PaidagwgÒ$
časopis pro pedagogiku v souvislostech * journal of education in contexts
Ročník: 2015Volume: 2015
Číslo: 2Issue: 2
Vyšlo: 31.prosince 2015Published: December 31st, 2015
Kvasničák, Radoslav - Korecová, Katarína . Krátkodobý vplyv pozorovania vybraných zástupcov hmyzu na predstavy a vedomosti žiakov o hmyze. Paidagogos, [Aktualizované: 2015-12-31], [Citované: 2017-10-24], 2015, 2, #4. S. . Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2015/2/article.php?id=4>

#4

Zpět na obsah / Back to content

Krátkodobý vplyv pozorovania vybraných zástupcov hmyzu na predstavy a vedomosti žiakov o hmyze

The Short Term Effect of Observation Selected Insect Species on Pupils' Ideas and Knowledge about the Insect

Radoslav Kvasničák - Katarína  Korecová

Abstrakt: V predkladanom výskume bolo zistené ako zážitkové vyučovanie v školskom prostredí ovplyvňuje vedomosti a predstavy žiakov o hmyze, ktorý u žiakov najmä v mladšom školskom veku vzbudzuje skôr odpor až strach a patrí tým k menej obľúbeným skupinám organizmov. Ako modelové druhy hmyzu na jednoduché pozorovanie a pokusy v školskom prostredí boli vybraté dva druhy hmyzu, a to výzorom a veľkosťou atraktívna pakobylka rožkatá (Baculum extradentatum) a svrček domový (Acheta domestica) s menšími rozmermi tela a typickým bipédnym skákaním a cvrlikavým zvukom. Väčšina zahraničných výskumov zisťovala relatívne dlhodobé vplyvy manipulácie s biologickým objektom a ich vplyv na formovanie žiackych postojov ku hmyzu. Následne v uvedenom výskume zisťujeme krátkodobý vplyv pozorovania atraktívneho správania vybraných zástupcov hmyzu a ich pôsobenie na vytváranie žiackych vedomostí a predstáv. Úroveň poznatkového systému o hmyze bola u žiakov identifikovaná na základe testových otázok s výberom odpovede hodnotených bipolárne (1/0) s obsahovým zameraním na stavbu tela, obehovú sústavu, dýchaciu sústavu, ústne ústroje a vývinové štádiá hmyzu. Predstavy o vybraných zástupcoch hmyzu boli u žiakov základných škôl mapované pomocou merného nástroja projekčnej techniky s hodnotou reliability (Cronbachovo alfa, α = 0,68). V žiackych kresbách boli hodnotené bipolárne (1/0) nasledovné atribúty: ako stavba tela, počet končatín, zmyslové orgány a znázornenie farby uvedeného hmyzu. Následne sme zistili, že vedomosti a predstavy o hmyze sa po manipulácii s biologickým objektom vo výskumných skupinách výrazne líšili, pričom modelovy druh pakobylky sa javí pre žiakov svojím mimetickým správaním atraktívnejším druhom ako menej výrazný svrček, známy u žiakov svojím rýchlym pohybom skákania. Zistené výsledky výskumu poukazujú aj na krátkodobý efekt formovania žiackych vedomostí a predstáv o hmyze vplyvom manipulácie s biologickým objektom a pozorovaní realizovaných v bežných školských podmienkach.

Kľúčové slová: Pozorovanie, hmyz, pakobylka, svrček, žiak, vedomosti, predstavy.

Abstract: In this research we are trying to find out whether experiential learning in the school environment influences pupils´knowledge and imagination about insects which evoke disgust or fear and belong to less favourite organisms. Two selected insects were selected as model species stick insect (Baculum extradentatum), attractive appearance and crickets (Acheta domestica), smaller in size but very interesting for pupils because of its jumping. Majority of foreign researches focussed on long term impact of handling with biological objects and its influence on pupils´attitude to insects. In our research we consequently focussed on short term impact of observing the bahaviour of attractive exotic representatives of insects and its impact on the creation of pupils´imagination and knowledge. The level of pupils´knowledge about insects was identified according to the multiple choice test questions evaluated bipolar (1/0) with the content focussed on physique, circulatory system, respiratory tract, mouth parts and developmental stages of insects. The ideas about exotic insect species were tested on primary schools with the usage of projection equipment measuring tool with the value of reliability (Cronbach´s alpha, α = 0,68). The following features were evaluated bipolar (1/0) in pupils´drawings: body composition, limbs number, sensory organs and the colour of the insects. We found out that the knowledge and ideas about the insects after handling with biological objects were completely different in research groups. The stick insect with its mimic behaviour and body shape is more attractive for pupils than the cricket, known for its fast jumping and expressive audible speech. The results of our research prove the short term effect on gaining of pupils´ knowledge and ideas about insects due to easy handling of biological objects and observations in the common school conditions.

Keywords: Observation, insect, stick insect, cricket, pupil, knowledge, ideas.




Úvod

Pre vyučovanie prírodovedných predmetov na školách je charakteristické odovzdávanie aktuálnych poznatkov v informatívnej podobe zo strany učiteľa a získavanie vedomostí na základe zapamätania si pojmov zo strany žiaka. Uvedený transmisívny spôsob výučby odporuje konštruktivistickému prístupu získavania poznatkov, kde učenie je aktívny proces, pri ktorom dochádza k postupnej tvorbe pojmov a získavaniu vedomostí a predstáv na základe vlastnej skúsenosti a aktívnej činnosti žiakov. Podobne aj v našom výskume bol skúmaný poznatkový systém žiaka ovplyvnený kratkodobým pozorovaním a manipuláciou so živým biologickým objektom v školských podmienkach. Ako organizmy boli vybrané modelové druhy hmyzu, voči ktorému žiaci najmä v mladšom školskom období vykazujú skôr negativistické postoje (Gerdes et al. 2009, Mizrap, B., 2008) založené na obavách až strachu. Ako uvádzajú zahraničné štúdie (Cardak, 2009), podobne aj hmyz v predstavách vysokoškolských študentov v Turecku zaujíma ôsme miesto v rebríčku pre život nebezpečných živočíchov, pričom prvotné miesta zaberajú divo žijúce nebezpečné živočíchy ako napr. had, škorpión, lev a menej obľúbená stonožka, tiež patriaca medzi zástupcov článkonožcov. Zaujímavé sú aj zistenia skúmajúce negatívny vzťah ľudí ku komárom rodu Anofeles, ako prenášačov smrteľnej choroby - malárie v oblastiach rovníkovej Afriky (Cruz et al. 2006). Podobné nezávislé výskumy (Velez - Bayaz, 2007) k postojom a vedomostiam o hmyze boli študované aj na vzorke španielskych turistov cestujúcich do oblastí s výskytom jedovatých pavúkov, ktorých vnímanie je tiež negativistické. V súčasnosti sú známe komparatívne štúdie skúmajúce úroveň postojov u vysokoškolských študentov na Slovensku a v Turecku ku pavúkom ako menej atraktívnej skupiny organizmov (Prokop et al. 2010) a k nebezpečným parazitom – kliešťom, ako aj k atraktívnym a obľúbeným zástupcom hmyzu lienky pozorovaných žiakmi v prírode, a to v larválnom aj dospelom štádiu vývoja (Prokop et al. 2011). Známe sú aj výsledky výskumu zo Slovenska, skúmajúce predstavy a vedomosti ku hmyzu u vysokoškolských študentov (Kvasničák, 2011) a žiakov základných škôl (Kvasničák – Kuklišová-Nemečkyová, 2012) ovplyvnených neformálnym entomologickým kurzom realizovaným súbežne v školskom a v prírodnom prostredí. Autori štúdie zistili u žiakov školského veku pozitívne formovanie postojov voči hmyzu vplyvom audiovizuálnej prezentácie učiva o hmyze atraktívneho pre žiakov svojím sfarbením (lienka sedembodková) a zvukovým prejavom (včela medonosná) sledovaných aj v predkladanej štúdii. Zaujímavé zistenia výskumov sa evidujú aj v oblasti druhovej determinácie modelových zástupcov hmyzu získaných žiakmi na základe aktívnej a pasívnej metodiky zberu s využitím exhaustora a zemných pascí s návnadou v prírodných podmienkach (Kvasničák – Třešková, 2012). Uvedeným výskumom bolo zistené, že práve aktívna metodika zberu (smýkanie bylinného porastu) a ručný zber a s tým súvisiaci odchyt prevažne farebných jedincov hmyzu (liskavky, lienky, skočky) na kvetoch lúčnych rastlín prináša pozitívne zistenia v oblasti formnovania postojov voči hmyzu. Oproti tomu pasívna metóda zberu pomocou zemných pascí prináša u žiakov v oblasti formovania postojov voči hmyzu tiež pozitívne zmeny, založené najmä na veľkosti a farebnosti získaných jedincov hmyzu, akými boli bystrušky, behúniky, lajniaky a iné. Podobne aj otázka atraktivity hmyzu a pozitívneho formovania vedomostí a predstáv ku hmyzu bola u žiakov základných škôl riešená v bežných školských podmienkach (Kvasničák – Korecová, 2012), prípadne aj v prírodnom prostredí s ekologickým konceptom obsahovo zameraným na štúdium potravových vzťahov organizmov vo vybraných typoch ekosystémov (Prokop et al. 2007). V spomínanej štúdii žiaci znázorňujúci vo svojich kresbách hmyz, ako súčasť potravového reťazca vyšších stavovcov (jašterice, vtáky, hlodavce). Autori výskumu zistili, že žiaci ovplyvnený neformálnou výučbou v teréne boli v priemere úspešnejší aj vo vedomostiach a predstavách o hmyze, ako žiaci, ktorí sa skúsenostného vyučovania v teréne nezúčastnili a získavali vedomosti o hmyze výlučne v bežných školských podmienkach. Už uskutočnené výskumy zo Slovenska poukazujú aj na pozitívnu skúsenosť žiaka s pozorovaním modelových druhov hmyzu v školskom prostredí akými boli napr. vodné larvy podeniek, spoločenstvá lesných mravcov, atraktívne sfarbené lienky, či menej obľúbený druh ucholaka, ktorý vzbudzuje u žiakov skôr strach až odpor. Avšak predpokladaná zmena v postojoch si vyžaduje komplexné pôsobenie na žiaka ovplyvňujúce súčasne jeho konatívnu, kognitívnu a emotívnu stránku postoja. Z vyššie uvedeného dôvodu boli zvolené ako modelové organizmy v rámci krátkodobého pozorovania dva druhy hmyzu z cudzokrajného prostredia (Bragg, 1992) chované aj v domácich teráriách, a to vzhľadovo mimetickým sfarbením zaujímavá pakobylka rožkatá (B. extradentatum) a svrček domový (A. domestica) obľúbený u žiakov najmä pre svoj stridulujúci cvrlikavý zvuk. Obidva spomínané druhy sú terestrické a svojím pôvodom rozšírenia cudzokrajné, predpokladáme, že práve z tohto dôvodu bude záujem žiakov o výzorovo a mimeticky atraktívnu pakobylku (Todorović et al. 2011) vyšší ako u pohybujúceho a stridulujúceho svrčka (Nosil, P., 2002), s ktorým žiaci bežne prichádzajú do kontaktu aj v našom domácom či prírodnom prostredí. Otázkou preto zostáva, v akej miere možno formovať predstavy a vedomosti žiakov ku hmyzu ako k menej obľúbenej skupine organizmov? Akou didaktickou metódou možno ovplyvniť úroveň vedomostí a predstáv ku hmyzu u žiakov už v mladšom školskom veku? Za zváženie stojí aj otázka atraktivity vybraných skupín hmyzu (pakobylka vs. svrček) pozorovaných u žiakov krátkodobo aj v bežných školských podmienkach?

Výskumné ciele

Cieľom výskumu bolo na základe krátkodobého pozorovania a jednoduchej manipulácie s biologickým objektom analyzovať kvalitatívnu úroveň žiackych vedomostí a predstav o hmyze. Ďalším cieľom bolo vyhodnotiť úroveň poznatkov o hmyze nielen pred (pre-test) a po (post-test) experimentálnom vplyve pozorovania realizovaného výlučne v školských podmienkach. Predmetom výskumu bolo analyzovať aj žiacke postoje zamerané na atraktivitu vybraných druhov hmyzu. Na základe výskumných cieľov sme stanovili nasledujúce predpoklady:

  1. Predpokladáme, že krátkodobé pozorovanie vybraných zástupcov hmyzu (pakobylka vs. svrček) bude pozitívne ovplyvňovať štruktúru vedomostí a predstáv o hmyze zameraných na:
    • stavbu a farbu tela (hlava, hruď, bruško, počet končatín),
    • zvukové a zmyslové orgány (tykadlá, oči, hryzadlá),
    • orgánové sústavy (dýchacia, vylučovacia sústava),
    • vývinové štádia (vajíčko, larva, imágo).
  2. Vedomosti a predstavy o hmyze budú u žiakov ovplyvnených krátkodobým pozorovaním hmyzu na vyššej kvalitatívnej úrovni práve v skupine žiakov pracujúcej s veľkostne atraktívnou pakobylkou, oproti skupine žiakov, ktorí manipulovali s modelovým druhom svrčka výrazne menších rozmerov. Zistené rozdiely vo vedomostiach a predstavách o hmyze sa budú štatisticky preukázateľne líšiť pred (pre-test) a po (post-test) experimentálnom vplyve založenom na vlastnej skúsenosti žiaka s poznávaním vybraných druhov hmyzu v školských podmienkach.
  3. Práve atraktivita pozorovaných zástupcov hmyzu (pakobylka vs. svrček) bude vo výskumných vzorkách žiakov po (post-test) experimentálnom vplyve na vyššej percentuálnej úrovni ako pred (pretest) experimentálnym pôsobením. Vizuálna - mimetická a tvarová atraktivita tela vybraného druhu pakobylky bude u žiakov v priemere vykazovať vyššiu percentuálnu úspešnosť ako modelový druh svrčka disponujúci rýchlym pohybom skákania a zvukovým prejavom správania.

Výskumná vzorka

Výskumnú vzorku respondentov tvorili žiaci dvoch tried 6. ročníka mestskej základnej školy (ZŠ M. Gorkého v Trnave, JZ Slovensko). Vzorka respondentov bola vybraná náhodným výberom so štyroch dostupných tried v spomínanom ročníku, a to skupina žiakov, ktorá pracovala výlučne s pakobylkami (N = 25), oproti skupine manipulujúcej so svrčkami (N = 26). Oba študované objekty (p = pakobylka vs. s = svrček) boli pozorované a skúmané žiakmi nezávisle od seba a to výlučne v školských podmienkach. Počet chlapcov a dievčat bol vo výskumných skupinách podobný (ch/d: p = 14/11 vs. s = 11/15, P = 0,85), pričom respondenti sa pred manipuláciou s biologickým objektom pakobylky (p) a svrčka (s) v školských podmienkach nelíšili v záujme o predmet biológia (p = 20 %, s = 19 %, P = 0,98), a v chove domácich živočíchov (p = 52 %, s = 59 %, P = 0,88), čím bolo zabezpečené homogénne zloženie vzorky respondentov pred realizáciou zážitkovej výučby v školskom prostredí.

Experimentálny plán a jeho realizácia

Žiaci výskumných skupín boli v roku 2014 v mesiaci október v trvaní troch vyučovacích hodín (3 dni) podrobení krátkodobému vplyvu pozorovania a pokusov s vybranými zástupcami hmyzu (pakobylka vs. svrček) výlučne v školskom prostredí. Experimentálny vplyv zážitkovej výučby postavenej na vlastnej skúsenosti žiakov bol realizovaný na základe metodickej príručky pre učiteľov a pracovných listov určených žiakom, ktoré sú v súčasnosti spracované a zaslané do redakcie odborného časopisu Didkatika (Kvasničák – Korecová, na recenzii). Pri jeho tvorbe sme sa inšpirovali modelom vyučovacích jednotiek metodicky spracovaným a obsahovo zameraným na pozorovanie vybraných zástupcov hmyzu a to: terestricky žijúcich spoločenstiev lesných mravcov (Kvasničák – Puškár, 2012) a vodných lariev podeniek zaujímavých svojou morfologickou adaptáciou tela na prostredie tečúcich a stojatých vôd. V spomínanej odbornej štúdii prezentujeme zostavený model vyučovacích jednotiek s výskumnými úlohami (Obr. č. 1) zameranými na manipuláciu s vybranými druhmi hmyzu (pakobylka/svrček) v školskom prostredí. Spracovaný model vyučovacích jednotiek je tematicky rozdelený do troch úloh, ktoré charakterizujú každý druh samostatne, pričom majú obdobnú metodicko-didaktickú štruktúru. Prvá úloha bola riešená výlučne v školskom prostredí, kde úlohou žiakov bolo správne priradenie jednotlivých výrokov k vývinovým štádiám a obrázkom pakobylky a svrčka (vajíčko, larva, dospelý jedinec). Druhou úlohou pre žiakov bolo pozorovanie dospelých jedincov pakobylky a svrčka voľným okom a pod lupou v školskom prostredí a neskôr zakreslenie jednotlivých častí tela spolu so zmyslovými orgánmi. Tretia úloha bola zameraná na správanie vybraných druhov hmyzu v neprirodzenom prostredí, kde úlohou žiakov bolo pozorovanie reakcií správania jedincov na svetlo, dotyk a pohyb listov simulujúcich vietor. Zaujímavou aktivitou bolo pre žiakov aj pozorovanie správania v prítomnosti jedincov toho istého druhu, príp. sledovanie reakcii v rámci medzidruhového stretnutia zástupcov hmyzu (pakobylka vs. svrček). Súčasťou vyučovacieho modelu bola aj teoretická časť prezentovaných úloh zameraných na morfológiu, anatómiu tela pakobylky a svrčka, ich rozmnožovanie, vývin a život v prírodnom prostredí. Zaujímavou aktivitou pre žiakov boli praktické úlohy zamerané na motivačné oboznámenia sa žiakov s jednotlivými zástupcami hmyzu, pričom predpokladáme, že pakobylka bude u žiakov vďaka svojej veľkosti a mimetickému zjavu pripomínajúcemu konárik stromu atraktívnejším druhom na pozorovanie ako svrček, ktorý disponuje navyše akustickým prejavom cvrlikavého zvuku avšak s menšími rozmermi tela (Obr. 2). Vedomosti a predstavy žiakov o študovanom exotickom hmyze boli vo výskumných skupinách testované dva krát, a to pre-testom (P0) pred realizáciou experimentálneho pôsobenia, ďalej post-testom (P1), tri dni po realizácii experimentu. Následne predmetom skúmania bolo analyzovať ich kvalitatívnu úroveň a porovnať ich formovanie po experimentálnom vplyve v závistlosti od manipulácie s hmyzom disponujúcim s atraktívnym vizuálnym (pakobylka rožkatá) a akustickým (svrček domový) prejavom, pričom s uvedenými druhmi sa žiaci v školskom a domácom prostredí pred experimentálnym vplyvom pôsobenia nestretli. Podobne nebol použitý ani vplyv kontrolných skupín t.j. skupina žiakov bez účasti manipulácie s biologickým objektom, nakoľko predchádzajúce výskumy (Kvasničák – Korecová, 2012 a Kvasničák – Puškár, 2012) jednoznačne poukazujú na signifikantný vplyv formovania poznatkovej štruktury žiaka na základe vlastných pozorovaní a pokusov oproti vedomostiam získaných tradičným spôsobom s využitím učebnice biológie (Uhereková et al. 2009). Následne predmetom prezentovaného výskumu bolo porovnať úroveň získaných vedomostí a predstáv len na základe vplyvu manipulácie s biologickým objektom, pričom tematické plány predmetovej výučby biológie (ISCED 2) boli v rámci výskumných skupin čiastočne modifikované, aby sa limitoval vplyv odučenej látky učiva na osvojenie poznatkov získaný u žiakov výlučne len krátkodobým pozorovaním v školských podmienkach.

Metódy

Pri zisťovaní kvalitatívnej úrovne žiackych vedomostí a predstáv o hmyze bol použitý dotazník, ktorý okrem návrhu žiackej kresby a vedomostných otázok, obsahoval aj súbor otázok skúmajúcich atraktivitu pozorovaných druhov hmyzu. Otázky boli obsahovo zamerané na skúmanie atraktivity tvaru tela, farebnosti pozorovaného jedinca a jeho správania s možnosťou bipolárneho hodnotenia (1/0) pozitívnej (áno) a negatívnej odpovede (nie). Predstavy o hmyze boli u žiakov analyzované projektívnou technikou, ktorá umožňuje s využitím kresby názornejšie zachytiť konceptuálnu sieť poznatkov pozorovaného predmetu alebo javu (Fellows, 1994). Pri analýze žiackych kresieb sme postupovali nasledovne. Úlohou žiakov bolo zakresliť pozorovaného jedinca (pakobylka, svrček), pričom obsahové zameranie kresby bolo identifikované na základe znázorňenia nasledovných atribútov: farba a stavba tela (hlava, hruď, bruško), počet končatín (ich vizuálizácia pri pohľade z hora a z boku), prítomnosť zvukových a zmyslových orgánov (tykadlá, oči, hryzadlá). Pri skorovaní sme sa zamerali na prítomnosť sledovaných dimenzií, pričom celostné kresby boli skórované hodnotou „1“ a naopak absentujúce položky boli skórované ako 0. Podobne aj úroveň poznatkového systému o hmyze boli u žiakov identifikované na základe testových otázok. Ich tematické zameranie malo obdobnú štruktúru ako v rámci hodnotenia predstav s obsahovým zameraním na vývinové štádiá hmyzu, jeho stavbu tela, obehovú sústavu, dýchaciu sústavu a ústne orgány. Otázky v rámci sledovaných dimenzií boli formulované s výberom správnej odpovede hodnotených bipolárne (1/0). Validita použitých merných nástrojov v rámci vedomostného testu a žiackej kresby bola testovaná v predchádzajúcom výskume (Kvasničák – Třešková, 2012), pričom koeficient reliability celého testu bol pomerne vysoký (Cronbachovo alpha, α = 0,68). Uvedenú procedúru testovania vedomostí a predstav o hmyze absolvovali žiaci výskumných skupín pred (pretest) a po (post-test) exeperimentálnom vplyve, ktoré boli porovnávané nezávistle od seba v skupinách žiakov pracujúcich s pakobylkou (p) a so svrčkom (s). Predmetom výskumu bolo u žiakov identifikovať aj zmenu v oblasti obľúbenosti predmetu biológia a záujmu žiakov o chov domáceho živočícha. Žiaci výskumných skupín sa nelíšili v poslednej priemernej známke z biológie na vysvedčení (priemer R, Rp = 1,87 vs. Rs = 1,89, P = 0,95), ktorá je pomerne významným ukazovateľom rozdielov medzi žiakmi (Özkan et al. 2004). Z výsledkov štatistickej charakteristiky výskumnej vzorky respondentov (P > 0,05) je zrejmé, že respondenti výskumných skupín sa pred experimentálnym vplyvom (pre-test) nelíšili v poslednej známke na vysvedčení z predmetu biológia, v záujme o predmet biológia a v obľúbenosti doma chovaného živočícha, čím bola zabezpečená homogenita výskumných skupín pred samotnou realizáciou výskumu. Vplyv osobnosti učiteľa na získané poznatky žiakov o hmyze boli eliminované triednou výučbou jedneho pedagóga s viacročnou praxou, ktorým bola posudzovaná aj validita použitých merných nastrojov, pričom získané výsledky boli štatisticky vyhodnotené.

Vysvetlívky skratiek v texte

α – Cronbachovo alpha, N – počet respondentov, p – pakobylka, s – svrček, R – priemer, ch – chlapci, d – dievčatá, Rp – priemer v skupine pakobylka, Rs – priemer v skupine svrček, p – pomer, NS – nesignifikantný vplyv, F – kritická hodnota testu, P – pravdepodobnosť súboru, d.f. stupeň voľnosti, p0 – pre-test, p1 – post-test, ANCOVA - univariátna analýza kovariácii, χ2 - Chí kvadrát test.

Výsledky

Použitím hore uvedených merných nástrojov boli získané údaje, ktoré boli podrobené štatistickej analýze pomocou programov Statistica ver. 14 a Microsoft Excel 2010. Frekvencia výskytu jednotlivých analytických kategórii bola vo výskumných skupinách porovnávaná neparametrickým χ2 testom (Chí kvadrát 2x2), ktorý bol použitý pri vyhodnocovaní testových položiek pred a po experimentálnom vplyve (pre-test vs. post-test). Údaje boli vzájomne porovnávané na hladine štatistickej významnosti α = 0,05. Faktory a premenné boli analyzované aj univariátne na základe analýzy kovariancie (ANCOVA). Ako faktory boli zvolené pohlavie respondenta, typ skupiny, pričom sumárne skóre z jednotlivých dimenzií vedomostí a predstáv boli označené ako závislá premenná. Ako kovariát v univariátnej analýze kovariácii (ANCOVA) bol zvolený vek žiakov, pričom jeho vplyv na vedomosti a predstavy nepreukazoval štatistickú významnosť (P > 0,05). Získané výsledky výskumu a ich signifikantné vplyvy (P ˂ 0,05) sú v grafoch a tabuľke vyznačené * a hrubým typom písma.

1. Analýza vybraných faktorov

Predmetom výskumu bolo zistiť vplyv potencionálnych faktorov na vedomosti a predstavy žiakov o hmyze analyzovaných pred (pre-test) a po (post-test) manipulácii s biologickým objektom svrčka a pakobylky. Nasledne po experimentálnom vplyve (post-test) evidujeme štatisticky významný vplyv skupiny žiakov manipulujúcich s pakobylkami oproti skupine pracujúcej so svrčkami (P ˂ 0,01), ktoré sú pravdepodobne u žiakov v mladšom školskom veku pre svoj atraktívny vzhľad a mimetické správanie vnímané pozitívnejšie. Interakcie medzi sledovanými faktormi nie sú uvedené, pretože boli bez štatistickej významnosti (P > 0,05) Z ostatných faktorov bol ako jediný signifikantný prediktor zaznamenaný iba vplyv pohlavia (P ˂ 0,01), pričom chlapci sa javia byť voči dievčatám v rámci skúmania postojov ku hmyzu v priemere úspešnejší, čo pravdepodobne súvisí s atraktivitou a chovom exotických zvierat v teráriách a domácnostiach (Tab.1).

Tabuľka 1: Vplyv vybraných faktorov na skúmané atribúty po experimente (ANCOVA)

Zaujímavým zistením v rámci výskumu bola otázka atraktivity modelových druhov hmyzu, s ktorými žiaci v rámci zážitkovej výučby v školských podmienkach prišli do priameho kontaktu. Vnímanie atraktivity pakobylky sa po experimentálnom vplyve percentuálne zvýšilo (p0 = 80 %, p1 = 92 %), čo bolo aj štatisticky preukázané (P ˂ 0,05). Avšak vnímanie atraktivity veľkostne menšieho svrčka sa javí pred (p0 = pre-test) po (p1 = post-test) experimentálnom vplyve rezistentné (p0 = 60 %, p1 = 65 %) a bez signifikantných vplyvov (P > 0,05). Zaujímavé zistenie je, že v oblasti správania druhu v skupine pracujúcej s pakobylkami nedošlo k žiadnej zmene pred a po realizácii experimentálneho vplyvu (p0 = 80 %, p1 = 80 %). Naproti tomu v skupine, ktorá manipulovala so svrčkami sa hodnota správania druhu percentuálne zvýšila (p0 = 69 %, p1 = 77 %), avšak tieto údaje nevykazovali štatistickú významnosť (P > 0,05). V rámci farebnosti pozorovaných druhov sa javia byť svojím mimimetickým sfarbením atraktívnejšie práve pakobylky (p0 = 80 %, p1 = 86 %), pričom pohyblivé svrčky (p0 = 66 %, p1 = 71 %) vykazujú v porovnaní nižšie percentuálne skóre bez výrazných signifikantných vplyvov (P > 0,05). Následne v post-teste vnímanie druhu pakobylky voči svrčkovi sa javí v rámci atraktivity a farebnosti hmyzu kvalitatívne na vyššej úrovni, čo je podmienené aj štatistickou významnosťou (P > 0,05). Vo všeobecnosti môžeme konštatovať výrazné rozdiely po (post - test) experimentálnom pôsobení, kde krátkodobé pozorovanie a pokusy v školskom prostredí s vybranými druhmi hmyzu (pakobylka vs. svrček) prinášajú v sledovanej oblasti atraktivity druhov pozitívny edukačný efekt (Graf 1).

Graf 1: Percentuálne rozdiely v atraktivite sledovaných druhov hmyzu (pakobylka vs. svrček) pred (pre-test) a po (post-test) experimentálnom pôsobení (χ2 – test 2x2)

Okrem atraktivity ku hmyzu sme zisťovali vo výskumných skupinách žiakov aj úroveň predstáv analyzovaných na základe žiackych kresieb modelových druhov organizmov (pakobylky vs. svrčky). Predmetom analýzy kresieb bolo výsledné bodové skóre z jednotlivých dimenzií predstáv zameraných na stavbu tela, počet končatín, farbu tela, zmyslové orgány. Z výsledného štatistického hodnotenia žiackych kresieb je zrejmá vyššia úroveň predstáv (P ˂ 0,05) práve v skupine pracujúcej s pakobylkami (87 %). Naopak skupina pracujúca so svrčkami (83 %) vykazovala porovnateľne nižšiu úroveň predstáv o stavbe tela hmyzu. Po percentuálnom zhodnotení sme zistili významný signifikantný vplyv (P ˂ 0,01) v kategórii predstáv o počte končatín u hmyzu, kde skákavé končatiny menšieho svrčka (96 %) boli znázorňované s vyššou úspešnosťou ako u exotickej pakobylky (85 %). Podobne aj predstavy o farbe tela v skupine manipulujúcej s pakobylkami (99 %) vykazovali v priemere vyššie percentuálne skóre oproti svrčkom (80 %), pričom zistené rozdiely boli štatisticky významné (P ˂ 0,01). Podobne aj znázorňovanie zmyslových orgánov bolo v skupine žiakov pracujúcimi s pakobylkami (84 %) na vyššej úrovni ako v skupine so svrčkami (80 %) avšak bez výrazných signifikantných vplyvov (P > 0,05) avšak s očakávaným efektom pozitívneho formovania žiackych predstáv ku hmyzu. Naopak pri znázorňovaní stavby tela svrčka sa miskoncepcie ohľadom počtu končatín vyskytovali s nižšou frekvenciou (Graf. 2), čo pravdepodobne súvisí s poznaním modelového druhu svrčka aj z domáceho či prírodného prostredia (Graf 2).

Graf 2: Percentuálna úspešnosť znázorňovania modelových druhov hmyzu pakobylky (čierne stlpce) a svrčka (biele stlpce) po experimentálnom vplyve.

Posledným sledovaným atribútom bola úroveň žiackych vedomostí zameraná na sledované kategórie: stavba tela, počet končatín, ústne orgány, obehová a dýchacia sústava a vývinové štádiá hmyzu. Zaujímavým zistením je skutočnosť, že osvojené vedomosti žiakov o hmyze sú oproti predstavám na kvantitatívne vyššej úrovni, avšak bez štatistickej významnosti (P > 0,05). Percentuálna úspešnosť chápania všeobecných pojmov o hmyze vykazuje v priemere vyšší tranfer poznatkov v skupine žiakov pracujúcimi s pakobylkami (92 %) ako v skupine žiakov manipulujúcich so svrčkom (84 %). Podobne výsledky bez štatistickej významnosti (P > 0,05) evidujeme v rámci výskumných skupin aj pri hodnotení stavby tela hmyzu, jeho počtu končatín, kategorizácii ústnych orgánov a vývinových štádií. Uvedená skutočnosť pravdepodobne súvisí s jednoduchou formuláciou otázok koncipovaných s jednoznačným výberom odpovede osvojenej aj pri práci s modelovým druhom hmyzu a jeho následným pozorovaním (vizualizácia stavby tela, znázornenie počtu končatín a zmyslových orgánov) v školských podmienkach. Naopak pri hodnotení abstraktnejších pojmov (napr. obehovej sústavy hmyzu, ktorá je otvorená, pričom telová tekutina - hemolymfa sa voľne vylieva do vnútorného obsahu telových dutín...), následne aj v tejto kategorizácii pojmov evidujeme štatisticky významné rozdiely (P ˂ 0,05) u žiakov pracujúcich s modelovým organizmom pakobylky (76 %) oproti skupine žiakov manipulujúcich so svrčkom (61 %). Podobne signifikántné vplyvy (P ˂ 0,01) evidujeme aj pri kategorizácii pojmov v rámci dýchacej sústavy, kde vedomosti žiakov o dýchaní hmyzu za pomoci vzdušníc sú skreslené, najmä v skupine žiakov pracujúcich so svrčkom (73 %). Naproti tomu skupina žiakov manipulujúca s pakobylkami dosahovala 100 % vedomostnú úspešnosť. Uvedená skutočnosť pravdepodobne súvisí s efektívnym osvojením si vedomostí na základe vlastnej skúsenosti žiaka pri práci s biologickým objektom, prípadne s jeho priamym pozorovaním v školských podmienkach. Následne sme vo výskumných skupinách nezistili štatisticky významné rozdiely (P > 0,05) v celkovom vedomostnom skóre o hmyze, kde poznatky žiakov po pozorovaní svrčka (84 %) a pakobylky (92 %) sú približne na rovnakej úrovni, pričom modelový druh pakobylky rožkatej sa javí v skúsenostiach žiakov atraktívnejší ako svček domový, známy u žiakov svojím bipédnym skákaním a charakteristickými stridulujúcimi zvukovými prejavmi, ktoré boli v školských podmienkach pri pozorovaní v Petriho miskách limitované (Graf 3).

Graf 3: Percentuálna úspešnosť vedomostí o modelových druhov hmyzu pakobylky (čierne stlpce) a svrčka (biele stlpce) po experimentálnom vplyve (χ2 – test 2x2)

Diskusia

Štúdiou zahraničných aj domácich výskumov môžeme konštatovať, že hmyz ako modelový organizmus patrí medzi laickou verejnosťou k menej atraktívnym živočíchom (Hoyt – Schulz, 2002), naopak u vedcov a ľudí s vysokoškolským vzdelaním boli zistené skôr pozitívne postoje voči hmyzu (Kellert, 1993 a Looy – Wood, 2010). Z uvedených výskumov je zrejmé, že práve vzdelanie jednotlivca môže pozitívne ovplyvniť postoje k študovaným organizmom. Z výskumov realizovaných na základných školách na Slovensku vyplýva, že postoje ku hmyzu možno ovplyvniť aj krátkodobým pôsobením a manipuláciou s biologickým materiálom nielen v školskom ale aj v prírodnom prostredí. Avšak podstatou formovania žiackych postojov k vybranej skupine organizmov je teória, že vlastná skúsenosť žiaka a manipulácia s biologickým materiálom dokáže pozitívne ovplyvniť jeho kognitívnu, konatívnu a emotívnu zložku a to u žiakov najmä v mladšom školskom období. Podobné zistenia evidujeme aj pri skúsenostnom vyučovaní v prírodných podmienkach (Prokop et al. 2007) realizovanom v štyroch rôznych ekosystémoch (voda, pôda, lúka, les), kde predstavy žiakov o ekosystéme sú po neformálnom prírodovednom kurze na vyššej úrovni, ako u žiakov, ktorí ziskavali vedomosti pomocou učebnice biológie v školskom prostredí. Autori štúdie zistili, že aj krátkodobý vplyv pozorovania prírodného prostredia - ekosystému v trvaní troch dní dokáže pozitívne ovplyvniť úroveň žiackych vedomostí a predstáv o ekosystéme. Podobne aj v našom výskume sme po krátkodobom pozorovaní modelových druhov hmyzu (svrček, pakobylka) zistili vyššiu kvalitatívnu úroveň predstav zameraných na stavbu tela a znázorňenie orgánových sústav. Zaujímavým zistením je v kresbách žiakov aj znázorňovanie počtu končatín u hmyzu, kde v nákresoch s bočným zobrazením tela hmyzu absentovalo u žiakov celkové vnímanie počtu šiestich končatín, ktoré v správnom počte bolo uvedené s vyššou úspešnosťou práve pri kresbách znázorňujúcich stavbu tela hmyzu pri pohľade zhora. Uvedená skutočnosť pravdepodobne súvisí s pozorovaním vybraného druhu pakobylky a jej mimetického a výstražného správania priamo na rukách žiakov, oproti skupine žiakov pracujúcimi so svrčkom, ktorého skákavý pohyb a následne aj zvukové prejavy boli limitované pozorovaním jedincov v obmedzenom priestore sklených Petriho misiek. Následne vo výskume s entomologickou problematikou (Kvasničák – Třešková, 2012), práve vlastná skúsenosť žiakov so zberom hmyzu v rôznych prírodných prostrediach v pôde, pri brehu vôd, na kvetoch rastlín, príp. v listovej opadánke, pozitívne vplýva na osvojenie druhového názvoslovia hmyzu pozorovaného v prírodnom prostredí. Za zváženie stojí v rámci manipulácie s biologickým materiálom práve žiakmi osvojená metodika zberu biologického materiálu v prírodnom prostredí. Pozitívne zistenia evidujeme aj v rámci transferu vedomosti ohľadom druhového názvoslovia determinovaných živočíchov v oblasti rekreačného strediska Kunovskej priehrady (okres Senica, JZ Slovensko). Zistili sme, že práve pasívna metodika zberu (metóda zemných pascí s návnadou), pri ktorej žiaci určovali druhové názvy živočíchov až z časovým odstupom piatich dní (nastraženie zemnej pasce s návnadou), vykazovala vo všeobecnosti nižšie vedomostné skóre o názvosloví živočíchov. Zaujímavé sú aj zistenia z krátkodobých výskumov realizovaných v školiacom pracovisku neformálneho vzdelávania v Modre – Harmóii (JZ Slovensko) trvajúcich iba jeden deň (Prokop et al. 2007), ktoré skúmajú u získaných zástupcov hmyzu druhové názvy a zaujímavú informáciu o spôsobe života. Zistili sme, že na efektívnejší transfer poznatkov vplýva v rámci druhového názvoslovia hmyzu nielen atraktivita a farebnosť získaných jedincov (lienky, farebné druhy liskaviek, denné motýle a i.) ale aj veľkosť a tvarová variabilita získaných jedincov (bystrušky, fuzáče a vrzúniky s dlhými tykadlami). V rámci našich zistení evidujeme u žiakov zvýšenú atraktivitu u pozorovaného druhu pakobylky, ktorá sa javí byť svojím mimetickým sfarbením obľúbenejšia v porovnaní so svrčkami, ktorých stridulujúci zvuk a bipédne skákanie bolo pri pozorovaní žiakmi v školskom prostredí limitované. Podobne aj v zahraničných výskumoch sa objavujú zistenia, ktoré poukazujú na skúsenosť a manipuláciu s biologickým objektom v školskom prostredí (Wagler, 2008) a ich vplyv na postoje učiteľov a študentov k vybraným zástupcom hmyzu. Následne vo výskume Waglera a Waglerovej (2012) sa pojednáva o vplyve vybraných modelových organizmov (lienka, vážka, motýľ) a ich využití vo vyučovaní prírodovedných predmetov. Výsledky ich výskumov poukazujú na využitie vybraných modelových organizmov pri výučbe v školskom prostredí, kde dospelé štádium hmyzu je u učiteľov a žiakov vnímané pozitívnejšie ako ich menej výrazné larválne štádium. Publikované výsledky poukazujú aj na vplyv audiovizuálnej prezentácie študovaných organizmov, kde lienka (Coccinella spp.) ako atraktívny zástupca chrobákov vykazoval u žiakov a učiteľov v dospelom štádiu pozitívnejšie postoje ako menej výrazné larválne štádium. Uvedená skutočnosť pravdepodobne súvisí s atraktívnym červeno-čiernym výstražným sfarbením dospelých jedincov a skúsenosťou žiakov pri manipulácii s imágom lienky už v detskom období (Wagler, R. – Waglerová, A, 2011). Podobne aj na Slovensku autori Kvasničák a Korecová (2012) skúmajú postoje žiakov k vybraným skupinám hmyzu (mravce vs. podenky), kde mravce a ich vývinové štádiá sú pozorované žiakmi priamo v mravenisku a po zbere aj v školských podmienkach. Naopak podenky ako lietajúci hmyz sú v školskom prostredí pozorované výlučne v larválnom štádiu, nakoľko manipulácia s dospelými jedincami by bola v školskom prostredí problematická. Komparatívnym výskumom sme zistili, že larválne štádium podeniek vykazovalo pri pozorovaní v školskom prostredí pozitívnejšie postoje ku hmyzu ako zástupcovia spoločenského hmyzu - mravce. Uvedená skutočnosť pravdepodobne súvisí s atraktívnym tvarom tela pozorovaného jedinca a následnou morfologickou adaptáciou na podmienky prostredia už počas larválneho vývoja. Formovanie postojov ku hmyzu mohlo byť u žiakov pozitívne ovplyvnené aj priamym pozorovaním správania podeniek za prítomnosti koristi (zooplanktón ako dafnie a kriváky) a potencionálneho predátora (larva potápnika, larva vážky). Zaujímavým zistením ja aj otázka skúmajúca u žiakov postoj strachu z hmyzu. Zistili sme, že strach je pred experimentálnym vplyvom väčší ako po skúsenostnom vyučovaní, pričom atraktivita pozorovaných zástupcov hmyzu (podenky, mravce) a osobná skúsenosť žiaka pri manipulácii s biologickým objektom v školskom, či prírodnom prostredí dokáže pozitívne ovplyvniť postoje v oblasti strachu u študovanej skupiny organizmov. Obdobné zistenia ohľadom skúmania atraktivity a obľúbenosti hmyzu u žiakov základných škôl prezentujú už zrealizovaé výskumy aj na Slovensku. Predmetom uskutočnených výskumov bolo porovnať úroveň formovania žiackych postojov ku hmyzu vplyvom jednoduchej manipulácie s vybraným a pre deti atraktívnym druhom lienky (Coccinella septempunctata) a menej ubľúbeného zástupcu ucholaka (Forficula auricularia), ktorý skôr vzbudzuje u nich strach až obavy. Porovnaním výsledkov bolo zistené pozitívne výsledné skóre v oblasti formovania žiackych postojov ku hmyzu, pričom modelový druh lienky vykazoval u žiakov aj vyšší transfer poznatkov a predstav o hmyze ako menej atraktívny druh ucholaka. Otázkou atraktivity modelového druhu lienky sa zaoberali vo svojom výskume aj zahraniční autori (Schlegel - Pretty, na recenzii), ktorí upozorňujú na obľúbenosť červeno-čierneho sfarbenia dospelého jedinca u detí už v mladšom školskom veku. Podobne aj v našom výskume sme zvolili porovnávanie atraktivity dvoch vybraných zástupcov hmyzu, ktorí majú cudzokrajný pôvod (Bragg, 1992), a to modelový druh pakobylky rožkatej atraktívnej u žiakov svojími rozmermi a sfarbením tela a tiež mimetickým - výstražným správaním pripomínajúcej konárik. Následne zvolený druhý druh svrčka domového bol porovnatelne menších rozmerov, avšak u žiakov obľúbený najmä svojím rýchlym a skákavým pohybom a charakteristickým cvrlikavým zvukom, ktorý bol pri pozorovaní v školskom prostredí limitovaný. Obdobný výskum akustického a vizuálneho vnímania hmyzu bol u žiakov základných škôl realizovaný aj v školských podmienkach, a to za pomoci elektronickej prezentácie učebnej látky (Kvasničák – Kuklišová-Nemečkayová, 2012). Úlohou žiakov bolo určiť druhové názvoslovie pozorovaných modelových zástupcov hmyzu zaujímavým svojím výzorom (modlivka zelená, koník modrokrídly, babôčka pávooká) a typickým zvukovým prejavom (komár piskľavý, šidlo veľké, včela medonosná). Zistili sme, že najvyšší transfer vedomostí ohľadom druhového názvoslovia hmyzu bol práve u žiakov, u ktorých boli prezentované druhy hmyzu s akustickým a vizuálnym vnímaním postupne, nakoľko pri ich samostatnom a nezávislom porovnaní neboli zistené výrazné rozdiely v oblasti determinácie druhového názvoslovia. Podobne aj v našich školských podmienkach boli vybrané už spomínané druhy hmyzu (svrček domový a pakobylka rožkatá) s akustickým a vizuálnym prejavom, kde jednoduchá manipulácia a krátkodobé pozorovanie v školskom prostredí dokázala ovplyvniť atraktivitu sledovaných jedincov a následne pozitívne formovať predstavy, vedomosti a zvýšiť atraktivitu ku hmyzu ako k obávanej skupine organizmov už v mladšom školskom období.

Záver a odporúčania pre pedagogickú prax

Zhrnutím výsledkov môžeme konštatovať, že atraktivitu vybraných zástupcov hmyzu (pakobylka vs. svrček) môžeme ovplyvniť aj krátkodobým pozorovaním a manipuláciou v školskom prostredí. Po experimentálnom vplyve boli zistené rozdiely v oblasti vizuálneho a akustického vnímania (farba, správanie, zvukové prejavy) modelových zástupcov hmyzu, kde výzorom a mimetickým správaním atraktívna pakobylka sa javí pre žiakov obľúbenejším druhom na pozorovanie ako menej výrazný svrček, ktorý je pre žiakov atraktívny svojím cvrlikavým zvukom a pohyblivým bipédnym skákaním. Uvedená skutočnosť súvisí s pozitívnym vizuálnym vnímaním tvaru tela pakobylky, ktorá je pre žiakov svojou veľkosťou a mimetickým správaním zaujímavým druhom hmyzu, pričom zvukové prejavy svrčka sú pri pozorovaní obmedzené a limitované len na prírodné prostredie pričom pri pokusoch v bežných školských podmienkach ich výlučne nepočuť. Uvedené výsledky formovania žiackych vedomostí a predstáv ku hmyzu boli získané na základe overenia zhotoveného vyučovacieho modelu obsahovo zameraného na jednoduchú manipuláciu a krátkodobé pozorovanie vybraných druhov hmyzu v školskom prostredí. V rámci výučby si žiaci na základe vlastných skúseností postupne osvojovali základné pojmy vývinových štádií hmyzu. Nasledne s využitím jednoduchého pozorovania a pokusu skúmali morfologické znaky tela, lokalizáciu zmyslových zvukových orgánov a orgánov pohybu. Zaujímavou aktivitou pre žiakov bola aj manipulácia s biologickým materiálom, a to pozorovanie prirodzeného a únikového správania za prítomnosti jedincov toho istého druhu (larva, imágo) a sledovania faktorov akou bola reakcia na svetlo a na dotyk. Prezentované úlohy výučovacieho modelu možno aktuálne tematicky zaradiť do 6. ročníka základnej školy (ISCED 2)ako súčasť praktického cvičenia z biológie zameraného na pozorovanie vonkajšej stavby tela hmyzu (Uhereková et al. 2009). Zostavený vyučovací model s využitím jednoducheho pozorovania vybraných zástupcov hmyzu odporúčame pedagógom využívať aj v rámci praktických cvičení a biologických krúžkov, ktoré sa javia byť v rámci pozorovania atraktívne nielen svojím výzorom, zvukovými prejavmi, ale najmä svojím atypickým správaním pozorovaného žiakmi aj v bežných školských podmienkach.

Poďakovanie

V závere chceme vysloviť poďakovanie pedagógom za možnú realizáciu overovacieho vyučovania v školských podmienkach (ZŠ Maxima Gorkého v Trnave, JZ Slovensko). Úprimná vďaka patrí aj doc. PaedDr. Pavlovi Prokopovi, PhD. z Katedry biológie Pedagogickej Fakulty TU za pomoc pri štatistickom vyhodnotení výsledkov. Poďakovanie patrí aj dvom anonymným recenentom za konštruktívne pripomienky k rukopisu predkladaného konceptu článku. Prvotné overenie vyučovacieho modelu a získané výsledky pedagogického experimentu boli v minulosti pilotnými zisteniami v rámci implementácie výskumne ladenej koncepcie do prírodovedného vzdelávania na základných školách v Slovenskej republike (The Fibonacci Project).

Obrazové prílohy

Obrázok 1: Príklady metodických pracovných listov určených žiakom na pozorovanie vybraných druhov hmyzu - pakobylky rožkatej (A) a svrčka domového (B).
Obrázok 2: Svrček domový (A,B) a pakobylka rožkatá (C,D) ako vhodné modelové organizmy na pozorovanie a pokusy v školskom prostredí (foto: K. Korecová)
Obrázok 3: Absencia znázorňovania počtu šiestich končatín u svrčka a pakobylky v žiackych kresbách po pozorovaní (A, B pohľad bočný vs. C, D pohľad zhora).

Literatúra

[1] BRAGG, P. The use of stick insects in schools. SSR. 1992, 73, 264. S. 49-58. 

[2] CARDAK, O. Student’s ideas about dangerous animals. Asia-Pacific Forum on Science Learning and Teaching. 2009, 10, 2. S. 1-15. 

[3] CRUZ, N. - CROOKSTON, B. - DEARDEN, K. - GRAY, B. Who sleeps under bednets in Ghana? A doer/non-doer analysis of malaria prevention behaviours. Malaria Journal. 2006, 61, 5. 1–10 s. 

[4] FELLOWS, N. J. A window into thinking: Using student writting to understand conceptual change in Science learning. Journal of Research in Science Teaching. 1994, 31. S. 985-1001. 

[5] GERDES A. B. M. - UHL, G. - ALPERS, G. W. Spiders are special: fear and disgust evoked by pictures of arthropods. Evolution and Human Behavior. 2009, 30, 1. S. 66-73. 

[6] HOYT, E. - SCHULZ, T. Insect Lives: Stories of mystery and romance from a hidden world. First Harward University, USA, 2002. 349 s. ISBN 0-674-00952-5. 

[7] JARVIS, T. - PELL, A. Factors Influencing Elementary School Children´s Attitudes toward Science before, during, and after a Visit to the UK National Space Centre. Journal of research in science teaching. 2004, 1. S. 1-31. 

[8] KELLERT, S. R. Values and perceptions of invertebrates. Conservation Biology. 1993, 7. 845–855 s. 

[9] KVASNIČÁK, R. Alternatívne možnosti zhotovenia entomologických pomôcok používaných pri zbere biologického materiálu v školských podmienkach. Biológia, ekológia, chémia. 2010, 14, 1. S. 14-17. ISSN 1338-1024. 

[10] KVASNIČÁK, R. Vplyv entomologického kurzu na postoje, vedomosti a predstavy vysokoškolských študentov k entomológii. In Acta Facultatis Pedagogicae Universitas Tyrnaviensis. Ser. D., 2011a. S. 50-68. ISBN 978-80-8082-512-6. 

[11] KVASNIČÁK, R. Vplyv skúsenostného vyučovania v prírodných podmienkach na predstavy žiakov o ekosystéme. Pedagogika. Pedagogická fakulta, Univerzita Karlová v Praze, 2011b, 2. S. 175-186. ISSN 0031-3815. 

[12] KVASNIČÁK, R. Krátkodobý vplyv skúsenostného vyučovania v teréne na vedomosti žiakov o ekosystéme. Pedagogika. Pedagogická fakulta, Univerzita Karlová v Praze, 2013, 2. S. 198-219. ISSN 0031-3815. 

[13] KVASNIČÁK, R. - KORECOVÁ, K. Manipulácia so zoologickým materiálom a jej vplyv na postoje ku hmyzu u žiakov základných škôl. In Acta Facultatis Pedagogicae Universitatis Tyrnaviensis. 2012. S. 53-67. ISBN 978-80-8082-557-7. 

[14] KVASNIČÁK, R. - KUKLIŠOVÁ-NEMEČKAYOVÁ, K. Vplyv audiovizuálnej prezentácie učiva na postoje vedomosti a predstavy žiakov základných škôl o hmyze. In Sborník z VII. ročníku medzinárodní vědecké konference. Dynamika institucionálního vzdelávání v kontextu přípravy učitelů přírodoědných, zemědelských a príbuzných odborů, EDUCO 2012. Česká zemědelská univerzita v Praze, 2012. 19–24 s. ISBN 978-80213-2279-0. 

[15] KVASNIČÁK, R. - PUŠKÁR. A. Mravce ako vhodný objekt na pozorovanie v školskom prostredí. Didaktika. Iura Edition, Bratislava, 2012, 4. S. 26-32. ISSN 1338-2845. 

[16] KVASNIČÁK, R. - TŘEŠKOVÁ, Z. Skúsenostné vyučovanie v prírode a jeho krátkodobý vplyv na formovanie postojov a vedomostí z entomológie u žiakov základných škôl. In Aktuálne trendy vo vyučovaní prírodných vied, Recent Trends in Science Education, Zborník z medzinárodnej konferencie Smolenice 15. – 17. október 2012. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. 2012. 251–255 s. ISBN 978–80–8082-541-6. 

[17] LOOY, H. - WOOD, J. R. Attitudes Toward Invertebrates: Are Educational "Bug Banquets" Effective?. The Journal of Environmental Education. 2010, 37, 2. 37–48 s. 

[18] MIZRAP, B. Developing Turkish preservice preschool teachers’ attitudes and understanding about teaching science through play. International Journal of Environmental & Science Education. 2008, 3, 3. 175–198 s. 

[19] NOSIL, P. Food fights in house crickets, Acheta domesticus, and the effects of body size and hunger level. Canadian Journal of Zoology. 2002, 80, 3. S. 409-417. 

[20] ÖZKAN, Ö. - TEKKAYA, Ö, C. - GEBAN, Ö. Understanding of Ecological Concepts. Journal of Science Education and Technology. 2004, 13, 1. 95–105 s. 

[21] PROKOP, P. - KVASNIČÁK, R. -  TUNCER, G. Short-Term Effects of Field Programme on Students' Knowledge and Attitude Toward Biology: a Slovak Experience. Journal of Science Education and Technology. 2007, 16, 3. S. 247-255. 

[22] PROKOP, P. - TOLAROVIČOVÁ, A. - CAMERIK, A. - PETERKOVÁ, V. High school students’ attitudes towards spiders: A cross-cultural comparison. International Journal of Science Education. 2010, 32, 12. 1665–1688 s. 

[23] PROKOP, P. - USAK, M. - ERDOGAN, M. - FANČOVIČOVÁ, J. - BAHAR, M. Slovakian and turkish students fear, disgust and perceived danger of invertebrates. Hacettepe Üniversitesi Egitim, Fakültesi Dergisi. Journal of Education. 2011, 40. S. 344-352. 

[24] ROP, J. CH. Cricket Behavior: Observing Insects To Learn About Science & Scientific Inquiry.  The American Biology Teacher. 2008, 70, 4. S. 235-240. 

[25] SCHLEGEL, J. PRETTY. Interesting, disgusting or fearsome? Interpretation and implications of children's statements on selected insects and other invertebrates. Plos ONE, (na recenzii). 

[26] TODOROVIĆ, D. - MIRČIĆ, D. - ILIJIN, L. - MRDAKOVIĆ, M. Effect of magnetic fields on antioxidative defense and fitness-related traits of Baculum extradentatum (Insecta, Phasmatodea). Bioelectromagnetics. 2011, 33, 3. 265–273 s. 

[27] VELEZ, L., R. - BAYAS, J., M. Spanish Travelers to High-Risk Areas in the Tropics: Airport Survey of Travel Health Knowledge, Attitudes, and Practices in Vaccination and Malaria Prevention. Journal of travel medicine. 2007, 14, 5. S. 297-305. 

[28] WAGLER, R. The association between preservice elementary teacher animal attitude and likelihood of animal incorporation in future science curriculum. International Journal of Environmental & Science Education. 2008, 3. 213–246 s. 

[29] WAGLER, R. - WAGLER, A. Arthropods: Attitude and incorporation in preservice elementary teachers. International Journal of Environmental & Science Education. 2011, 6, 3. S. 229-250. 

[30] WAGLER, R. - WAGLER, A. External insect morphology: A negative factor in attitudes toward insects and likelihood of incorporation in future science education settings. International Journal of Environmental & Science Education. 2012, 7, 2. S. 313-325. 

[31] ŽOLDOŠOVÁ, K. - HELD, Ľ. - KIRCHMAYEROVÁ, J. - KVASNIČÁK, R. Prírodovedné vzdelávanie v teréne. Trnava: Trnavská Univerzita, Pedagogická fakulta, 2004. S. 4-12. ISBN 80-89074-81-2. 

Kontaktní informace / Contact informations

PaedDr. Radoslav Kvasničák, PhD.

Katedra biológie, Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita

Priemyselná 4, P. O. Box 9

918 43  Trnava

Slovenská republika

r.kvasnicak@gmail.com

Mgr. Katarína  Korecová

Katedra biológie, Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita

Priemyselná 4, P. O. Box 9

918 43  Trnava

Slovenská republika

Zpět na obsah / Back to content