Recenze: Didaktika dospelých

Review: Didaktika dospelých

Boris Bošanský

Už druhý rok (od r. 2017) registruje česká bibliografia ďalší prírastok vydavateľstva Grada, tentokrát z pera Lucie Zormanovej. Absolvovanie štúdia učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov, zotrvanie na akademickej pôde a získanie bohatých pracovných skúseností vytvárajú dojem, že autorka je teoretička a praktička so širokým záberom v rôznych oblastiach na rozličných stupňoch vzdelávania doma (v Čechách) a v zahraničí (Poľsko).

Príspevok predstavuje najnovší v poradí siedmy knižní titul pôvodcu – Didaktika dospelých. Publikácia so znakmi študijného textu v rozsahu 16-tich proporčne nie vždy vyvážených kapitol na 223 stranách vo formáte 167x240 cm má ambíciu osloviť nielen študentov a realizátorov vzdelávania dospelých a andragogiky, ale aj širšiu laickú verejnosť so záujmom o spracovanú tému, čo predurčuje o. i. hĺbku a jazyk textu.

Prvé tri kapitoly prinášajú vymedzenie a ak je žiaduce aj typológiu a zvláštnosti témotvorných pojmov – didaktika, dospelosť (dospelý jednotlivec), andragogická didaktika, vzdelávanie dospelých a následne exkurz ich vnímania a uplatňovania od minulosti po súčasnosť, vrátane spôsobov jeho realizovania s príkladmi. Prínosom je autorkina otvorenosť pri uvádzaní názorov odborníkov, ich porovnávanie, prepájanie a zovšeobecňovanie s prirodzeným vyústením do formulovania odporúčaní pre čitateľa. Vhodným je taktiež ilustrovanie vzdelávania vybraných skupín dospelých nielen z hľadiska vzťahu teórie a praxe, ale aj ako zdroj ďalších možností. Mladší laik a študent nováčik (aspoň v slovenských podmienkach) však môže stratiť orientáciu pri uchopení niektorých pojmov, keďže v texte sa s nimi pracuje alternatívne, napr.: „cíle výuky“, „učební obsah“, „výukové metody“, „organizační formy výuky“, „principy procesu vyučování a učení“ (s.13), pričom slovenská didaktika sa vyznačuje skôr ustáleným pomenovaním vybraných kategórií v danom kontexte: ciele vyučovania, obsah vyučovania, vyučovacie metódy, organizačné formy vyučovania. Ťažké je tiež súhlasiť s tvrdením, že predmetom všeobecnej didaktiky sú obsah vzdelávania, výsledky vzdelávacieho procesu, interakčný vzťah učiteľ a žiak (s. 18) – kľúčovými kategóriami slovenskej (všeobecnej) didaktiky sú vzdelávanie, vzdelanie, vyučovanie a jej predmetom sú kategórie im podradené. Na jednej strane sa dá pochopiť zámer vyhnúť sa opakovaniu, otázkou je, či účel uľahčí, alebo sťaží pochopenie na strane čitateľa. V neposlednom rade sa nedá nespomenúť skutočnosť, že v danej časti práce nie sú spomenuté slovenské osobnosti pedagogiky a didaktiky s výnimkou J. A. Komenského, čo je škoda, keďže opačne sa situácia skôr nevyskytuje – slovenská odborná literatúra sa bežne vyznačuje odkazmi na české zdroje

Ďalších šesť kapitol nadväzuje na dospelého jednotlivca v postavení vzdelávaného a približuje ďalšie systémovo-tvorné prvky vyučovania (výučby) dospelých: ciele výučby (v jazyku autorky „výukové cíle“), obsah výučby (podľa autorky „kurikulum“), organizačné formy výučby (v ponímaní autorky „organizační formy výuky“), metódy výučby (v slovníku autorky „výukové metody“), didaktické prostriedky a vzdelávateľ (obe v zhode s autorkiným poňatím). Pokiaľ ide o cieľ výučby, potvrdzuje sa nejednotnosť textu v jazyku, keď je prirovnávaný k výchovno-vzdelávaciemu cieľu. Okrem toho, ako je naznačené vyššie, v slovenskej (všeobecnej) didaktike sa rozlišujú koncepty výchova a vzdelávanie verzus vyučovanie (výučba) a z nich vyvstávajúci cieľ výchovy a vzdelávania verzus cieľ vyučovania (výučby); popretie významu ich prepojenia (vzájomnosť, nadradenosť, podradenosť) je nesprávne. Na druhej strane je prínosom priblíženie širšieho spektra taxonómií vo vzťahu k zložkám osobnosti vzdelávaného – kognitívnej, nonkognitívnej a psychomotorickej, spolu so slovesami viažucimi sa k nim, aj keď by sa žiadala ilustrácia. Čo sa týka obsahu výučby (kurikula), čitateľovi môže byť nejasná súvislosť medzi typológiami a následne odlišnosť jednotlivých typov vzhľadom na stručnosť a absenciu ukážok. Podobne je tomu pri logickej konkretizácií cieľa vzdelávania na úrovni učebných plánov a učebných osnov (nie učebných osnov a učebných plánov ako je uvedené v práci), kde sa žiada ich širšie objasnenie a v prípade osnov aj ďalšie členenie (lineárne, cyklické a špirálovité), vrátane príkladov. Zároveň je v prospech materiálu, že prináša aspoň ilustráciu učebného plánu pre vybraný bakalársky študijný program, ako aj ďalších súvisiacich pojmov: vzdelávací štandard, vzdelávací modul, vzdelávací projekt, vzdelávací program a profil absolventa, hoci aj tu by bolo na mieste ich bližšie objasnenie. V súvislosti s organizačnými formami výučby je prednosťou materiálu predstavenie širokej škály možností, ktoré však slúžia skôr ako zdroj ideí než návod na ich použitie, nehovoriac o praktickej implikácii. V časti didaktických prostriedkov a metód výučby autorka opäť pracuje s didaktickými kategóriami voľne, keď ich rozoberá osobitne a prirovnáva ich k prostriedkom dosahovania výchovno-vzdelávacích cieľov (s. 141, s. 193). Podobne ako pri organizačných formách výučby, aj tu je treba oceniť predstavenie rôznych prístupov k ich klasifikácii a v niektorých prípadoch tiež uvedenie možností ich využitia v reálnych situáciách.

Ostatnou nie menej významnou súčasťou výučby je vzdelávateľ, ktorému materiál venuje osobitnú pozornosť. Pridanou hodnotou v tejto súvislosti je prezentovanie a ozrejmenie pomenovaní vzdelávateľa, zdôraznenie jeho dôležitosti spolu s nárokmi na neho kladenými a čiastočne objasnenie možností jeho postavenia a ním vykonávaným činností.

Ostatných sedem kapitol venuje ďalej pozornosť výučbe uvedením a priblížením samotnej výučby (v jazyku zdroja didaktického procesu), didaktických zásadám, príprave (vzdelávateľa) na výučbu, učebným úlohám a problémovým situáciám v nej, hodnotením výučby a v neposlednom rade dištančnou výučbou a e-learningom. Časť zameraná na samotnú výučbu ozrejmuje základné didaktické kategórie podľa výberu autorky a prináša modely, typy a fázy výučby. Nielen priblížené pojmy – výchova, vzdelávanie, vzdelanie, výučba a edukácia by si zaslúžili väčší priestor vzhľadom na orientáciu materiálu a z dôvodu, že len správne základy sú predpokladom ďalšieho rastu, pričom iba na Slovensku a v Čechách je k dispozícii dostatok odbornej literatúry zaoberajúcej sa danou problematikou. Je logické, že súčasťou textu analyzujúceho výučbu sú aj zásady, ktoré by sa v nej mali uplatňovať. Z tohto hľadiska autorka spĺňa úlohu v zmysle poukázania na ich históriu, vymenovania a načrtnutia ich podstaty, čo je trochu málo, keďže pre čitateľa by boli prínosné aj ukážky ich použitia v praxi. Podobne je možné vyjadriť sa k príprave (vzdelávateľa) na výučbu, učebným úlohám a hodnoteniu výučby. Plusom naopak je v didaktickej literatúre skôr ojedinelý súbor odporúčaní, ktoré síce stručne, avšak vecne riešia vybrané situácie s negatívnym vplyvom na výučbu. S neustálym vývojom v oblasti informačno-komunikačných technológií je ďalším pozitívom zahrnutie e-learningu do výučby dospelých a naznačenie možností jeho využitia vo výučbe dospelých.

Posudzovaný učebný text sa v zhode s názvom zacieľuje na výučbu (vyučovanie) dospelých, čo sa dá uchopiť rôzne. Autorka sa zjavne rozhodla zasadiť výučbu do síce širšieho, ale o to všeobecnejšieho kontextu spolu s rozličnými faktormi do neho vstupujúcimi. Je na zvážení každého čitateľa individuálne, či to je v prospech veci, keďže publikácia verejnosť (laickú a aj odbornú) celkovo skôr oboznamuje než obohacuje.

Literatúra

[1] ZORMANOVÁ, L.  Didaktika dospelých.. Praha: Grada, 2017. 223 s. ISBN 978-80-271-0051-4. 

Kontaktní informace / Contact information

PaedDr. Boris Bošanský, PhD.

boris_bosansky@hotmail.com