772.pdf>.

[5] OECD. Human Capital Investment: An International Comparison. OECD: Paris, 1998. 

[6] OECD. The Well–being of Nations: The Role of Human and Social Capital. OECD: Paris, 2001. 

[7] OECD.  PISA 2009 Results: Executive Summary.  [online], [Citované 10.7.2019] 2010. Dostupné na www: <https://www.oecd.org/pisa/pisaproducts/46619703.pdf>.

[8] OECD.  PISA 2012: Results in Focus.  [online], [Citované 10.7.2019] 2014. Dostupné na www: <https://www.oecd.org/pisa/keyfindings/pisa-2012-results-overview.pdf>.

[9] OECD.  Education at a Glance 2017.  [online], [Citované 10.7.2019] 2017. Dostupné na www: <https://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2017_eag-2017-en>.

[10] OECD.  Education at a Glance 2018.  [online], [Citované 10.7.2019] 2018. Dostupné na www: <https://www.oecd-ilibrary.org/education/education-at-a-glance-2018_eag-2018-en>.

[11] OECD.  PISA 2015: Results in Focus.  [online], [Citované 10.7.2019] 2018. Dostupné na www: <http://www.oecd.org/pisa/pisa-2015-results-in-focus.pdf>.

[12] Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpiso.  [online], [Citované 10.7.2019] 2019. Dostupné na www: <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/>.

[13] Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.  [online], [Citované 10.7.2019] 2019. Dostupné na www: <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/596/20190101>.

[14] Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.  [online], [Citované 10.7.2019] 2019. Dostupné na www: <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/597/20190101>.

[15] Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov.  [online], [Citované 10.7.2019] 2087. Dostupné na www: <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20190102>.

Kontaktní informace / Contact information

Ing. Daša Belkovicsová, PhD.

Katedra financií, Národohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave

Dolnozemská cesta 1

852 35  Bratislava

Slovenská republika

dasa.belkovicsova@euba.sk

Zpět na obsah / Back to content