PaidagwgÒ$
časopis pro pedagogiku v souvislostech * journal of education in contexts
Ročník: 2014Volume: 2014
Číslo: 1Issue: 1
Vyšlo: 21.července 2014Published: July 21st, 2014
Lajčiaková, Petra - Briestenská, Lucia. Zdroje osobného zmyslu života slovenských adolescentov – výsledky výskumu. Paidagogos, [Aktualizované: 2014-07-21], [Citované: 2017-10-22], 2014, 1, #5. S. . Dostupné na www: <http://www.paidagogos.net/issues/2014/1/article.php?id=5>

#5

Zpět na obsah / Back to content

Zdroje osobného zmyslu života slovenských adolescentov – výsledky výskumu

Sources of Personal Meaning in Life of Slovak Adolescents – Research Results

Petra Lajčiaková - Lucia Briestenská

Abstrakt: Štúdia približuje zdroje osobného zmyslu života súčasných adolescentov vo veku od 16 do 22 rokov. Vo výskume participovalo 131 adolescentov, ktorých zdroje osobného zmyslu života boli sledované dotazníkom Profil osobného zmyslu P. T. P. Wonga. Výsledky ukázali interpohlavné rozdiely v zastúpení jednotivých zdrojov osobného zmyslu života okrem sebaakceptácie a zaobchádzania zo strany druhých. Diferencie sa objavili i v profile osobného zmyslu života mladších a starších adolescentov. Zdroje zmyslu života ako dosahovanie výkonu, náboženstvo, vlastná transcendencia a dobré zaobchádzanie zo strany druhých sú dôležitejšie pre 21 a 22-ročných adolescentov v porovnaní so skupinou 16 až 20-ročných. Naopak, pre mladších adolescentov majú väčší význam vzťahy, sebaprijímanie a intimita. Preferenciou zdrojov osobného zmyslu života, hlavne pri faktoroch výkon, náboženstvo a transcendencia, sa líšia i študujúci adolescenti v porovnaní s pracujúcimi. Získané výsledky prinášajú podnet do diskusie, akým spôsobom ich možno využiť v školskom poradenstve a vo výchove.

Kľúčové slová: zdroje osobného zmyslu života, adolescent, vek, pohlavie

Abstract: The study presents sources of personal meaning in life of contemporary adolescents, aged 16 to 22 years. Total 131 adolescents with a balanced representation of women (N = 66) and men (N = 65) participated in the survey. The Personal Meaning Profile by P. P. T. Wong was used as a research tool for measurement of sources of the meaning in life. Results have show gender differences in the sources of personal meaning in life in all its dimensions except self-acceptance and fair treatment. The differences are shown in the sources of personal meaning in life of younger and older adolescents too. Category sense of life achievement, religion, self-acceptance and fair treatment are important for 21 and 22 year old adolescents compared with group of younger adolescents. The younger adolescents aged 16 to 20 years are more meaningful relationships and intimacy. Sources of personal meaning of life especially factors as achievement, religion and transcendence are different in studying adolescents compared with working adolescents. The implications of the present findings for school counselling and education were discussed.

Keywords: sources of personal meaning in life, adolescent, age, gender




Úvod

Adolescencia sa považuje za kritické a dôležité obdobie vo vývine jednotlivca. Prevažná väčšina fyziologických, psychologických a sociálnych zmien sa uskutočňuje práve počas tejto životnej periódy. Z tohto hľadiska možno povedať, že adolescencia predstavuje jedinečné obdobie sprevádzané špecifickým správaním a prežívaním. Adolescenti tvoria výraznú skupinu mladých ľudí, ktorí hľadajú samých seba – pokúšajú sa nájsť odpoveď na otázky vlastnej identity, hľadajú zmysel svojho života (Erikson, 1968; Cramer, 2000; Kroger, 2004). Z uvedeného vyplýva, že v adolescentnom období sa evidentne zvyšuje záujem a konfrontácia s existenciálnymi otázkami života. Nájsť zmysel alebo mať cieľ vo svojom živote je predpokladom úspešného riešenia krízy identity, ktorú adolescenti v tomto čase riešia (Hacker, 1994).

Zmysel života možno definovať ako jasne vytýčený životný smer a cieľ, ku ktorému sa jednotlivec svojou aktívnou a zámernou činnosťou približuje (Halama, 2007). Zmysel života predstavuje viacdimenzionálny konštrukt, čo dokumentujú rozmanité teórie zmyslu života; napríklad koncept životných schém (Thompson, Janigian, 1998), osobný zmysel ako systém (Dittmann-Kohli, Westerhof, 2000), S. B. Shapirov (1988) dvojfaktorový model pozostávajúci z významnosti a porozumenia, K. Popielskeho (1987) štvorkomponentový model obsahujúci intelektový, emocionálno-citový, vôľovo-snahový a existenciálno-činnostný komponent. Široko diskutovaný je trojkomponentový model zmyslu života (Reker, Wong, 1988), ktorý sýti kognitívnym, motivačným a afektívnym faktorom.

P. P. T. Wong (1998) hovorí, že zmysel je kultúrne podmienený kognitívny konštrukt jednotlivca, ktorý ovplyvňuje individuálnu voľbu aktivít a cieľov. Z tohto uhla pohľadu rola zmyslu v živote adolescentov zohráva centrálnu úlohu v ich úspešnom prechode do dospelosti. Adolescent má možnosť nachádzať zmysel v širokom množstve rozmanitých zdrojov, ktoré uvedený autor rozdeľuje do niekoľkých obsahových kategórií, a to výkon, vzťahy, náboženstvo, transcendencia, sebaprijatie, intimita a dobré zaobchádzanie zo strany sruhých.

Problematika zmyslu života adolescentov predstavuje stále aktuálnu tému mnohých empirických štúdií, ktoré skúmajú životnú zmysluplnosť z rôznych uhlov pohľadu. J. Baessler so svojím výskumným tímom (2003) zisťoval potenciálne diferencie vo vnímaní zmyslu života, pričom výskumný súbor bol zložený zo 168 peruánskych študentov, ktorí pochádzali z rozličných spoločenských tried. Záverečná analýza ukázala, že študenti zo strednej a vyššej vrstvy za najdôležitejšie aspekty zmyslu života pokladajú osobný rast a medziľudské vzťahy v kontraste so študentmi z nižších sociálnych vrstiev, pre ktorých bol osobný rast irelevantný.

S. M. Showalter a L. M. Wagener (2000) zisťovali, ako koncept zmyslu života chápu adolescenti a ako ho následne aplikujú do svojho vlastného života. Svojimi výskumnými závermi potvrdili, že adolescenti sa vyznačujú vysokým stupňom pochopenia konceptu životného zmyslu a majú schopnosť ho vo svojom živote aplikovať.

Frekventovane a s významnými dôsledkami sa skúma vzťah medzi zmyslom života, kvalitou života a psychickým zdravím. D. T. Shekova (1992) výskumná štúdia, ktorá zahŕňala 2140 čínskych študentov stredných škôl, dokumentuje existenciu pozitívneho vzťahu medzi zmyslom života, kvalitou života a psychickým zdravím. Kladný vplyv pocitu životnej zmysluplnosti na zdravie a kvalitu života potvrdil aj S. Ventegodt (2003). S. J. Kim a K. A. Kang (2003) sa výskumne orientovali na zmysel života 88 kórejských adolescentov s telesným hendikepom, u ktorých, ako sa dalo očakávať, sa zmysluplnosť života spája so spoločenskou akceptáciou ich existenciálnych problémov.

Súvislosť medzi pocitom zmysluplnosti sveta a podpornou školskou atmosférou, adekvátnymi školskými podmienkami na učenie na jednej strane a stresom prežívaným v škole na strane druhej sledovali G. K. Natvig, B. R. Hanestad a O. Samdal (2006). Zistili dôležitú skutočnosť –s narastajúcim pocitom zmysluplnosti sveta sa evidentne znižuje stres zažívaný v školskom prostredí. Uvedený fakt sa potvrdil u oboch pohlaví, aj keď výraznejšie klesajúci trend bol zaznamenaný u dievčat.

Pocit životnej zmysluplnosti vo vzťahu k využívaniu copingových stratégií sa stal predmetom pozornosti M. J. Edwardsa a R. R. Holdena (2001). V štúdii s 298 kanadskými vysokoškolákmi dospeli k záveru, že prežívanie zmysluplnosti života vo výraznej miere ovplyvňuje samovražedné predstavy. Interakcie medzi zmyslom pre súdržnosť a emočne orientované zvládanie významne prispeli k predikcii samovražedného myslenia mužov. Potvrdilo sa, aj keď len čiastočne, že zmysel života funguje ako nárazník medzi štýlmi zvládania a suicidalitou. D. T. Shek (2001) zistil pozitívny korelačný vzťah medzi životným zmyslom a zmyslom pre sebaovládanie vo výskumnej vzorke 229 hongkongských 13 až 18-ročných adolescentov žijúcich v sociálne znevýhodnenom prostredí.

Podľa empirických záverov H. L. Hwanga, H. S. Lina a W. T. Chena (2005) pozitívna zmena v chápaní životného zmyslu koreluje s mierou interpersonálnej interakcie a so sebareflexiou. K uvedenému výsledku dospeli sledovaním postojov k životu a smrti 47 študentov ošetrovateľstva, ktorí sa zúčastnili na viactýždňovom projekte zameranom na existenciálne otázky.

Problematika životného zmyslu priťahuje zvýšenú pozornosť obzvlášť vo vyhrotených životných situáciách mladého človeka. Predmet výskumného záujmu M. Floyda a jeho spolupracovníkov (2005) predstavoval vzťah medzi traumou a postojom k životu a smrti. Sledovali 504 adolescentov v USA, u ktorých zistili, že menší strach zo smrti a kvalitnejšie prežívanie zmyslu života sa iba čiastočne spája s prežitím traumatického zážitku.

Uvedené výskumné štúdie v rámci širokej palety výskumov zameraných na rozličné aspekty životnej zmysluplnosti v jej rozmanitých kontextoch hovoria o renesancii témy zmyslu života v poslednom období, nevynímajúc naše domáce prostredie. P. Tavel (2005) hovorí, že otázky týkajúce sa zmyslu života sa stali predmetom teoretických, výskumných i klinických štúdií, ktoré zdôrazňujú význam zmysluplnosti v plnohodnotnom a kvalitnom živote človeka. Sumárny prehľad súčasných poznatkov o zmysle života z pohľadu psychológie doplnených o výsledky teoretickej i výskumnej činnosti prináša vo výnimočnom diele P. Halama (2007).

Výskumný cieľ a výskumné hypotézy

Inšpirujúc sa prácou P. P. T. Wonga (1998), cieľom našej štúdie bolo zmapovať a identifikovať jednotlivé zdroje osobného zmyslu života slovenských adolescentov z hľadiska vybraných sociodemografických ukazovateľov. Úmyslom bolo získať základný prehľad o celkovom rozložení jednotlivých obsahových kategórií profilu osobného zmyslu života vzhľadom na vek a pohlavie adolescentov a tiež sme sa zamerali na komparáciu študujúcich a pracujúcich adolescentov.

Štúdia si nekladie za cieľ analyzovať hlbšie príčiny alebo súvislosti skúmaného javu; jej zámerom je ponúknuť deskripciu profilu osobného zmyslu adolescentov, a to prostredníctvom priblíženia preferencie ich vlastných zdrojov osobného zmyslu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného cieľa sme si stanovili nasledujúce výskumné hypotézy:

H1: Predpokladali sme, že študujúci a pracujúci adolescenti sa budú štatisticky významne odlišovať v preferencii zdrojov osobného zmyslu života.

H2: Predpokladali sme, že medzi profilom osobného zmyslu života mužov a profilom osobného zmyslu života žien bude existovať štatisticky významný rozdiel.

H3: Predpokladali sme, že medzi profilom osobného zmyslu života mladších adolescentov a profilom osobného zmyslu života starších adolescentov bude existovať štatisticky významný rozdiel.

Výskumný súbor

Výskumný súbor tvorilo 131 adolescentov vo veku od 16 do 22 rokov s priemerom 19,8 (SD=1,97) rokov, pričom išlo o študentov stredných škôl (N=45; AM=17,5; SD=1,87), vysokých škôl (N=36; AM=19,6; SD=1,98) a pracujúcich v zamestnaní (N=41; AM=21,5; SD=1,86). Zber dát bol uskutočnený elektronickou formou. Stredoškoláci pochádzadli zo stredných odborných škôl v rámci Trenčianskeho kraja (Považská Bystrica, Trenčín). Vysokoškoláci boli študentmi humanitných odborov na univerzitách v Ružomberku, Žiline a Nitre. Pracujúcich a zároveň študujúcich na vysokej škole bolo deväť respondentov; pri komparácii sme ich zaradili do skupiny pracujúcich, ktorí pochádzali z uvedených miest Trenčianskeho kraja. Z hľadiska pohlavia bol výskumný súbor vyvážený, bolo v ňom 65 mužov a 66 žien.

Metodika

Vo výskume sme aplikovali P. T. P. Wongov (1998) dotazník osobného zmyslu (Personal Meaning Profile – PMP). V českom prostredí metódu upravil a použil J. Křivohlavý (2006). Pre potreby nášho výskumu sme použili slovenskú verziu dotazníka preloženú z anglickej verzie do slovenského jazyka metódou dvojitého, spätného prekladu. Následne prebehlo pilotážne testovanie, ktorým bol overovaný dotazník na malej vzorke respondentov (N=10) získanej príležitostným výberom. Na základe výsledkov pilotáže sa jednotlivé položky dotazníka ukázali ako vhodné, jasné a zrozumiteľné.

Uvedená výskumná metodika bola zostrojená na základe skúmania implicitných teórií ideálneho zmysluplného života, pod ktorými P. T. P. Wong (1998) rozumie presvedčenia jednotlivcov o rôznych psychologických konštruktoch. Skúma, ako osobný zmysel života vnímajú jednotlivci, pretože ľudia sa často odlišujú preferenciou hodnôt a ich názory sa rôznia v tom, čo je podstatné, aby bol život považovaný za zmysluplný. Dotazník pozostáva z 57 výrokov, ktoré mapujú obsahové stránky zmyslu života, zdroje zmysluplnosti. Jednotlivé zdroje zmysluplnosti sú obsiahnuté v siedmich obsahových kategóriách – výkon (16 položiek; napr. položka Vykonávam tvorivú prácu), vzťahy (9 položiek; napr. Starám sa o iných ľudí), spiritualita (9 položiek; o. i. Mám pocit poslania, cítim sa k niečomu povolaný), vlastná transcendencia (8 položiek; napr. Pokúšam sa zanechať po sebe dobrý a trvalý odkaz), sebaprijatie (6 položiek; o. i. Prijímam to, čo nemôžem zmeniť), intimita (5 položiek; napr. V mojom živote existuje človek, s ktorým sa môžem podeliť o svoje dôverné pocity) a dobré zaobchádzanie zo strany druhých (4 položky; napr. Ostatní so mnou vychádzajú dobre).

Úlohou respondenta je na základe svojich skúseností vyjadriť na sedemstupňovej škále (1 – vôbec, 4 – viac-menej, 7 – veľmi), nakoľko jednotlivé tvrdenia charakterizujú jeho život. Následne sa odpovede jednotlivca hodnotia podľa toho, ku ktorej dimenzii zmysluplnosti sa daný výrok vzťahuje. Dimenzia s najvyšším skóre signalizuje preferovanú oblasť zmyslu života jednotlivca, jeho primárny cieľ; poukazuje na to, na čo subjekt kladie podstatný dôraz. Vnútorná konzistencia nástroja (Cronbachova alfa) zistená v našom výskumnom súbore bola pre každú zo siedmich subškál v rozsahu od 0,54 do 0,91; pre celkové skóre 0,93.

Výsledky

V nasledujúcej časti ponúkame vybrané výsledky, ku ktorým sme dospeli na základe hľadania odpovedí na stanovené výskumné otázky. Ambíciou bolo získať informácie o osobnom zmysle života adolescentov v kontexte základných demografických charakteristík – vek, pohlavie, štúdium, resp. práca. Deskriptívnou analýzou sme zistili dôležitosť zastúpenia jednotlivých zdrojov zmysluplného života respondentov nášho výskumného súboru, čo dokumentuje tabuľka 1.

Tabuľka 1: Miera dôležitosti jednotlivých zdrojov osobného zmyslu u SŠ, VŠ a pracujúcich

Podľa priemeru škálových hodnôt sme určili poradie významnosti jednotlivých dimenzií profilu osobného zmyslu života v sledovaných skupinách. Z dôvodu väčšej prehľadnosti a väčšej výpovednosti sme študujúcich participantov v tomto prípade rozdelili na stredoškolákov a vysokoškolákov. Profil osobného zmyslu u stredoškolákov dosahuje najvyšší priemer v dimenzii vzťahy. Výsledky ukazujú, že pre adolescentov vzhľadom na ich vývinovú fázu najdôležitejšiu kategóriu na úrovni ich každodenného života predstavujú blízke interpersonálne vzťahy, ktoré môžu zahŕňať rodinné, priateľské či romantické väzby.

S medziľudskými vzťahmi úzko súvisí dobré zaobchádzanie zo strany druhých ľudí, ktoré sa objavilo v poradí dôležitosti na druhom mieste. Ďalej nasleduje intimita, sebaprijatie, výkon a transcendencia. Spiritualite bola priradená najnižšia dôležitosť, na rozdiel od vysokoškolských študentov v našom výskumnom súbore, ktorí, práve naopak, považujú spiritualitu za najdôležitejší zdroj osobného zmyslu života. Predstavuje pre nich ten najproduktívnejší prínos k vytváraniu zmysluplného života. So spiritualitou súvisiaca vlastná transcendencia sa objavila na druhom mieste, potom nasledoval výkon, vzťahy, dobré zaobchádzanie zo strany druhých, sebaprijatie a napokon intimita. Pre pracujúcich adolescentov je najvýznamnejším zdrojom osobného zmyslu sebaprijatie, intimitu vnímajú ako druhý relevantný faktor osobného zmyslu. V poradí dôležitosti ako tretí faktor nasledovalo dobré zaobchádzanie zo strany druhých, potom výkon, transcendencia, spiritualita a posledné miesto patrilo vzťahom.

Študujúci – stredoškoláci, vysokoškoláci i pracujúci sa od seba odlišujú poradím, ktoré pripísali jednotlivým zdrojom zmysluplnosti osobného života. Stredoškoláci zdôraznili vzťahy, vysokoškoláci najviac preferujú spiritualitu a pracujúci za najvýznamnejší faktor považujú sebaprijatie.

Tabuľka 2: Porovnanie vysokoškolákov, stredoškolákov a pracujúcich z hľadiska profilu osobného zmyslu života (ANOVA)

Nasledujúcou detailnejšou analýzou sme zistili, že existujú štatisticky významné diferencie v rámci profilu osobného zmyslu života medzi vysokoškolákmi a stredoškolákmi (p = ,002), vysokoškolákmi a pracujúcimi (p = ,000), ako i medzi stredoškolákmi a pracujúcimi (p = ,001). Prvá hypotéza sa potvrdila – študujúci a pracujúci adolescenti sa štatisticky významne odlišujú v preferencii zdrojov osobného zmyslu života.

Následne sme svoju pozornosť sústredili na genderové rozdiely v preferencii zdrojov osobného zmyslu života. Chceli sme zistiť, či sa muži a ženy budú medzi sebou líšiť zastúpením jednotlivých obsahových kategórií osobného zmyslu života

Tabuľka 3: Interpohlavné rozdiely z hľadiska profilu osobného zmyslu života (t-test)

Z nadobudnutých hodnôt, ktoré ukazuje tabuľka 3, je evidentné, že interpohlavné rozdiely sa preukázali ako významné vo všetkých zdrojoch osobného zmyslu života, okrem dvoch faktorov, a to sebaprijatia a dobrého zaobchádzania zo strany druhých. Výsledky ukazujú, že muži a ženy sa odlišujú v preferencii väčšiny zdrojov osobného zmyslu, vo vnímaní žien hrajú dôležitejšiu úlohu. Predpokladaný rozdiel medzi profilom osobného zmyslu života mužov a profilom osobného zmyslu života žien sa potvrdil.

Posledným krokom našej štúdie bolo zistiť, či sa mladší adolescenti odlišujú od starších adolescentov svojím profilom osobného zmyslu života. Porovnávali sme mladších adolescentov (16 až 20-roční, N = 65) a starších adolescentov (21 a 22-roční, N = 66 ), pričom vekové rozhranie bolo zvolené na základe vnútornej diferencovanosti obdobia adolescencie (Macek, 1999).

Tabuľka 4: Porovnanie mladších a starších adolescentov z hľadiska profilu osobného zmyslu života (t-test)

Zistili sme (viď tabuľka 4), že zdrojom zmyslu života, ako dosahovanie výkonu, spiritualita, transcendencia a dobré zaobchádzanie zo strany druhých prisudzujú starší adolescenti v porovnaní s mladšími adolescentami väčší význam. Podskupina mladších adolescentov percipuje vo svojom živote ako významnejšie zdroje vzťahy, sebaprijatie a intimitu.

Môžeme konštatovať, že i tretí predpoklad, a to o existencii štatisticky významného rozdielu medzi profilom osobného zmyslu života mladších adolescentov a profilom osobného zmyslu života starších adolescentov, sa potvrdil.

Diskusia

Naším výskumným zámerom bolo identifikovať zdroje osobného zmyslu v živote adolescentov. V kontexte P. T. P. Wongovho (1998) chápania osobného zmyslu sme sa sústredili na deskripciu profilu osobného zmyslu adolescentov nášho výsumného súboru.

Pre zrozumiteľnejšie konkretizovanie skúmanej problematiky – dokumentovať profil osobného zmyslu života adolescentov – sme hľadali rozdiely medzi rôznymi skupinami adolescentov. Porovnávali sme študujúcich a pracujúcich adolescentov; ďalej sme do úvahy brali vek adolescentov – komparácii sme podrobili starších a mladších adolescentov a neopomenuli sme ani medzipohlavné rozdiely z hľadiska preferencie zdrojov osobného zmyslu života.

Na základe našich výsledkov sme zistili, že pracujúci a študujúci adolescenti pripisujú odlišný význam spiritualite; vysokoškoláci dosiahli vyššie skóre v porovnaní s ostatnými dvomi skupinami, čo, možno predpokladať, súvisí s členstvom vysokoškolákov v nejakom spirituálnom spoločenstve. S. M. Showalter a L. M. Wagener (2000) konštatujú, že adolescenti rozumejú konceptu zmyslu života, dokážu ho aplikovať do svojho života a veriaci adolescenti, ktorí patrili do nejakej kresťanskej komunity, spájajú svoj zmysel života s vierou.

Výskumná štúdia orientovaná na zistenie zmyslu života slovenských stredoškolákov (Leskovjanská, 2008) dokazuje, že zmysel vlastného života nachádza prevažná väčšina opýtaných respondentov v rodine, osobnom úspechu, zdraví a užitočnosti pre iných.

Ako pozoruhodný fakt uvádzame skutočnosť, že v rámci našej štúdie profilu osobného zmyslu života označili stredoškolskí študenti za veľmi dôležité vzťahy s inými ľuďmi, zatiaľ čo u pracujúcich adolescentov sa objavili na poslednom mieste, rovnako ako u vysokoškolákov intímny život. K analogickému záveru dospel i S. Hvozdík s T. Rosíkovou (2010) pri skúmaní prežívania úrovne zmyslu života. Podľa autorov danej štúdie interpersonálne vzťahy vytvárali záporné korelácie s prežívaním úrovne zmyslu vlastného života.

Osobný zmysel života v kontexte genderových rozdielov sa stáva častým predmetom výskumných šetrení. Diferencie medzi profilom osobného zmyslu života mužov a žien sa ukázali i v našom výskumnom súbore, čo je v súlade aj s mnohými ďalšími empirickými štúdiami (Reker, 2005; De Lazzari, 2000; Anderson, 1999; Beutel, Marini, 1995). Napríklad S. A. De Lazzari (2000), neskôr aj T. G. Reker (2005) svojimi výskumnými zisteniami preukázali signifikantné rodové rozdiely, konkrétne ženy skórovali v položke vzťahy oveľa vyššie ako muži. Vzťahy ako zdroj zmyslu života poukazujú na to, nakoľko fungovanie vo vzájomných vzťahoch s ostatnými ľuďmi prispieva k vlastnému osobnému zmyslu života. Podobne F. Anderson (1999) dokumentoval, že kvalita vzťahu rodič – dieťa a zároveň rovesníckych vzťahov je siginifikantným prediktorom neskorších adolescentných vzťahov žien, nie mužov. Tiež A. Beutel a M. Marini (1995) zistili, že pre adolescentné ženy v porovnaní s adolescentnými mužmi je výrazne dôležitejšie nájsť cieľ a zmysel v živote. Uvedení autori konštatovali, že nepriama evidencia genderových rozdielov v hodnotovej orientácii, z ktorej sa zmysel života odvodzuje, sa jednoznačne ukazuje vo výskumoch demonštrujúcich rodové diferencie vo vzťahoch s inými. Výraznejšiu valorizáciu interpersonálnych vzťahov žien v kontexte ich osobného zmyslu života možno vysvetliť jednak existenciálnym hľadiskom vývinu ako i samotnými vývinovými teóriami.

Odpovede, ktoré ponúkame na základe našich zistení, je potrebné vnímať v kontexte limitov našej výskumnej štúdie. Za prvé obmedzenie nášho výskumu považujeme veľkosť výskumného súboru – vzorka 131 adolescentov nie je adekvátna pre generalizácie na všetkých adolescentov podobných vekových kategórií. Výskumný súbor by získal tiež väčšiu reprezentatívnosť, ak by v ňom boli zastúpení participanti z rôznorodých lokalít i s rozličným sociálnym zázemím. Účastníci nášho výskumu totiž pochádzali z limitovaného množstva univerzít na Slovensku. Počtom rozsiahlejšia výskumná vzorka pozostávajúca zo študentov z viacerých vysokých škôl by zvýšila silu výskumnej štúdie na odhalenie diferencií a vzťahov. Druhé obmedzenie sa vzťahuje k vekovým podskupinám. Vekové rozdiely medzi mladšími a staršími adolescentmi nie sú dostatočne široké, aby sa mohli ukázať jasné diferencie v jednotlivých zdrojoch profilu osobného zmyslu života adolescentov. Napriek uvedeným limitom, majúc na zreteli orientačný charakter našej štúdie, možno považovať jej cieľ za naplnený.

Záver

Naša štúdia ponúkla deskripciu profilu osobného zmyslu života slovenských adolescentov, ktorý priblížila v súvislosti s vybranými sociodemografickými ukazovateľmi. Sledovanie osobného zmyslu života mladých ľudí patrí medzi aktuálne výskumné záujmy, pretože identifikovať zdroje životnej zmysluplnosti adolescentov znamená lepšie im porozumieť práve v čase ich náročného životného obdobia. S precíznym poznaním profilu osobného zmyslu života mladých možno priniesť relevantné stimuly do oblasti edukácie či poradenstva.

Adolescencia je ťažisková vývinová životná perióda a existenciálne obavy tohto obdobia i osobný zmysel sú kľúčové elementy adolescentného rastu. Nedostatok zmyslu života charakterizuje drogovo závislých mladých ľudí podľa poradenskej a terapeutickej skúsenosti, ale i podľa množstva výskumov deklarujúcich prítomnosť existenciálnej prázdnoty u drogovo závislých. M. D. Newcomb a L. L. Harlow (1986) potvrdili, že adolescenti s nízkou úrovňou životnej zmysluplnosti mali výrazne vyššiu tendenciu riešiť záťažové situácie zneužívaním psychotropných látok. Podľa výskumných záverov J. Kokosińskej (1992) narkomani preukázali štatisticky významne nižšie skóre životnej zmysluplnosti v porovnaní so samovrahmi a neurotikmi. Efektívna psychologická a psychoterapeutická starostlivosť v rámci prevencie a liečby závislostí vychádza aj z možností logoterapie (Frankl, 1996), ktorá pomáha klientom pri hľadaní zmysluplnej životnej orientácie.

Implikácie našich zistení pre edukačnú prax sú rovnako dôležité a relevantné. V kontexte súčasnej spoločenskej situácie poznačenej globalizačnými procesmi, hodnotovým pluralizmom, konzumom sa v oblasti pedagogiky objavuje naliehavá potreba zdôrazniť zmysel života ako cieľ výchovy. Teoretické rozpracovanie problematiky zmyslu života ako výchovného cieľa priniesol J. Pelikán (2007), ktorý v rámci výchovy okrem iného osobitne vyzdvihuje hľadanie zmyslu bytia. Dospievajúci zvlášť potrebuje pomoc v nachádzaní zmysluplných úloh (Jedlička et al., 2004). Nedostatok zmysluplnej činnosti vedie k vnútornému neuspokojeniu jedincov a následne k vyhľadávaniu náhradných negatívnych riešení. Životné prázdno a nuda v období adolescencie sa stávajú najväčšími vinníkmi ich ťažkostí a problémov súvisiacich s už spomínaným užívaním drog či nákazou HIV vírusom (German; Latkin, 2012). Práve dnes sa u moderného mladého človeka objavuje pocit prázdna, frustrácie a straty zmyslu života (Halama, 2000). Narastajúci počet noogénnych neuróz a zážitkov nenaplnosti, bezhodnotovosti a bezzmyselnosti si vyžaduje zaradenie témy zmyslu života do celistvo poňatého edukačného procesu. Praktickou aplikáciou témy zmyslu života do praxe v školskom prostredí sa zaoberá P. Tavel (2006), P. Tavel a T. Kanálik (2008). Autori vychádzajú z predpokladu, že pocit zmysluplnosti života predstavuje dôležitú súčasť osobnostného vývoja dieťaťa, ale i dospievajúceho. Niektorí pedagógovia zaraďujú tému zmyslu života do predmetu etická výchova, iní ňou kreatívne dopĺňajú školské osnovy, napríklad D. Novakova (2008) aplikácia témy zmyslu života vo vyučovaní matematiky. Súčasná globalizujúca spoločnosť vyvíja na jednotlivca nový druh požiadaviek a nárokov. Naplniť svoju existenciu zmyslom predpokladá rozvinutie osobnosti v oblasti fyzickej, psychickej a noetickej. Aplikácia problematiky životnej zmysluplnosti nachádza tak svoje opodstatnené miesto aj v pedagogike.

Literatúra

[1] ANDERSON, F. The prediction and correlates of adolescent relationship identity. Minnesota: University of Minnesota, Doctoral dissertation, 1999.  s. ISBN . 

[2] BAESSLER, J. et. al. Aspects of meaning of life in different subcultures in Peru. Psychological Reports. 2003, 92, 3. S. 1119-30. ISSN 0033-2941. 

[3] BEUTEL, A. - MARINI, M. Gender and values. American Sociological Review. , 1995, 60, 3. S. 436-448. ISSN 1939-8271. 

[4] CRAMER, P. Development of identity: gender makes difference. Journal of Research in Personality. 2000, 34, 1. S. 42-72. ISSN 0092-6566. 

[5] DE LAZZARI, S. A. Emotional intelligence, meaning, and psychological well-being: A comparison between early and late adolescence. Unpublished master's thesis. Langley : Trinity Western University, 2000. 

[6] DITMANN-KOHLI, F. - WESTERHOF, G. J. The personal meaning system in a life-span perspective. In Reker, G. T. - Chamberlain, K. (Eds.) Exploring existential meaning. Optimizing human development across the life span. London: Sage Publications, 2000. S. 107-122. ISBN 978-0-761-90994-1. 

[7] EDWARDS, M. J. - HOLDEN, R. R. Coping, meaning in life, and suicidal manifestations: examining gender differences. Journal of Clinical Psychology. 2001, 57, 12. S. 1517-34. ISSN 1097-4679 . 

[8] ERIKSON, E. H. Identity, youth and crisis. New York: W. W. Norton Company, 1968. 336 s. ISBN 0-393-31144-9. 

[9] FECKOVÁ, N. - HALAMA, P. Psychometrické vlastnosti a normy škály životnej zmysluplnosti v súbore slovenských adolescentov. Psychológia a patopsychológia dieťaťa. 2009, 44, 4. S. 339-354. ISSN 0555-5574. 

[10] FLOYD, M. et. al. The existential effects of traumatic experiences: a survey of young adults. Death Studies. 2005, 29, 1. S. 55-63. ISSN 0748-1187. 

[11] FRANKL, V. E. Lekařská péče oduši. Brno: Cesta, 1996. 237 s. ISBN 80-8531-950-0. 

[12] FRANKL, V. E. Vůle ke smyslu. Brno: Cesta, 1997. 117 s. ISBN 80-7295-084-3. 

[13] GERMAN, D. - LATKIN, C. A. Boredom, depressive symptoms, and HIV risk behaviors among urbain injection drug users. Aids and Behavior. 2012, 16, 8. S. 2244-50. ISSN 1573-3254. 

[14] HACKER, D. J. An existential view of adolescence. Journal of Early Adolescence. 1994, 14, 3. S. 300-327. ISSN 1552-5449. 

[15] HALAMA, P. Zvládanie existenciálnej úzkosti adolescentov pomocou utvárania zmyslu života. Psychológia a patopsychológia dieťaťa. 2000, 35, 3. S. 222-232. ISSN 0555-5574. 

[16] HALAMA, P. Zmysel života z pohľadu psychológie. Bratislava: Slovac Academic Press, 2007. 223 s. ISBN 978-80-8095-023-1. 

[17] HVOZDÍK, S. - ROSÍKOVÁ, T. Prežívaná úroveň zmyslu života u nezamestnaných.  [online], [Citované 2001-03-15] Katedra psychológie FF PU v Prešove, 2010. Dostupné na www: <http://www3.ekf.tuke.sk/konfera2010/zbornik/files/prispevky>.

[18] HWANG, H. L. - LIN, H. S. - CHEN, W. T. Evaluation of life and death studies course on attitudes toward life and death among nursing students. Kaohsiung Journal of Medical Sciences. 2005, 21, 12. S. 552-560. ISSN 1607-551X. 

[19] JEDLIČKA, R. et al. Děti a mládež v obtížnych životních situacích. Nové pohledy na problematiku životních krizí, deviací a úlohu pomáhajících profesí. Praha: Themis, 2004. 478 s. ISBN 80-7312-038-0. 

[20] KIM, S. J. - KANG, K. A. Meaning of life for adolescents with a physical disability in Korea. Journal of Advanced Nursing. 2003, 43, 2. S. 145-155. ISSN 1365-2648. 

[21] KOKOSIŃSKA, J. Uzależnienie narkotyczne a poczucie sensu życia. In Bieli, A. - Walesa, C. (Eds.) Problemy współczesnej psychologii. Lublin: PTP, 1992. S. 707-711. ISBN 978-83-7571-045-8. 

[22] KROGER, J. Identity in adolescence: the balance between self and other. Routledge: Psychology Press, 2004. 249 s. ISBN 0-415-28107-5. 

[23] KŘIVOHLAVÝ, J. Psychologie smysluplnosti existence: otázky na vrcholu života. Praha: Grada Publishing, 2006. 204 s. ISBN 80-247-1370-5. 

[24] LESKOVJANSKÁ, G. Aký je zmysel života slovenských stredoškolákov?. Pedagogické rozhľady. , 2008, 17, 5. S. 1-5. ISSN 1335-0404. 

[25] MACEK, P. Adolescence. Praha: Portál, 1999. 207 s. ISBN 80-7178-348-X. 

[26] NATVIG, G. K. - HANESTAD, B. R. - SAMDAL, O. The role of the student: Salutogenic or pathogenic?. International Journal of Nursing Practice. 2006, 12, 5. S. 280-287. ISSN 1440-172X. 

[27] NEWCOMB, M. D. - HARLOW, L. L. Life events and substance use among adolescents: Mediating effects of perceivedloss of control and meaninglessness in life. Journal of Personality and Social Psychology. 1986, 51, 3. S. 564-577. ISSN 0022-3514. 

[28] NOVAK, D. Applications of principles of Logotherapy to teaching.  [online], [Citované 2001-03-15] 2008. Dostupné na www: <http://www.ithaca.edu/dani/programs/talks/vadvashem/index.htm>.

[29] PELIKÁN, J. Hledání těžiště výchovy. Praha: Karolinum, 2007. 175 s. ISBN 978-80-246-1265-2. 

[30] POPIELSKI, K. Sens i wartość Ŝycia jako kategorie antropologicznopsychologiczne. In Popielski, K. (Ed.) Człowiek – pytanie otwarte. Lublin: KUL, 1987. S. 107-179. ISBN 978-83-7363-758-0. 

[31] REKER, T. G. Meaning in life of young, middle-aged, and older adults: factorial validity, age, and gender invariance of the Personal Meaning Index (PMI). Personality and Individual Differences. 2005, 38, 1. S. 71-85. ISSN 0191-8869. 

[32] REKER, G. T. - WONG, P. T. P. Aging as an individual process: Toward a theory of personal meaning. In Birren, J. E. - Bengston, V. L. (Eds.) Emergent theories of Aging. New York: Springer, 1988. 214–246 s. ISBN 978-08261-6250-2. 

[33] SHAPIRO, S. B. Purpose and meaning: A two-factor theory of existence. Psychological Reports. 1988, 63, 1. 287–293 s. ISSN 0033-2941. 

[34] SHEK, D. T. Meaning in life and sense of mastery in Chinese adolescents with economic disadvantage. Psychological reports. 2001, 88, 1. S. 711-712. ISSN 0033-2941. 

[35] SHOWALTER, S. M. - WAGENER, L. M. Adolescents’ meaning in life: a replication of DeVogler and Ebersole. Psychological reports. 2000, 87, 1. S. 115-126. ISSN 0033-2941. 

[36] TAVEL, P. Zmysel života podľa V. E. Frankla. Bratislava: Iris, 2005. 271 s. ISBN 80-89018-81-5. 

[37] TAVEL, P. Aktuálnosť témy zmyslu života u detí a mládeže a možnosti psychologickej práce s ňou. Psychiatria. 2006, 13, 3-4. S. 182-191. ISSN 1335-423X. 

[38] TAVEL, P. - KANÁLIK, T. Praktické možnosti psychologickej práce s témou zmyslu života u detí a mládeže. E-psychologie.  [online], [Citované 2014-05-18] 2008, 2, 1. S. 1-11. Dostupné na www: <http://e-psycholog.eu/pdf/tavel-etal.pdf>.

[39] THOMPSON, S. C. - JANIGIAN, A. Life schemes: A framework for understanding the search for meaning. Journal of Social and Clinical Psychology. 1988, 7, 2-3. S. 260-280. ISSN 0736-7236. 

[40] VENTEGODT, S. The life mission theory: a theory for a consciousness-based medicine. International Journal of Adolescent Medicine and Health. 2003, 15, 1. S. 89-91. ISSN 0334-0139. 

[41] WONG, P. P. T. Implicit theories of meaningful life and the development of the Personal Meaning Profile. In Wong, P. P. T. - Fry, P. S. (Eds.) The Human Quest for Meaning: A Handbook of Psychological Research and Clinical Applications. London: LEA, 1998. S. 678-722. ISBN 978-0-415-87677-3. 

Kontaktní informace / Contact informations

PaedDr. Petra Lajčiaková, PhD.

Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Katolícka univerzita v Ružomberku

Hrabovská cesta 1

034 01 Ružomberok

Slovenská republika

lajciakova@ff.ku.sk

Mgr. Lucia Briestenská

Detské krízové centrum Náruč

Zádubnie 56

010 03  Žilina

Slovenská republika

briestenska@naruc.sk

Zpět na obsah / Back to content