PaidagwgÒ$
časopis pro pedagogiku v souvislostech * journal of education in contexts
Ročník: 2016Volume: 2016
Číslo: 1Issue: 1
Vyšlo: 1.července 2016Published: July 1st, 2016
Tomšik, Robert. Vplyv demogeografického prostredia na motiváciu voľby učiteľského povolania. Paidagogos, [Aktualizované: 2016-07-01], [Citované: 2017-04-24], 2016, 1, #7. S. . Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2016/1/article.php?id=7>

#7

Zpět na obsah / Back to content

Vplyv demogeografického prostredia na motiváciu voľby učiteľského povolania

The impact of demogeographical environment on the motivation for choosing a teaching career

Robert Tomšik

Abstrakt: Práca rieši problematiku motívov voľby povolania študentov učiteľstva Slovenskej republiky. Cieľom práce je identifikovať rozdiely v motivácii voľby povolania vzhľadom na trvalé bydlisko študentov, konkrétne hľadá rozdiely u študentov, ktorí pochádzajú z dediny a vidieckych oblastí a študentov z mesta. Na zisťovanie jednotlivých typov motivácie bol použitý psychodiagnostický nástroj SMVUP2-S, na vzorke 175 študentov učiteľstva prvých ročníkov bakalárskeho stupňa. Štúdia zisťuje signifikantný rozdiel vo vonkajších a altruistických motívoch voľby učiteľského povolania medzi jednotlivými výskumnými skupinami, kde študenti z rurálnych oblastiach dosahujú signifikantne vyššie skóre v porovnaní so študentmi z urbánnych miest.

Kľúčové slová: Voľba povolania, učiteľ, učiteľská profesia, motívy voľby povolania, motivácia, SMVUP2-S, sociokultúrne zázemie, sociokultúrne prostredie.

Abstract: The present research study focuses on motives that are important for choosing the teaching profession. The main aim of the present study is to identify the differences within the motivation of choosing profession regarding the permanent residence of students; specifically differences among students who come from villages and rural areas, and students from the city/town. In order to detect various types of motivation, the psychodiagnostic scale SMVUP2-S was used. The research sample consisted of 175 first grade bachelor degree teacher trainees. The study seeks to find a significant difference in the intrinsic and altruistic motives for choosing the teacher profession between research groups. The students who come from the village and rural areas achieved significantly higher scores compared to students from the city/town.

Keywords: Choice of occupation, teacher, teacher profession, motivation of choosing profession, motivation, SMVUP2-S, socio-cultural background, socio-cultural environment.




ÚVOD

Voľba profesie je považovaná za jeden z hlavných oblastí záujmu mladých ľudí blížiacich sa ku koncu svojej školskej dochádzky. Samotné učiteľstvo a učiteľská profesia hrá dôležitú úlohu pri príprave budúcich generácií každej spoločnosti. Z toho dôvodu je nevyhnutné prijímať na štúdium učiteľstva čo ,,kvalitnejších" študentov. Ľudia majú rôzne dôvody, ktoré ich vedú k výberu učiteľstva ako svojej kariéry. Pochopenie a zistenie typu motivácie voľby profesie je dôležité pri prijímaní nových študentov na štúdium učiteľstva alebo do práce, lebo typ motivácie, ktorý vedie ľudí k voľbe učiteľskej profesie, je pravdepodobné, že následne ovplyvní ich profesijnú angažovanosť a spôsoby, ktorými budú učiť svojich žiakov (Watt, H. M.G., Richardson, P. W., Devos, C., 2013). Preto sa problematika motívov voľby povolania v rámci učiteľstva a učiteľskej profesii stáva veľmi zásadnou. Faktory, ktoré ovplyvňujú motiváciu voľby učiteľského povolania a podporujú ich rozhodnutie je veľa (napr. pohlavie, socio-kultúrne zázemie, vek, ovplyvnenie inou osobou, či socio-ekonomické prostredie). Táto štúdia si kladie za cieľ zistiť, z akých dôvodov si študenti učiteľstva volia túto profesiu vzhľadom na demogeografické prostredie, z ktorého pochádzajú. V snahe preskúmať dôvody študentov učiteľstva pre voľbu výučbu ako svojej kariéry, výskum si kladie aj za cieľ identifikovať rozdiely v jednotlivých typoch motivácie voľby učiteľského povolania u študentov z dediny a vidieckych oblastí, mesta a veľkomesta.

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

Motivácia je vnútorný proces, ktorý vyjadruje túžbu a ochotu človeka k dosiahnutiu určitého cieľa, alebo výsledku (Tureckiová, M., 2004). Stav, ktorý nás podnecuje robiť niečo, správať sa istým spôsobom, a ktorý vychádza z vnútorných pohnútok, môžeme definovať ako vnútorná motivácia. Významným aspektom vnútornej motivácie sú aj činitele smerovosti a cieľovosti, ku ktorým patria osobné hodnoty, záujmy, postoje, ciele a ašpirácie. Pre štúdium, prácu, nadobúdanie skúseností a pod. je najdôležitejšia vnútorná motivácia, lebo podnet prichádza zvnútra osobnostných štruktúr (Klein, V., 2006). Medzi vnútorné osobnostné motívy zaradujeme motív kompetencie (Schutz, P. A., Crowder, K. C., & White, V. E., 2001) a motív zanietenosti (Kasáčová, B., 1996; Porubská, G., 1994; Tomšik, R., 2015a). Uvedené motívy sú najfrekventovanejšie pri voľbe učiteľského povolania a sú ponímané ako najdôležitejšie, lebo priamo súvisia s obsahom profesie a predurčujú perspektívnu profesijnú angažovanosť na pracovnom mieste (Tomšik, R., 2016c).

V pedagogickej a psychologickej literatúre v rámci problematiky sa objavujú aj motívy vonkajšie. Výskumy D. Valachovej a M. Zelinu (In Klein, V., 2006) poukazujú na to, že vonkajšou motiváciou sa síce dosahuje vyšší výkon, ale len krátkodobo, taktiež horší je aj vzťah medzi motiváciou a konkrétnou činnosťou. Vonkajšia motivácia, alebo zvonku motivované správanie vysvetľuje správanie jedinca na základe vonkajšieho motívu, akým môže byť v rámci dodržiavania pravidiel napríklad snaha vyhnúť sa trestu, alebo získať uznanie a pochvalu (Nakonečný, M., 1992). Ako najčastejšie vonkajšie motívy E. Bedrnová a I. Nový (2002, s. 563) uvádzajú nasledovné potreby: potreba peňazí, potreba istoty, potreba potvrdenia si vlastnej dôležitosti, potreba sociálnych kontaktov, potreba spolunáležitosti, a potreba partnerského vzťahu. Za vonkajšie motívy voľby učiteľského povolania považujeme sociálny status (Musil, J. V., 1999), prestíž (Bastick, T., 2000), príjem a benefity (napr. Papanastasiou, C., & Papanastasiou, E., 1997; Saban, A., 2003). Vonkajšie motívy v učiteľskej profesii sú „nežiaduce“, lebo nepokojnosť s vykonávanou činnosťou sa môže prejaviť angažovanosti v práci a výchovno-vzdelávacom štýle (Fresko, B., Kfir, D., & Nasser, F., 1997; Sparkes, A., 1988; Tomšik, R., 2016c).

V rámci voľby učiteľského povolania zaraďujeme samostatne aj motiváciu altruistickú, ktorú dávame do súvislosti s pojmom prosociálnosť. Altruistický motív môžeme chápať ako túžbu zlepšiť blahobyt druhých. N. Eisenbergová & P. H. Mussen (1990; In Verešová. M., 2011) za prejavy a podstatu prosociálneho správania považujú štedrosť, altrizmus, súcit, pomoc ľuďom v núdzi prostredníctvom materiálnej alebo psychologickej podpory, delenie sa o majetok a dary na dobročinné účely. Títo autori definujú prosociálne správanie ako také, ktoré sa vzťahuje na činnosti konané s úmyslom pomôcť alebo prispieť inej osobe, alebo skupine osôb bez toho, že by ich aktér očakával za to odmenu (Tomšik, R., 2016d). Altruistické motívy v rámci skúmanej problematiky chápeme ako pozitívne, lebo korešpondujú s obsahom kariéry (Kyriacou, C., 1999; Kyriacou, C., & Coulthard, M., 2000; Saban, A., 2003). Medzi altruistické motívy voľby výkonu učiteľského povolania zaraďujeme motív túžby práce s deťmi alebo mladistvými a motív sociálnej prospešnosti. Altruistické motívy vysoko korelujú s vnútornými motívmi, čo poukazuje na dôležitosť ich výskytu u každého učiteľa (Tomšik, R., 2016c).

Napriek tomu, že problematika motivácie voľby učiteľského povolania nie je téma, ktorá je systematicky skúmaná vo väčšine geografických oblastí, existujú teoretické a empirické dôkazy (Abangma, M. A., 1981; Bastick, T., 1999; OCED, 2005; Watt, H. M. G., Richardson, P. W., Klusmann, U., & Kunter, M., 2012; Yong, B. C. S., 1995; a iní), ktoré potvrdzujú rozdiely v motivácii voľby výkonu učiteľského povolania v rozdielnych krajinách či socio-kultúrnych oblastiach.

OECD (Organisation for Economic Cooperation and Development; 2005) štúdia realizovaná vo Francúzsku, Austrálii, Belgicku, Kanade (Quebec), Nórsku a Spojenom kráľovstve, a Írsku uvádza ako najfrekventovanejšie motívy voľby učiteľského povolania záujem o prácu s adolescentmi, kariérny rast a altruistický motív - prosociálnosť. Napriek tomu výskumy poukazujú na to, že aj medzi týmito krajinami existujú rozdiely v jednotlivých motívoch voľby učiteľského povolania. Napríklad, výskum realizovaný austrálskymi autormi H. M. G. Wattovou, et al. (2012) zistili signifikantný rozdiel v motivácii voľby učiteľského povolania medzi študentmi učiteľstva v Nemecku a Nórsku. Konkrétny rozdiel bol zistený v premenných: prosociálnosť a kompetencie, kde respondenti z Nórska mali signifikantne nižšie skóre od respondentov z Nemecka. V tomto výskume sa autori zamerali aj na rozdiely u študentov učiteľstva z Austrálie (N = 1380) a Spojených štátoch amerických (N = 1388), a zistili rozdiely v premennej sociálny status, práca s deťmi a mladistvým a príjem. Prvé dva indikátory boli významne vyššie u respondentov zo Spojených štátoch amerických, kým indikátor príjem bol vyšší u austrálskych študentov.

Motív sociálnej prestíže a uznania je typický predovšetkým pre ekonomicky slabšie krajiny, či sociokultúrne oblasti, malé dediny, či vidiecke oblasti. Podľa OCED (2005), štúdie v odlišných kultúrach od Európskej, napríklad v Bruneji (Yong, B. C. S., 1995), Zimbabwe (Chivore, B. S. R., 1988), Kamerune (Abangma, M. A., 1981), Jamajke (Bastick, T., 1999) a Turecku (Yuce, K., et al. 2013) zistili, že najčastejším motívom voľby povolania boli práve vonkajšie motívy ako sú plat, sociálny status a uznanie/prestíž učiteľa (Watt, H. M. G., et al. 2012). Sociálny status ako hlavný motív voľby učiteľského povolania na Slovensku (vtedy Československá socialistická republika) na vzorke vysokoškolských študentov zmapoval J. Grác (In Kariková, S., 2004) v roku 1973. Už v roku 1999 v Česku J. V. Musil evidoval pokles sociálneho statusu učiteľa, a voľby učiteľskej profesie motívom sociálneho statusu a prestíže. Uvedený motív sa vo výskume J. V. Musila (1999) umiestnil na treťom mieste. V roku 2015 vo výskume, ktorý realizoval R. Tomšik (2015a) na vzorke vysokoškolských študentov (N = 300) sociálny status spolu s indikátorom príjem ako motívy voľby učiteľského povolania sa umiestnili na poslednom mieste z celkovo ôsmych posudzovaných kategórií, čo naznačuje ďalší pokles sociálneho statusu učiteľa v spoločnosti (Tomšik, R., 2015a; 2015b).

Našim výskumným zámerom bolo identifikovať rozdiely medzi jednotlivými typmi motivácie študentov učiteľstva vzhľadom na ich demogeografické prostredie. Konkrétnejšie, cieľom našej štúdie bolo zistiť existenciu rozdielov v jednotlivých typoch motivácie voľby učiteľského povolania v jednotlivých skupinách študentov kategorizovaných podľa veľkosti mesta, z ktorého pochádzajú. Z výsledkov uvedených výskumov vyplýva, že vonkajšie motívy voľby učiteľského povolania sú frekventovanejšie u jedincov z menších miest a sociálne slabších oblastí. Konkrétne predpokladáme, že:

H1: Existuje štatisticky významný rozdiel v miere vonkajších typoch motivácie medzi jednotlivými výskumnými skupinami.

VÝSKUMNÁ VZORKA

Výskumnú vzorku tvorili vysokoškolskí študenti Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (N = 134), a študenti Prešovskej univerzity v Prešove (N = 39). Do výskumu bolo zaradených 175 študentov prvých ročníkov bakalárskeho štúdia, kumulovaných do nasledovných skupín: študenti z dediny (N = 95; 54 %), študenti z mesta (N = 44; 25 %), a študenti z veľkomesta (N = 36; 21 %). Vzhľadom na demogeografické charakteristiky Slovenskej republiky, v tomto výskume dediny ponímame ako osídlené oblasti do 10 000 obyvateľov, mesto od 10 000 až 30 000, a veľkomesto ako oblasti osídlené nad 30 000 obyvateľov. Voľba prvých ročníkov vychádza z predpokladu, že u študentov prvých ročníkov prevláda primárna motivácia voľby učiteľského povolania. Z celkového počtu bolo 47 respondentov mužského a 126 ženského pohlavia. Priemerný vek dospievajúcich bol 20.24 rokov (Tabuľka 1).

Tabuľka 1: Charakteristika výskumnej vzorky

N- počet; M- priemer; SD- štandardná odchýlka; SEM- štandardná chyba priemeru; Min- minimálne získané skóre v príslušnej skupine; Max- minimálne získané skóre v príslušnej skupine.

METÓDY

Škála motivácie voľby učiteľského povolania (SMVUP2-S) vznikla ako inšpirácia na základe často v zahraničí používanej FIT-Choice škály, ktorej autormi sú Helen M. G. Wattová & Paul W. Richardson (2006, 2007, 2012). Typy motivácie voľby výkonu povolania učiteľa v škále vyplývajú na základe empirických zistení slovenských a zahraničných autorov. Z doterajších výskumov v oblasti motivácie voľby výkonu povolania učiteľa indikujeme existenciu 8 typov motivácie voľby učiteľského povolania: kompetentnosť, zanietenie, rodina a benefity, príjem, sociálny status, prestíž, prosociálnosť a práca s deťmi a mladistvými. Každá zo subškál je tvorená štyrmi položkami. Skóre odpovedí respondentov sa môže pohybovať v rozmedzí od 4 bodov, ako minimálne skóre do 20 bodov ako maximálne dosiahnuteľné skóre. Vyššie skóre predstavuje vyššiu úroveň faktoru motivácie, na ktorý je škála zameraná. Škála motivácie voľby učiteľského povolania obsahuje 32 položiek, na ktoré sa odpovedá pomocou päťstupňovej stupnice Likertovho typu (1-5). Pôvodná verzia SMVUP (2014) obsahovala 51 položiek, ktoré boli triedené do 9 subškál. Druhá reedícia SMVUP dotazníka (SMVUP I) publikovaná v roku 2015 obsahovala 37 položiek, ktoré boli redukované na základe faktorovej analýzy na 32 (SMVUP2). Konštrukt škály SMVUP2 má dve verzie: SMVUP2-U (pre učiteľov v praxi), a SMVUP2-S (pre študentov učiteľstva). Cronbachova Alfa celej škály je 0.861. Pôvodnú, ako aj revidované verzie škály motivácie voľby učiteľského povolania autorsky zostavil aj overil R. Tomšik (Tomšik, R., 2015a; 2016d).

VÝSLEDKY

Výsledky štatistických analýz sú prezentované v tabuľke 2 a 3. Štatistické analýzy boli realizované v štatistickom programe IBM SPSS 20. Na komparáciu jednotlivých výskumných skupín (dedina, mesto, veľkomesto) v premenných dotazníka SMVUP2-S boli použité metódy deskriptívnej štatistiky a metódy inferenčnej štatistiky, a to: ANOVA a LSD analýza (Fisher Least Significant Difference Analysis).

Graf 1: Histogram dátového súboru

Na zistenie normality výskumných dát boli použité metódy: šikmosť rozdelenia (Skewness), špicatosť údajov (Kurtosis) a Kolmogorov-Smirnov R koeficient. Šikmosť rozdelenia pre celú množinu údajov je SK = -0.261, kým na úrovni jednotlivých škál sa pohybuje od SK = -0.90 až SK = 0.26 (R = 1.131; p = 0.154). Špicatosť pre celú množinu údajov je KU = 0.126, kým na úrovni jednotlivých škál sa pohybuje od KU = -0.37 až KU = 1.41. Vzhľadom na to, že sa špicatosť množiny údajov na úrovni dvoch subškál pohybuje mimo stanoveného intervalu (-1 až 1), bola aplikovaná metóda Kolmogorov-Smirnov test, na základe ktorej sme potvrdili symetriu množiny údajov (R = 1.131; p = 0.154), a na ďalšie analýzy sme volili parametrické testy.

Tabuľka 2: Deskriptívna štatistika výskumných dát

N- počet; M- priemer; SD- štandardná odchýlka; SEM- štandardná chyba priemeru; Min- minimálne získané skóre v príslušnej skupine; Max- minimálne získané skóre v príslušnej skupine; SK- šikmosť rozdelenia; KU- špicatosť množiny údajov

V tabuľke 2 sú prezentované popisné údaje o intenzite jednotlivých motivačných faktorov. Skóre všetkých premenných sa pohybuje nad aritmetickým priemerom (M = 10.00). Pozorujúc len priemerné hodnoty jednotlivých premenných je zrejmé, že najfrekventovanejšie motívy voľby povolania sú prestíž (M = 15.63; vonkajší motív), kompetencie (M = 14.22) a zanietenosť (M = 13.09; vnútorne motívy), a prosociálnosť (M = 13.61) a práca s deťmi a mladistvými (M = 14.71; altruistické motívy). Motívy s najnižším skóre sú motívy vonkajšie, a to: benefity učiteľského povolania (M = 12.31), príjem alebo finančné ohodnotenie práce učiteľa (M = 10.60), a sociálny status učiteľa v spoločnosti (M = 11.12).

Tabuľka 3: Rozdiely v typoch motivácie voľby učiteľského povolania u jednotlivých výskumných skupín

N- počet; M- priemer; SD- štandardná odchýlka; df- stupne voľnosti; F- ANOVA; p- hladina štatistickej významnosti.

Pri hodnotení motivácie voľby učiteľského povolania u študentov jednotlivých výskumných kategórií (tabuľka 3) sme zistili štatisticky významný rozdiel (na hladine 0.05) v premennej Benefity (F = 3.973; p = 0.021), kde študenti z dediny a mesta sa štatisticky významne líšili od študentov z veľkomesta. Konkrétnejšie, študenti z dediny a mesta prejavili o 1.19 (dedina), respektíve 1.64 (mesto) bodu vyššie priemerné skóre v porovnaní so študentmi z veľkomesta. V ostatných premenných sme nezaznamenali štatisticky významné rozdiely v motivácii voľby výkonu učiteľského povolania u jednotlivých výskumných skupín.

Graf 2: Komparácia motivácie voľby učiteľského povolania u jednotlivých výskumných skupín

(A- Zanietenosť; B- Kompetencie; C- Sociálny status; D- Prestíž; E- Benefity; F- Príjem; G- Prosociálnosť; H- Práca s deťmi a dospievajúcimi).

Pozorujúc len priemerné skóre v premenných jednotlivých výskumných skupín, v premennej kompetencie približne skórovali (rozdiel o 0.02 bodu) študenti z dediny a mesta, kým študenti z veľkomesta dosiahli o 0.63-0.61 nižšie skóre, avšak rozdiel nie je štatisticky významný. V premennej kompetencie, podobne ako pri prvej premennej, rozdiel medzi študentmi z dediny a mesta je minimálny (rozdiel o 0.01 bodu), kým študenti z veľkomesta dosiahli o 0.76-0.77 bodu nižšie skóre. Rozdiel je taktiež štatisticky nesignifikantný. V premennej príjem sa študenti z dediny a mesta rozlišujú v priemere o 0.03 body, kým študenti z veľkomesta dosiahli o 1.02-1.05 bodu nižšie skóre, avšak rozdiel nie je štatisticky významný. Na základe LSD analýzy na u posledných dvoch premenných identifikujeme signifikantné rozdiely. V premennej prosociálne správanie medzi študentami z mesta a veľkomesta (p = 0.023; príloha 1), kde študenti mesta prejavili o 1.24 bodu vyššie priemerné skóre v porovnaní so študentmi z veľkomesta. Rozdiel v poslednej premennej (práca s deťmi a mladistvými) sa tiež vzťahuje na študentov z mesta a veľkomesta, kde študenti z prvej výskumnej skupiny prejavili o 2.22 bodu vyššie skóre v porovnaní so študenti z veľkomesta (p = 0.036). V premenných sociálny status a prestíž evidujeme rozdiely medzi skupinami menšie než 0.5 bodu.

DISKUSIA A ZÁVER

Napriek tomu, že existuje nespočetné množstvo štúdií súvisiacich s motiváciou voľby učiteľskej kariéry, existuje len veľmi obmedzený počet literatúry o faktoroch ovplyvňujúcich rozhodnutie stať sa učiteľom v urbánnych, či rurálnych oblastiach (napr. dedina-mesto).

Výsledky analýzy potvrdili rozdiely u študentov jednotlivých výskumných skupín v typoch motivácie voľby povolania. Výsledky ukázali, že študenti z dediny majú signifikantne vyššie skóre v niektorých motivačných typoch. Podľa výsledkov štúdie, u študentov z dedín (alebo vidieckych oblastí) sme všeobecne namerali vyššie priemerné, či signifikantne vyššie skóre v niektorých vonkajších a altruistických motívoch, v porovnaní so študentmi z urbánnych miest. Študenti z dedín a mesta (do 30 000 obyvateľov) sa všeobecne nelíšili v celkovej motivácii voľby povolania. Avšak, tieto dve výskumné skupiny preukázali vyššie skóre vo vonkajších motívoch ako je príjem a benefity, a altruistických motívoch práca s deťmi a mladistvými a prosocialita, v porovnaní so študentmi z veľkomesta. Ako uvádzajú A. Balyer a K. Özcan (2014), študenti, ktorí si volia vyučovanie ako svoju kariéru pochádzajú zo všeobecne chudobnejších (strednej triedy) a ,,preplnených rodín“. Pravdepodobne z dôvodu ekonomických ťažkostí, ktoré rodiny majú, rodičia nechcú posielať svoje deti do vzdialených a veľkých miest na univerzitu, či na súkromné univerzity, ktoré sú finančne náročné. Taktiež, životný štandard je pomerne vyšší vo veľkých mestách v porovnaní s malými mestami či dedinami. Uvedené fakty potvrdzujú aj výsledky rožných štúdií ako napríklad: J. A. Banks (1995), G. Ladson-Billings (1999), K. Zeichner (1996), E. Durcharme & R. Agne (1989), A. M. Villegas (1993), C. Sleeter (2001). Avšak, vôbec nemusí platiť pravidlo, že študenti z dediny pochádzajú z chudobných rodín, a opak. Viazanie za problematiku financií, druhým dôvodom môže byť, že študenti z dedín ponímajú príjem a benefity učiteľskej profesie za príťažlivejšie, než študenti z veľkomesta. Dôvodom môže byť aj vplyv sociálneho statusu a informovanosť študentov o samotnej profesii, kde študenti z veľkomesta si volia skôr lukratívnejšie profesie než je učiteľská profesia a neponímajú benefity tejto profesie za také príťažlivé, ako študenti z dediny, či menších miest.

Pri niektorých motivačných typoch bolo prirodzené neočakávať rozdiely medzi výskumnými skupinami, ako napríklad kompetencie, či zanietenosť. Ďalej sú to motívy altruistické, ako prosociálne správanie a práca s mladistvými, kde študenti z dediny prejavili vyššie skóre v tomto type motivácie, v porovnaní so študentmi z veľkomesta. V oboch prípadoch je rozdiel štatisticky významný. Sme názoru, že altruistické motívy tesne súvisia so záujmom študentov. Čo znamená, že sa znížený záujem odrazil aj na zníženom prosociálnom správaní a voči práci s deťmi a desievajúcimi.

Výsledky analýzy nepotvrdili všetky predpokladané skutočnosti. Napríklad sociálny status, ktorý je podľa mnohých autorov najtypickejším rozdielom v motivácii voľby učiteľského povolania medzi študentmi z urbánnych a rurálnych miest (Balyer, A., & Özcan, K., 2014; Sleeter, C., 2001; Yuce, K., et al. 2013), v našej štúdii nebol potvrdený. Dôvodom môžu byť aj limity štúdie ako je napr. nereprezentatívna výskumná vzorka, či dostupný výber.

PRÍLOHA

Graf 3: Least Significant Analysis

F- Fisher Least Significant Analysis; p – hladina štatistickej významnosti.

Literatúra

[1] ABANGMA, M. A. A study of primary teachers’ attitudes towards rualisation of school curriculum in English speaking Cameroon. London: University of London, 1981. 

[2] BALYER, A. - ÖZCAN, K.  Choosing Teaching Profession asa Career: Students’ Reasons. International Education Studies. 2014, 7, 5. S. 104-115. 

[3] BANKS, J. A. Multicultural education: Historical development, dimensions, and practice. In Banks, J. A. - Banks, C. A. M. (Eds.) Handbook of Research on Multicultural Education. New York: Simon and Schuster Macmillan, 1995. 

[4] BASTICK, T. A motivation model describing the career choice of teacher trainees in Jamaica.  [online], [Citované 2015-08-10] 2015. Dostupné na www: <http://files.eric.ed. gov/full text/ED451239.pdf>.

[5] BASTICK, T.  Why teacher trainees choose the teaching profession? Comparing trainees in metropolitan and developing countries. International Review of Education. 2000, 46, 3/4. S. 343-349. 

[6] BEDRNOVÁ, E. - NOVÝ, I. Psychologie a sociologie v řízení. Praha: Management press, 2002. 

[7] DURCHARME, E. - AGNE, R. Professors of education: Uneasy residents of academe. In Wisniewski, R. - Ducharme, E. (Eds.) The professors of teaching: An inquiry Albany. NY: State University of New York Press, 1989. S. 67-86. 

[8] FRESKO, B. - KFIR, D. - NASSER, F. Predicting teacher commitment. Teaching and Teacher Education. 1997, 13, 4. S. 429-438. 

[9] CHIVORE, B. S. R. A reviewof factors that determine the attractiveness of teaching profession in Zimbabwe. International Review of Education. 1988, 34, 1. S. 59-77. 

[10] KARIKOVÁ, S. Špecifiká profesijnej dráhy učiteliek. Prešov: MPC, 2004. ISBN 80-8045-335-7. 

[11] KASÁČOVÁ, B. Očakávania a predstavy študentov učiteľstva 1. stupňa ZŠ a ich postoje k pedagogicko-psychologickej príprave. Pedagogická revue. 1996, 48, 7-8. S. 311-317. 

[12] KLEIN, V. Motivácia k celoživotnému vzdelávaniu. Žilina: Euroformes, 2006. ISBN 80-89266-07-X. 

[13] KYRIACOU, C. - COULTHARD, M. Undergraduates’ views of teaching as a career choice. Journal of Education for Teaching. 2000, 26, 2. S. 117-126. 

[14] KYRIACOU, C. - HULTGREN, A. - STEPHENS, P. Student teachers’ motivation to become a secondary school teacher in England and Norway. Teacher Development. 1999, 3. S. 373-381. 

[15] LADSON-BILLINGS, G. Preparing teachers for diversity: Historical perspectives, current trends and future directions. In Darling-Hammond, L. - Sykes G., (Eds.) Teaching as the learning profession: Handbook of policy and practice. San Francisco: Jossey Bass Publishers, 1999. 

[16] MUSIL, J. V. Zdroje a prostriedky pedagogiky prof. ThDr. Františka kardinála Tomáška. Olomouc: MCM, 1999. ISBN 80-7266-031-4. 

[17] NAKONEČNÝ, M. Motivace pracovního jednání a její řízení. Praha: Management press, 1992.  s. ISBN . 

[18] OECD. Teachers matter: Attracting, developing and retaining effective teachers. OECD Publishing, 2005. 

[19] PAPANASTASIOU, C. - PAPANASTASIOU, E. Factors that influence students to become teachers. Educational Research and Evaluation. 1997, 3, 4. S. 305-316. 

[20] PORUBSKÁ, G. Profesionálna orientácia a výber uchádzačov na štúdium učiteľstva pre 1. stupeň ZŠ.. In Zborník príspevkov "Problémy vzdelávania učiteľov 1. stupňa ZŠ". Banská Bystrica: PF UMB,  1994. S. 59 - 63. 

[21] SABAN, A. A Turkish profile of prospective elementary school teachers and their views of teaching. Teaching and Teacher Education. 2003, 19. S. 829-846. 

[22] SCHUTZ, P. A. - CROWDER, K. C. - WHITE, V. E. The Development of a Goal to Becomea Theacher. Journal of Educational Psycholog. 2001, 93, 2. S. 299-309. 

[23] SLEETER, C. Preparing teachers for culturally diverse schools: Research and the overwhelming presence of whiteness. Journal Teacher Education. 2001, 52, 2. S. 94-106. 

[24] SPARKES, A.  Strands of commitment within the process of teacher initiated innovation. Educational Review. , 1988, 40. S. 301-317. 

[25] TOMŠIK, R. Gender Differences In Motivations For Choosing Teaching As A Career. In Evropské pedagogické fórum 2015 : přínosy, výzvy, očekávání. Sborník z mezinárodní vědecké konference. Hradec Králové : Magnanimitas, 2015a. S. 130-137. ISBN 978-80-87952-11-5. 

[26] TOMŠIK, R. Škála motivácie voľby učiteľského povolania. In MMK: sborník příspevků z mezinárodní vědecké konference. Hradec Králové: Magnanimitas, 2015b. S. 1213-1221. ISBN 978-80-87952-12-2. 

[27] TOMŠIK, R. Relationship between motivation of choosing teaching as a career and study choice satisfaction among Slovak teacher trainees. Slavonic Pedagogical Studies Journal : The Scientific Educational Journal. 2016c, 5, 1. S. 3-13. DOI 10.18355/PG.2016.5.1.3-13. 

[28] TOMŠIK, R. Škála motivácie voľby učiteľského povolania SMVUP II. In PhD existence 6 : výzkum +/vs/- praxe. Olomouc: UP, 2016d. S. 55-56. ISBN 978-80-244-4899-2. 

[29] TURECKIOVÁ, M. Řízení a rozvoj lidí ve firmách. Praha: Grada Publishing, 2004. ISBN 8024704056. 

[30] VEREŠOVÁ, M. Sociálna psychológia. Človek vo vzťahoch. Nitra: Enigma, 2011. ISBN 978-80-8133-002-5. 

[31] VILLEGAS, A. M. Restructuring teacher education for diversity: The innovative curriculum. Atlanta: GA, American Educational Research Association,  1993. 

[32] WATT, H. M. G. - RICHARDSON, P. W. Who chooses teaching and why? Profiling characteristics and motivations across three Australian universities. Asia-Pacific Journal of Teacher Education. 2006, 4. S. 27-56. 

[33] WATT, H. M. G. - RICHARDSON. P. W. Motivational factors influencing teaching as a career choice: Development and validation of the FIT-Choice scale. The Journal of Experimental Education. 2007, 75. S. 167-202. 

[34] WATT, H. M. G. - RICHARDSON. P. W. An introduction to teaching motivations in different countries: comparisons using the FIT-Choice scale. Asia-Pacific Journal of Teacher Education. 2012, 40. S. 185-197. 

[35] WATT, H. M. G. - RICHARDSON, P. W. - DEVOS, C. (How) does gender matter in the choice of a STEM teaching career and later teaching behaviours?. International Journal of Gender, Science and Technology. 2013, 5, 3. S. 187-206. 

[36] YONG, B. C. S. Teacher trainees’ motives for entering into a teaching career in Brunei Darussalam. Teaching and Teacher Education. 1995, 11, 3. S. 275-280. 

[37] YUCE, K. et al. Motivations for choosing teaching as a career: perspective of pre-service teachers from a Turkish context. Asia Pacific Education Review. 2013, 14. S. 295-306. 

[38] ZEICHNER, K. Educating teachers for cultural diversity. In Zeichner, K. - Melnick, S. - Gomez, M. L. (Eds.) Currents of reform in preservice teacher education. New York: Teachers College Press, 1996. 

Kontaktní informace / Contact information

Mgr. Robert Tomšik

Katedra pedagogiky, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Drážovska cesta 4

949 01 Nitra

Slovenská republika

robert.tomsik@ukf.sk

Zpět na obsah / Back to content