PaidagwgÒ$
časopis pro pedagogiku v souvislostech * journal of education in contexts
Ročník: 2015Volume: 2015
Číslo: 1Issue: 1
Vyšlo: 1.července 2015Published: July 1st, 2015
Koldeová, Lujza. Uplatňovanie trestov v rodinnej výchove v Slovenskej republike a Nemeckej spolkovej republike z teoreticko-empirického hľadiska. Paidagogos, [Aktualizované: 2015-07-01], [Citované: 2017-10-24], 2015, 1, #4. S. . Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2015/1/article.php?id=4>

#4

Zpět na obsah / Back to content

Uplatňovanie trestov v rodinnej výchove v Slovenskej republike a Nemeckej spolkovej republike z teoreticko-empirického hľadiska

Application of Punishment in Family Education in Slovac Republic and the Federal Republic of Germany from Theoretical and Empirical view

Lujza Koldeová

Abstrakt: Príspevok sa zaoberá problematikou hodnotenia správania a konania prostredníctvom trestov. Je zameraný na trestanie v prostredí rodiny z hľadiska preferencie jednotlivých druhov trestov, ich frekvencie, dôvodov a účinnosti. Uvádza výsledky empirického výskumu, ktorý sme realizovali v Slovenskej republike a Nemecká spolková republika s cieľom vzájomného porovnania.

Kľúčové slová: Výchova, rodinná výchova, metódy socioemočnej výchovy, disciplína, druhy trestov, frekvencia trestania, dôvody udelenia trestu, účinnosť trestov.

Abstract: This paper deals with the problematic of evaluation of behaviour through punishment. It is aimed at punishing in family environment from aspect of the preferences of types of punishments, their frequency, reasons and effect. It shows the results of empirical research which was realised in the Slovak Republic and the Federal Republic of Germany.

Keywords: Education, family education, socio-emotional methods of education, discipline, types of punishment, the frequency of punishment, reasons of punishment, efficiency of punishment.




„Pravdepodobne neexistuje taká oblasť výchovy, v ktorej by si pedagogická teória a prax tak jednoznačne protirečili, ako je otázka, či je trest výchovný prostriedok.“

Geißler (2006, s. 146)

Pri dosahovaní výchovných cieľov sa používajú rôzne výchovné metódy, ako vysvetľovanie a presvedčovanie, kladenie požiadaviek a kontrola ich plnenia, osobný príklad vychovávateľa. Ich použitie vždy závisí od konkrétnej situácie, od osobnosti vychovávateľa a vychovávaného, od ich vzájomného vzťahu a výchovných podmienok.

Trest predstavuje výchovnú metódu, pomocou ktorej môžu rodičia vyjadriť nesúhlas so správaním alebo konaním dieťaťa. Všeobecne sa trest definuje ako negatívny dôsledok istej činnosti alebo správania. V najširšom zmysle môže byť trestom frustrácia ktorejkoľvek z aktualizovaných potrieb človeka (Geißler, 2006). Vo výchovnom procese chápeme tresty v užšom zmysle ako zámerne navodené následky nesplnenia určitých požiadaviek (Bastian, 1995).

Trest je pojem, ktorý sa uplatňuje vo viacerých vedných odboroch, napríklad vo filozofii, v sociológii, psychológii alebo v pedagogike. Každá z týchto vied chápe pojem trest odlišne, v závislosti od svojho predmetu skúmania.

Z hľadiska filozofie sa trest definuje ako následok, ktorý nasleduje po nedodržaní pravidiel alebo porušení zákona. Cieľom trestu je prevencia, predchádzanie ďalším prekročeniam zákona a zlepšenie človeka (Brugger, 2006).

Z pohľadu sociológie sa trest vníma ako sankcia, ktorá nasleduje po priestupku voči mravnej norme. Podľa Bastiana (1995) je základnou funkciou trestu mravné očistenie, náprava a upevnenie charakteru človeka.

Psychológia uvádza, že trest je „nepríjemný, tiesnivý, zahanbujúci pocit, ktorého sa človek chce čo najskôr zbaviť, a ktorému sa chce v budúcnosti vyhnúť.“ (Matejček, 2007, s.26).

Z hľadiska pedagogickej psychológie sú tresty vymedzené ako sociálne „posilňovače“, ktoré vytvárajú negatívne upevnenie v závislosti od nenaplnenia niektorých potrieb výchovne neželateľného správania (Čáp, 1996).

Pedagogika definuje trest ako negatívne hodnotenie správania, ktorým sa odsudzuje správanie nevhodné a podporuje správanie vhodné. Ako konštatuje Uhl (1997), trest má dieťaťu ukázať nesprávnosť jeho činov a pomôcť mu odstrániť ich a tým zabrániť opakovaniu nevhodného správania v budúcnosti. Podstatou trestu je spájanie zlého skutku s nepríjemnými zážitkami, čím sa určitá činnosť stáva nežiaducou a odpudzujúcou.

Trest je jedna z foriem výchovného pôsobenia, ktorá má na dieťa negatívne motivačný vplyv a jeho podstatou je zámerné navodenie následku takého správania u dieťaťa, ktoré nesplnilo výchovné požiadavky vôbec alebo len čiastočne. (Průcha, 2005)

Hlavným cieľom trestov v rodinnej výchove je usmerniť správanie dieťaťa vo výchovnej situácií spoločensky žiaducim smerom na základe negatívneho zážitku u dieťaťa, ktorý je následkom jeho správania.

Tresty patria k najfrekventovanejším výchovným metódam a sú také staré ako ľudstvo samotné. V minulosti sa telesné tresty dlho chápali ako nevyhnutný prostriedok na vyhnanie zla z človeka. Trestajúci vychovávateľ spravidla znamenalo bijúci vychovávateľ (Nack, 2001). Pri porovnaní trestov uplatňovaných v súčasnosti s trestami v minulosti, je zjavné, že v súčasnosti postupne zanikajú veľmi prísne tresty a do popredia sa postupne dostávajú diskusie o negatívnych dôsledkoch trestania.

Empirický výskum

Empirický výskum s fokusom na trestanie v rodinnej výchove sme uskutočnili v priebehu rokov 2001 až 2005. Výskum sme zrealizovali v dvoch krajinách – v Slovenskej republike a v Nemeckej spolkovej republike, pričom výskumnú vzorku tvorili respondenti zo všetkých typov stredných škôl jednotlivých krajín vo veku 14 až 19 rokov a ich rodičia.

Naším zámerom bolo porovnanie vybraných aspektov problematiky trestania v Slovenskej republike a Nemeckej spolkovej republike. Môžeme pozorovať isté rozdiely medzi týmito dvoma krajinami z hľadiska výchovných tendencií. V Nemecku sa deti skôr osamostatňujú, trávia s rodičmi menej času, celkovo tu prevláda liberálna výchova. V tomto kontexte rodičia uplatňujú menej trestov. Preferovanie liberálneho štýlu vo výchove v Nemecku súvisí tiež s historickým vývojom. V povojnovom období sa uplatňovala veľmi prísna autoritatívna výchova, telesné trestanie bolo prirodzenou súčasťou výchovy. V súvislosti s výsledkami viacerých výskumov, ktoré potvrdili nežiaduce účinky autoritatívnej výchovy na rozvoj osobnosti dieťaťa a tiež zmenou spoločenských podmienok, sa do popredia postupne dostáva liberálna výchova.

V Nemecku bol v septembri 2000 schválený zákon o nenásilnej výchove, ktorý rodičom zakazuje používanie fyzických, ale i psychických foriem trestov (Späth, 2002).

Situácia vo výchove na Slovensku v posledných rokoch je ovplyvnená zmenami vo výchovných cieľoch a hodnotových orientáciách rodín. Napriek pozitívnemu vplyvu týchto zmien v zmysle premeny autoritatívneho výchovného štýlu na liberálnejší výchovný štýl, sa stále v mnohých rodinách uplatňuje tradičný model výchovy založený na disciplíne, striktnom rešpektovaní rodičovských pravidiel a dodržiavaní tradícií.

Rodičia na Slovensku majú pri výchove detí autonómne postavenie v zmysle výberu a uplatnenia primeraných výchovných metód a prostriedkov bez ohrozenia zdravia, dôstojnosti, duševného, telesného a citového vývoja dieťaťa. (http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/36-2005-z-z.p-8434.pdf). Výber formy a druhu výchovných metód a prostriedkov je v právomoci rodičov, štát ich limituje z hľadiska miery primeranosti, pričom má právomoc intervencie v prípade, ak sú ohrozené alebo porušené práva dieťaťa.

Zo zákona č. 305/2005 Z. z o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele vyplýva, že od januára 2009 sú všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu zakázané. V prípade porušenia tohto zákona môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa závažnosti uplatniť niektoré z opatrení podľa tohto zákona (Zákon č. 305/2005 Z. z o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Ciele výskumu

Našim cieľom bolo zistiť, ako rodičia v SR a NSR trestajú deti, aké druhy trestov uplatňujú pri výchove. Tiež sme sa pýtali na dôvody, ktoré ich vedú k udeleniu trestu. Zaujímali nás aj ich názory a osobné skúsenosti s motivačným pôsobením a účinnosťou trestov na rozvoj osobnosti dieťaťa. Našim zámerom bolo zistiť a porovnať používanie trestov vo výchove z hľadiska determinantov pohlavia, veku a vzdelania.

V príspevku sa zameriavame na prezentovanie vybraných skutočností, ktoré boli súčasťou rozsiahlejšieho výskumu. V tomto kontexte sme si stanovili nasledovné ciele:

  1. Porovnať frekvenciu používania trestov vo výchove v SR a NSR.
  2. Porovnať preferenciu verbálnych a neverbálnych trestov vo výchove.
  3. Poukázať na to, ktoré tresty sú z pohľadu detí vo výchove najúčinnejšie.

Hypotézy výskumu

  1. Rodičia zo Slovenskej republiky uplatňujú celkovo tresty vo výchove častejšie ako rodičia z Nemeckej spolkovej republiky.
  2. Rodičia trestajú deti častejšie za nevhodné správanie ako za zlé študijné výsledky.
  3. Tresty obmedzujúce slobodu dieťaťa považujú detí za účinnejšie tresty ako verbálne tresty.

Pojem trest sme v našom výskume operacionalizovali vymedzením základných druhov trestov vo výchove, pričom uplatňovanie ich jednotlivých foriem sme zisťovali na základe výberu odpovedí respondentov v dotazníkovej položke polouzavretého typu. Častosť trestov sme zisťovali vymedzením kategórií frekvencie trestania na škále intervalového typu.

Pojem nevhodné správanie a zlé študijné výsledky sme v našom výskume vymedzili dichotomickou položkou dotazníka.

Tresty obmedzujúce slobodu sme operacionalizovali ako uzavretú položku zameranú na obmedzenie aktivít dieťaťa. Kritérium verbálnych trestov sme operacionalizovali v dotazníkovej položke vymedzenými kategóriami z hľadiska ich realizácie. Miera účinnosti trestov bola zisťovaná výberom z dichotomickej položky polouzavretého typu.

Metódy a metodika výskumu

Výskum bol orientovaný kvantitatívne. Pri realizácii výskumu sme použili ako hlavnú metódu dotazník vlastnej konštrukcie. Túto metódu sme vybrali z dôvodu jej možnosti použitia a získania údajov od väčšieho počtu respondentov. Vzhľadom na to, že našim zámerom bolo získať komplexný a objektívny pohľad na problematiku trestania, vypracovali sme dva druhy dotazníkov: Dotazník A - pre rodičov a Dotazník B - pre študentov.

Oba typy dotazníkov obsahovali informácie o cieľoch a úlohách dotazníkov, stručné vysvetlenie a rôzne typy položiek. Respondenti mali možnosť vybrať si pri zatvorených položkách niektorú z odpovedí, ako aj vyjadriť vlastné názory pri otvorených položkách. Snažili sme sa hlbšie preniknúť k podstate sledovaného javu a lepšie odhaliť skutočné postoje respondentov, získať obsiahlejšie informácie. Taktiež sme použili kombinované polouzavreté položky.

Niektoré položky z dotazníka pre rodičov a dotazníka pre študentov sú porovnateľné, zisťovali sme nimi rovnaké výchovné skutočnosti, avšak boli prispôsobené charakteristikám danej výskumnej vzorky. Dotazník obsahoval tiež položky špecifické len pre daný typ výskumnej vzorky vyplývajúce z rozdielnej pozície v rodine. Vzájomným porovnávaním týchto odpovedí sme sa snažili dosiahnuť čo najobjektívnejšie výsledky. Oba dotazníky boli anonymné, ich výsledky boli použité len na vedecké účely.

Dotazník A pre študentov obsahoval stručné vysvetlenie o cieľoch a úlohách dotazníka a metodický postup pri jeho vyplňovaní. Na začiatku dotazníka sme zaradili 4 položky, ktorými sme zisťovali demografické údaje týkajúce sa veku, pohlavia, počtu a veku súrodencov a bydliska. Obsahom dotazníka bolo 16 položiek zameraných na rôzne aspekty skúmanej problematiky. Dotazník obsahoval nasledovné typy položiek: 7 uzavretých, 2 otvorené a 7 polouzatvorených.

Dotazník B pre rodičov obsahoval úvodné informácie o cieľoch a spôsobe jeho vyplňovania, 6 položiek na zistenie demografických údajov zameraných na vek, vzdelanie, povolanie, počet a vek detí, bydlisko a rodinný stav. Dotazník obsahoval 20 položiek zameraných na skúmanú problematiku, z toho bolo 9 zatvorených, 7 otvorených a 4 kombinované položky.

Vzhľadom na rozsiahlosť výskumu uvádzame v príspevku vyhodnotenie vybraných výsledkov výskumu.

Charakteristika výskumnej vzorky

Základný súbor nášho výskumu tvorili žiaci všetkých typov stredných škôl a ich rodičia v Slovenskej republike v okrese Nitra a Kežmarok a v Nemeckej spolkovej republike v okrese Freiburg. Výber výskumnej vzorky sme realizovali kombináciou dostupného a zámerného výberu. Študentom stredných škôl na Slovensku bolo administrovaných 190 dotazníkov, v NSR 120 dotazníkov. Návratnosť v oboch prípadoch činila 100%, čo bolo zapríčinené našou osobnou účasťou v triedach počas vyplňovania dotazníkov. Do výskumného spracovania bolo zaradených všetkých 310 dotazníkov.

Podobne aj rodičom sme distribuovali 190 dotazníkov v SR a 120 dotazníkov v NSR prostredníctvom ich detí – študentov stredných škôl. Tu bola návratnosť výrazne nižšia, na Slovensku 74,2% a v Nemecku 76,6%. Do výskumného spracovania sme mohli zaradiť 141 dotazníkov od rodičov v SR a 92 rodičovských dotazníkov z NSR.

Tabuľka 1: Počet respondentov - detí

Výskum v SR i NSR sme realizovali na všetkých typoch stredných škôl v danej krajine. Výskumnú vzorku tvorilo celkovo 310 respondentov – študentov. Z toho bolo 190 študentov zo Slovenskej republiky a 120 študentov z Nemeckej spolkovej republiky.

SR mala zastúpenie respondentov jednotlivých škôl nasledovné: zo 190 respondentov bolo 42,1% študentov gymnázia, 29,5% študentov SOŠ a 28,4% študentov SOU. Respondenti z NSR podľa typov strednej školy mali nasledovné zastúpenie: 23,3% bolo študentov gymnázia, 40% študentov Realschule a 36,7% z Hauptschule.

Tabuľka 2: Vek respondentov – detí

Z celkového počtu 190 respondentov zo SR bolo 34,7% vo veku 15 rokov, 27,4% z nich bolo 16-ročných, 20,5% respondentov malo 17 rokov, 12,1% bolo 18-ročných a 5,3% uviedlo vek 19 alebo viac rokov.

Zo 120 respondentov z NSR bolo 40% vo veku 16 rokov, 29,2% malo 15 rokov, 20,8% uviedlo vek 17 rokov, 8,3% respondentov bolo 18 ročných a najmenej len 1,7% uviedlo vek 19 a viac rokov.

Tabuľka 3: Pohlavie respondentov - rodičov

Počet rodičov nášho výskumného súboru zo Slovenska bol 282, z toho bolo 52,1% žien a 47,9% mužov. Respondentov z NSR bolo celkovo 184, z toho bolo 56,5% žien a 43,5% mužov.

Tabuľka 4: Vek rodičov

Z celkového počtu 282 rodičov zo SR bolo najviac 43,6% zastúpených vo vekovej kategórii 30 až 40 rokov; 43,3% bolo vo vekovom rozmedzí 41-50 rokov a rodičov nad 51 rokov bolo 8,2%. 5% respondentov svoj vek neuviedlo. V NSR bolo 44,6% respondentov vo veku 41 až 50 rokov; 34,8% patrilo do vekovej kategórie v rozmedzí 30-40 rokov. Rodičov starších ako 51 rokov z NSR bolo 16,3%. 4,3% respondentov neuviedlo svoj vek.

Tabuľka 5: Vzdelanie respondentov

Z celkového počtu 282 oslovených respondentov zo Slovenska získalo 36,5% stredoškolské vzdelanie s maturitou, 35,8% stredoškolské vzdelanie bez maturity, 18,1% dosiahlo vysokoškolské vzdelanie a 8,2% základné vzdelanie. 1,4% respondentov neuviedlo svoje vzdelanie. Respondentov z NSR bolo celkovo 184, pričom väčšina z nich 37% dosiahla základné vzdelanie, 34,2% získalo stredoškolské vzdelanie s maturitou a 19% uviedlo stredoškolské vzdelanie bez maturity. Rodičia s vysokoškolským vzdelaním tvorili 9,8%.

Výsledky empirického výskumu

Na overenie stanovených hypotéz sme použili štatistický test na testovanie hypotéz o rovnosti parametrov dvoch alternatívnych rozdelení pri veľkých rozsahoch výberov.

Hypotéza sa potvrdila, ak je možné ju zaradiť do kritického oboru. Kritický obor pri p1 > p2 je W 0,05 = (u 2.0,05; ∞), pri p1 < p2 je W0,05= (-∞; -u 2.0,05). (p1 = pravdepodobnosť hypotézy H0 a p2 = pravdepodobnosť hypotézy H1).

V hypotéze č.1 sme predpokladali, že rodičia zo Slovenskej republiky celkovo uplatňujú tresty vo výchove častejšie ako rodičia z Nemeckej spolkovej republiky. Táto hypotéza sa potvrdila, hodnota štatistického testu U = 4,87 to potvrdzuje. Uvádzame tu výsledky získané na základe odpovedí detí.

Obrázok 1: Frekvencia trestania v SR a NSR

Výsledky výskumu dokázali mierne rozdiely vo frekvencii trestania medzi rodičmi v SR a NSR. Potvrdilo sa, že deti na Slovensku trestajú rodičia častejšie ako deti v Nemecku.

Veľmi vysoké percento detí, až 70,6% zo Slovenska a 61,7% z Nemecka uviedlo, že naposledy ich rodičia potrestali dávnejšie. Väčšie rozdiely sa prejavili v tom, že 18,3% nemeckých detí odpovedalo, že ich rodičia vôbec netrestajú oproti 4,7% netrestaných slovenských respondentov. Súčasná doba priniesla rýchlosť, túžbu po materiálnych hodnotách, preferovanie konzumného spôsobu života, nedostatok času na medziľudské vzťahy. Tieto skutočnosti sa zákonite odrážajú aj vo výchove. Mnohí rodičia nemajú čas na svoje deti, nemajú čas ich vychovávať, venovať sa im, a teda ani ich odmeniť či potrestať.

7,9% slovenských detí bolo naposledy potrestaných dnes, prípadne včera pri porovnaní s vyjadreniami 2,5% nemeckých respondentov. Minulý týždeň ako dobu posledného potrestania uviedlo 10% respondentov zo SR a 11,7% z NSR a tento týždeň bolo potrestaných 6,8% respondentov v SR a 5,8% v NSR.

V kontexte súčasných humanistických snáh vo výchovnom procese je pri trestaní dôležité uvedomiť si, že neustálym trestaním stráca dieťa vieru v seba samého, vo vlastné potenciality a schopnosti a tým aj ochotu prijímať všeľudské hodnoty a zlepšiť sa. Je vhodné nahradiť tresty alternatívnymi formami hodnotenia, napríklad aplikovať metódu prirodzených a logických dôsledkov.

V hypotéze č.2 sme predpokladali, že rodičia trestajú deti častejšie za nevhodné správanie ako za zlé študijné výsledky. Táto hypotéza sa potvrdila. Uvádzame vyhodnotenie na základe odpovedí rodičov.

Obrázok 2: Dôvod trestania

Získané výskumné údaje nám potvrdili hypotézu. 47,9% respondentov zo Slovenskej republiky a 42,5% z Nemeckej spolkovej republike uviedlo, že deti trestajú za nevhodné správanie. Za zlé študijné výsledky trestá 25,8% slovenských a 35,8 nemeckých rodičov. Pred samotným potrestaním je dôležité premyslieť si, či nevhodné správanie dieťaťa je priamym odmietnutím rodičovskej autority. Od tohto zhodnotenia by mal závisieť trest. Veľkým negatívom trestu je, že nevhodné správanie často len zastaví, ale neukáže dieťaťu, čo je žiaduce a ako sa má v budúcnosti správať.

Mnohí rodičia zdôvodnili trestanie tým, že po treste je dieťa poslušnejšie. Avšak častokrát dieťa zo strachu pred konkrétnym trestom síce poslúchne, ale len dovtedy, kým sa mu nenaskytne príležitosť vyhnúť sa trestu, teda kým bude rodič prítomný. Rodičia uviedli, že dieťa po udelení trestu zlepšilo svoje výsledky v škole. Môže to však byť len prechodné zlepšenie výkonu z dôsledku strachu dieťaťa pred ďalším trestom, a nie z dôvodu uvedomenia si významu hodnoty vzdelania.

Rodičia by mali byť vo pri výchove flexibilní a vedieť v prípade potreby znížiť svoje nároky na dieťa, najmä na jeho výkon v škole. Z pedagogického hľadiska tu veľa závisí aj od poznania osobnosti dieťaťa. Vyvíjanie vonkajšieho tlaku na dieťa má skôr negatívne než pozitívne dôsledky alebo je priaznivý vplyv len krátkodobý. Rodičia akoby zabúdali, že citový vývin je pre budúcnosť dieťaťa rovnako dôležitý ako vývin kognitívny a že priveľkými nárokmi na školské výsledky môžu narušiť jeho celkovú stabilitu a sebadôveru.

Hypotéza č.3 predpokladala, že tresty obmedzujúce slobodu dieťaťa považujú detí za účinnejšie tresty ako verbálne tresty. Táto hypotéza sa nám potvrdila. Uvádzame výsledky podľa odpovedí rodičov.

Obrázok 3: Účinnosť trestov

Zákaz venovať sa obľúbeným činnostiam, zákaz stretávať sa s priateľmi, tzv. domáce väzenie predstavuje pre väčšinu, až 38,9% opýtaných respondentov na Slovensku a 49,2% v Nemecku najúčinnejšiu formu trestu. Deti si uvedomujú, že ak im rodičia zakážu ich obľúbenú aktivitu, napríklad počítač, televíziu, alebo im nedovolia ísť von, bude to mať negatívne dôsledky. Ak im rodičia zakážu tieto činnosti, ktoré pre ne predstavujú významné hodnoty, budú sa kvôli nim budú snažiť určité správanie v budúcnosti neopakovať. Negatívom tu je skutočnosť, že zákazy môžu niekedy viesť deti ku klamstvám a podvodom.

Uvedomujú, že ak im rodičia zakážu na určitý čas venovať sa obľúbenej činnosti, „prinútia“ ich napraviť nevhodné správanie a zabrániť jeho opakovaniu v budúcnosti. Otázne je, či sa deti budú zamýšľať, a či pochopia nevhodnosť svojho správania alebo konania. Viac je pravdepodobné, že sa budú snažiť byť dobrými len kvôli tomu, aby sa mohli venovať svojim obľúbeným činnostiam.

Pre 32,6% respondentov na Slovensku a 30% nemeckých respondentov predstavuje verbálne potrestanie najúčinnejší trest. Usudzujeme, že takto odpovedali najmä deti citlivejšie, ktoré emocionálnejšie prežívajú, keď im rodičia niečo vyčítajú, prípadne kričia.

Limity a obmedzenia výskumu

Kvalita výberu výskumnej vzorky bola z viacerých hľadísk limitovaná vo vzťahu k dostupnosti a v tejto súvislosti aj zovšeobecniteľnosti získaných výskumných dát predovšetkým na skúmanú výskumnú vzorku. Tieto limity by mohli byť prekonané zrealizovaním výskumu na rozsiahlejšej výskumnej vzorke.

Samotná téma výskumu predstavuje veľmi citlivú problematiku, čo sa prejavilo aj v tom, že predovšetkým v NSR nebolo jednoduché získať respondentov do výskumu. Viacerí rodičia po oboznámení sa s témou výskumu odmietli odpovedať na jednotlivé položky dotazníka a v tomto zmysle reagovali aj deti. Tým sa naša výskumná vzorka výrazne minimalizovala.

Záver a odporúčania do praxe

Výsledky nášho výskumu potvrdili, že v mnohých rodinách v súčasnosti prevládajú negatívne výchovné metódy. Vo výchove sa uplatňuje častejšie metóda trestania ako odmeňovania. Je negatívom, že dobré správanie ostáva neraz bez povšimnutia, pretože sa považuje za samozrejmé. Naopak, ak dieťa vykoná niečo nevhodné, vtedy ho rodičia potrestajú.

Závery nášho empirického výskumu majú charakter odporúčaní:

  1. Zameranie pozornosti celkovej výchove, výchove k manželstvu a rodičovstvu, etickej a hodnotovej výchove, poradenskej činnosti.
  2. Tvorba preventívnych opatrení, pretože v mnohých prípadoch absentuje dostatočné poučenie o negatívnych následkoch telesného násilia, ktoré môže ľahko prejsť až do zneužívania detí. Odporúčame preferovať alternatívne stratégie pri riešení nevhodného správania detí a pri zaobchádzaní s vlastnou agresiou.
  3. Rešpektovanie práv detí a uplatňovanie výchovy bez použitia násilia, ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa dodržiavať zákonom stanovené zákazy fyzických trestov vo výchove.
  4. Spoločenská spoluzodpovednosť za výchovu detí spočíva vo vzdelávaní rodičov a poradenskej činnosti pre rodičov so zámerom ukázať a poradiť rodičom a deťom, ako sa dajú riešiť konfliktné situácie v rodine bez uplatnenia fyzického i psychického násilia.
  5. Realizácia odborných projektov, mediálna tvorba, tvorba informačných materiálov, publikovanie odbornej literatúry o výchovných otázkach zamerané na výchovu bez použitia fyzického i psychického násilia a partnerské riešenie konfliktov.
  6. Realizácia odborných vzdelávacích podujatí, seminárov pre rodičov a organizovanie celospoločenských akcií, ktoré by prispeli k vytvoreniu pozitívnej rodinnej klímy v spoločnosti.
  7. Aktivity zamerané na informovanie detí a mládeže o ich právach i povinnostiach.
  8. Realizácia projektov na ochranu detí a mládeže a tvorba diskusných fór, ktorých cieľom by bolo podnietiť a vyvolať dialóg o výchovných otázkach medzi rodičmi a zástupcami z vedy a praxe.

Súčasná situácia v oblasti ľudských práv stanovila pre všetky členské štáty Rady Európy povinnosť zakázať telesné trestanie detí vo výchove. V zmysle naplnenia tejto požiadavky je vo väčšine krajín Európskej únie v súčasnosti zakázané uplatňovať vo výchove detí telesné tresty. Prvou krajinou na svete, ktorá ustanovila výslovný zákaz telesných trestov, bolo v roku 1979 Švédsko. „Deti majú nárok na starostlivosť, bezpečie a dobrú výchovu. Pri zaobchádzaní s deťmi sa musí rešpektovať ich osobnosť a individualita a nemožno ich podrobiť telesnému trestaniu ani inému ponižujúcemu zaobchádzaniu“ uvádza sa v Kódexe rodičov (Zákaz telesných trestov detí. Otázky a odpovede, 2008).

Postupne sa fyzické tresty zákonom zakázali aj v ďalších krajinách, konkrétne: vo Fínsku (1983), Nórsku (1987), Rakúsku (1989), na Cypre (1994), v Dánsku (1997), v Lotyšsku (1998), Chorvátsku (1999), Bulharsku (2000), v Izraeli (2000), Nemecku (2000), na Islande (2003), na Ukrajine (2004), v Rumunsku (2004), Maďarsku (2005), Grécku (2006), Holandsku (2007), na Novom Zélande (2007), v Portugalsku (2007), vo Venezuele (2007), Uruguaji (2007), v Španielsku (2007), v Togu (2007), Čile (2007), v Lichtenštajnsku (2008), Luxembursku (2008), na Kostarike (2008), v Moldavsku (2008), v Poľsku (2010), v Tunisku (2010), v Keni (2010), Kongu (2010) a Južnom Sudáne (2011). (http://www.endcorporalpunishment.org/pages/frame.html)

Situácia ohľadom uplatňovania fyzických trestov na Slovensku sa zmenila v januári 2009. Telesné tresty upravuje zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Podľa paragrafu 7 je zakázané používať nielen všetky formy a druhy telesných trestov pri výchove dieťaťa, ale aj ostatné násilné alebo ponižujúce formy hodnotenia dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú alebo psychickú ujmu (Zákon č. 305/2005 Z. z o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Tieto skutočnosti považujeme za výrazne pozitívne a boli by ideálne, keby sa vychovávatelia nahradili fyzické i psychické tresty inými formami hodnotenia, napríklad prirodzenými alebo logickými dôsledkami.

Literatúra

[1] BASTIAN, J. Strafe muß sein? Das Strafproblem zwischen Tabu und Wirklichkeit. Weinheim und Basel: Beltz, 1995. 141 s. ISBN 3-407-25165-3. 

[2] BRUGGER, W. Filosofický slovník. Praha: Naše vojsko, 2006. 639 s. ISBN 80-206-0820-6. 

[3] ČÁP, J. Rozvíjení osobnosti a způsob výchovy. Praha: ISV, 1996. 302 s. ISBN 80-85866-15-3. 

[4] GEIßLER, E. E. Die Erziehung. Ihre Bedeutung, ihre Grundlagen und ihre Mittel. Würzburg: Ergon, 2006. 334 s. ISBN 3-89913-535-0. 

[5] KOLDEOVÁ, L. Odmeny a tresty a ich vplyv na formovanie hodnotového systému. Dizertačná práca. Nitra: PF UKF, 2003. 218 s. 

[6] MATEJČEK, Z. Po dobrém nebo po zlém?. Praha: Portál, 2007. 109 s. ISBN 80-7367-270-7. 

[7] NACK, C.  Wenn Eltern aus der Haut fahren. Berlin: Rowohlt Taschenbuch Verlag, 2001. 190 s. ISBN 978-3499607554. 

[8] PRŮCHA, J. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2005. 480 s. ISBN 978-80-7367-503-5. 

[9] SPÄTH, K. Das Recht auf gewaltfreie Erziehung.  [online], [Citované 22.08.2012] 2002. Dostupné na www: <http//www.familienhandbuch.de/print.html/f_Fachbeitrag/a_Rechtsfragen/s_125>.

[10] UHL, S. Muß Strafe sein?. Thema Jugend. Zeitschrift für Jugendschutz und Erziehung. 1997, 1. S.  11-12. 

[11] Zákaz telesných trestov detí. Otázky a odpovede.  [online], [Citované 04.06.2012] Strasbourg: Council of Europe, 2008. Dostupné na www: <http://www.coe.int/t/dg3/children/pdf/SlovakianQuestionAnswer.pdf>.

[12] Zákon č. 305/2005 Z. z o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.  [online], [Citované 22.10.2013] Dostupné na www: <http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=42&NewsID=738>.

[13] Global Initiative to End All Corporal Punishment of Children.  [online], [Citované 22.10.2013] 2013. Dostupné na www: <http://www.endcorporalpunishment.org/pages/frame.html>.

[14] Zákon č.36/2005 O rodine .  [online], [Citované 22.10.2013] . Dostupné na www: <http://www.zbierka.sk/sk/predpisy/36-2005-z-z.p-8434.pdf>.

Kontaktní informace / Contact informations

PaedDr. Lujza Koldeová, PhD.

Katedra pedagogiky a sociálnej pedagogiky, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Račianska 59

813 34  Bratislava

Slovenská republika

koldeova@fedu.uniba.sk

Zpět na obsah / Back to content